Prázdne police v obchodoch s potravinami a nepokoje v supermarketoch nepomôžu príbehu Donalda Trumpa o tom, čo všetko urobil správne.

Na túto tému prináša zaujímavý pohľad komentár nationalinterest.org, v ktorom píše, že so zvyšujúcim sa počtom ľudí infikovaných a umierajúcich na koronavírus a s neustále sa zvyšujúcim množstvom nezamestnaných po celom svete narastajú obavy z pestovania a distribúcie potravín. Zábery dlhých radov v Spojených štátoch amerických v distribučných centrách prinášajú spomienky z tridsiatych rokov.

Hoci je priskoro na to, aby sme vyhlásili potravinovú krízu, je možné, že podobný vývoj nie je ďaleko, pričom takýto scenár by mohol viesť k sociálnym otrasom. Rizikom je vznik potravinovej krízy, keď ešte žiadna nie je. Vlády na celom svete, vrátane Spojených štátov, musia prísť na koordinovanejší prístup k tejto výzve. Ak tak neurobia, mohlo by to spôsobiť určitý stupeň spoločenských nepokojov v situácii, ktorá už bola poznačená masívnym hospodárskym narušením.



Potravinová výzva sa točí okolo dodávania dostatočného množstva potravín pre ľudí počas veľkej pandémie. Zatváranie reštaurácií a barov spôsobilo prerušenie dlhotrvajúcich praktík ponuky a dopytu po potravinách v niektorých častiach spoločnosti. Ľudia strácajú zamestnanie, dochádza k panike a dochádza k obmedzovaniu cien niektorých druhov tovaru.

Výrazná výzva, ktorej dnes čelíme, je problematika pracovných síl, ktorá je potrebná na pestovanie potravinárskych plodín. Ako sa dokážu tieto sily zhromaždiť v dôsledku obmedzení pohybu pracovnej sily (najmä ak ide o cezhraničný pohyb pracovníkov)? V Európe sa uzatvorenie štátnych hraníc uskutočnilo bez veľkého premýšľania o sezónnom presune pracovníkov z východnej Európy (Rumunsko, Bulharsko a Poľsko) alebo zo severnej Afriky (Maroko a Tunisko) do Nemecka, Talianska a Francúzska.

Cestovné obmedzenia v Európe znížili sezónnu migráciu na minimum práve vtedy, keď sa poľnohospodári pripravujú na zber úrody a práve vtedy, keď vnímame zvýšený dopyt po potravinách. Úsilie nájsť miestnych pracovníkov, vrátane študentov a tých prepustených zo sektora reštaurácií a zábavy, zjavne nefunguje veľmi dobre.

Ako uviedla Laura Wellesley, výskumná pracovníčka v londýnskom Chatham House (27. marca 2020): „Jednou z veľkých obáv je, že v logistickom dodávateľskom reťazci uvidíme výrazný nedostatok pracovných síl. Ak zaznamenáme nedostatok migrujúcich pracovníkov, uvidíme to na nedostatku zásobovania.“



Nemecko zrušilo rozhodnutie, ktorým sezónni pracovníci mali zákaz pracovať v tejto krajine. To však problém nevyrieši, pretože Rakúsko, Maďarsko a ďalšie krajiny uzavreli hranice a narušili pozemné trasy z východnej Európy.

Spojené štáty čelia rovnakým problémom. Americké poľnohospodárstvo takisto bojuje s nedostatkom pracovníkov. Zippy Duvall, prezident Federácie amerických farmárov, poznamenal v roku 2019: „Poľnohospodári a farmári v každom štáte mi hovoria, že nedostatok pracovných síl je najväčším obmedzujúcim faktorom na ich farmách.“

Duvall tiež uviedol, že vízový program H-2A (pre sezónnych zahraničných pracovníkov) bol nedostatočný, pričom 243 000 pracovníkov H-2A v roku 2018 vyplnilo iba zlomok z viac ako 2,4 milióna pracovných miest v poľnohospodárstve, piše nationalinterest.org.

Ďalší problém je, že niekto musí plodiny spracovať a dostať na trh (prostredníctvom lietadiel, vlakov, nákladných automobilov, lodí a prístavov) a akonáhle je niekto v mieste určenia, musí vyložiť a pripraviť jedlo k predaju. Aj keď sa používa určitý stupeň automatizácie, ľudský dotyk zostáva súčasťou procesu. Vzhľadom na tlak na uvalenie karantény na veľké skupiny obyvateľstva sa nám natíska otázka - kto bude robiť ľudskú časť práce pri dodávaní jedla na stôl spotrebiteľa?



Začiatkom apríla sa otázka ľudského elementu stala ešte pálčivejšou v mäsiarskych závodoch v Spojených štátoch, kde došlo k prudkému nárastu počtu ľudí nakazených koronavírusom, a to aj v zariadení na spracovanie hovädzieho mäsa v spoločnosti JBS SA v Colorade, v baliarni v Cargill v Pensylvánii a v zariadení na spracovanie bravčového mäsa v Smithfield Foods v Južnej Dakote (posledná z nich predstavuje 4% výroby bravčového mäsa v USA).

Hoci spoločnosti reagovali dočasným zatvorením a vyčistením prevádzok, v niektorých prípadoch pracovníci hrozili štrajkom, pokiaľ sa nezlepšia ich pracovné podmienky. Toto má samozrejme vplyv na už aj tak nervóznych spotrebiteľov.

Zatiaľ čo USA a veľká časť Európy sú schopné sa samy uživiť, iné krajiny nie sú na tom rovnako. To je najmä v prípade dvoch hlavných plodín, pšenice a ryže. Ak hlavní producenti pšenice a ryže ukončia svoj vývoz, stane sa to obrovským problémom. Kazachstan, veľký vývozca pšenice, pozastavil vývoz (od 22. marca do 15. apríla) spoločensky významných potravín (ako je pšenica, cukor a zelenina), aby sa zaručila domáca ponuka. Rusko sa v marci tiež pokúsilo dočasne pozastaviť niektoré kľúčové vývozy. Vietnam zastavil vývoz ryže, avšak neskôr v apríli vývoz ryže obnovil.



Mnohé krajiny, dovážajúce pšenicu a ryžu čelia problému, ako sa prispôsobiť tomu, keď náhle nie je k dispozícii kľúčový dodávateľ potravín. Aj keď Rusko a Vietnam obnovili dodávku potravín, otázka stále ostáva rovnaká: Ak sa na dlhší čas obnovia vývozné embargá, ako krajiny zabezpečia jedlo pre miestne obyvateľstvo ?

Hlavní dovozcovia potravín, ako sú Alžírsko, Egypt a Indonézia, majú veľkú populáciu a krehké zdravotné systémy, čo v tomto okamihu nie je dobrá kombinácia. Mnoho vlád (vrátane veľkého počtu subsaharskej Afriky) by sa mohlo nachádzať v situáciíi, v ktorej by rozmýšľali, či je väčší problém šírenie koronavírusu alebo nedostatok jedla.

História

Jedným z hlavných problémov potravinovej bezpečnosti je to, ako zlyhania v zásobovaní obyvateľstva môžu viesť k sociálno-politickým otrasom. Tento problém má dlhú históriu, siahajúcu až do staroveku, keď sa plodiny neurodili a populácie boli nútené migrovať alebo zomrieť. Ďalšie problémy v histórii sa točili okolo zlyhania vlády pri udržiavaní podmienok pre pestovanie plodín a distribúciu potravín, čo viedlo k hladomoru (stály problém v čínskej histórii).

Mor mal podobný dopad aj na spoločnosť. Thucydides poznamenáva, že mor, ktorý zasiahol Atény v roku 430 p.n.l., viedol k „stavu bezprecedentného bezprávia. Katastrofa bola taká veľká, že ľudia, keďže nevedeli, čo sa s nimi stane, sa stali ľahostajnými voči každej vláde náboženstvu alebo zákonu.“



Súvislosť medzi potravinovou bezpečnosťou a sociálno-politickou stabilitou sotva zmizla. V rokoch 2007 - 2008 suchá spôsobili v Afrike potravinové nepokoje. V roku 2010 zákaz vývozu ruskej pšenice spôsobil problémy s infláciou cien potravín a dodávkami v celej severnej Afrike a na Blízkom východe. V tomto prípade problémy s potravinami pomohli dostať región do vlny sociálno-politického narušenia, ktoré zvrhlo vlády v Tunisku, Líbyi a v Egypte. Tieto otrasy boli pociťované ešte aj v Perzskom zálive a v Sýrii.

Jedlo sa premietlo do pouličných a politických nepokojov aj v iných krajinách, vrátane Haiti. Kuba má tiež veľké nedostatky v oblasti potravinovej bezpečnosti, ktoré sú spôsobené kombináciou zlého agrikulturálneho hospodárenia so sankciami USA a s veľkou závislosťou na dovoze potravín.

Trochu pozitívnych správ

Globálne zásoby ryže sú takmer rekordne vysoké a zásoby bielkovín sú zatiaľ dostatočné. Vlády a spoločnosti navyše tvrdo pracujú na zabezpečení trvalého prístupu k potravinám. V Spojených štátoch podnikový sektor preukázal solídny záväzok udržať tok potravín. Bude však potrebná väčšia pomoc, pretože stúpajúca nezamestnanosť sa ešte musí prejaviť. Centrá distribúcie potravín už zaznamenávajú vysoký dopyt.

Problém, ktorému čelíme - a týka sa mnohých vlád vrátane Spojených štátov - je ako dlho budeme musieť ešte tento stav vydržať. Teraz je ešte dostatok jedla, ale ak sa koronavírus bude šíriť aj v lete, bude nedostatok čerstvého ovocia a zeleniny? A čo proteín? A to nehovorí nič o hospodárskej masakre, ktorej čelí reštauračný priemysel.

Američania sú zatiaľ pomerne pokojní tak ako Európania. Doposiaľ neexistujú žiadne správy o nepokojoch vo veľkom meradle, a to ani na rozvíjajúcich sa trhoch. Čas však ide proti nám. Dlhodobé obdobie neistoty týkajúce sa potravín a pandémie neprináša dobrú kombináciu ani z hľadiska verejného zdravia, ani z hľadiska hospodárstva. Je potrebné zlepšiť medzinárodnú spoluprácu a  mnohé krajiny budú musieť kriticky prehodnotiť svoju potravinovú bezpečnosť.