Britský žurnalista Austen Ivereigh vyspovedal pápeža Františka s otázkami týkajúcimi sa krízy spôsobenej koronavírusom. Prebrali aj dôsledky epidémie na život Cirkvi i spoločnosti, na život jednotlivcov, ale i svetovú politiku a ekonomiku.

Portál vaticannews.va priniesol vybrané časti rozhovoru. Celý bol paralelne zverejnený v londýnskom The Tablet a newyorskom Commonweal.

Britský novinár sa pápeža v prvom rade pýtal, ako vníma kroky prijaté jednotlivými vládami v ich reakciách na krízu koronavírusu. „Niektoré vlády prijali príkladné opatrenia, s jasne definovanými prioritami, aby ochránili obyvateľstvo. Ale uvedomujeme si, že všetka naša starosť, či sa nám to páči alebo nepáči, sa stavia okolo ekonomiky. Povedali by sme, že vo finančnom svete je normálne niečo obetovať. To je politika kultúry skartovania. Od špičky až po spodok," odpovedal pápež.

"Späť k odosielateľovi“

Mal na mysli prenatálnu selekciu. Vysvetlil, že v súčasnosti je veľmi ťažké stretnúť na ulici ľudí s Downovým syndrómom. "Keď ho ukáže ultrazvuk, posielajú ich „späť k odosielateľovi“. Aj kultúra eutanázie, legálnej či skrytej, keď sa starému človeku lieky podávajú iba do určitého bodu. Myslím na encykliku pápeža Pavla VI., Humanae vitae. Tým veľkým problémom, na ktorý sa v tej dobe sústreďovali pastoralisti, bola pilulka. A neuvedomili si prorockú silu tej encykliky, vopred reagujúcej na neomalthusiánstvo, ktoré bolo v štádiu prípravy v celom svete. Je to varovanie Pavla VI. vzhľadom na vlnu neomalthusianizmu, ktorú dnes vidíme v selektovaní osôb podľa ich schopnosti produkovať, byť užitočnými: kultúra skartovania,“ podotkol Svätý otec.



Austen Ivereigh chcel ďalej vedieť, v akej miere môže súčasná kríza viesť k revidovaniu našich životných štýlov, k ekologickej konverzii a poľudšteniu ekonomiky. Pápež odpovedá: „Táto kríza sa nás týka všetkých: bohatých aj chudobných. Je to apel na ostražitosť voči pokrytectvu. Znepokojuje ma pokrytectvo istých politických osobností, ktoré hovoria, že chcú čeliť kríze, hovoria o hlade vo svete, a medzitým ako to hovoria, vyrábajú zbrane. Toto je moment, aby sme sa obrátili z tohto pokrytectva k činom. Toto je čas pre koherentnosť. Buď sme koherentní, alebo stratíme všetko.“

Kríza ako príležitosť

Každá kríza je podľa pápeža Františka nebezpečenstvom, ale je aj príležitosťou. "A je príležitosťou dostať sa von z tohto nebezpečenstva. Myslím si, že dnes musíme spomaliť nastavený rytmus konzumu a produkcie (Laudato si´, 191) a naučiť sa rozumieť prírode a kontemplovať ju. A znovu sa napojiť na naše reálne prostredie. Toto je príležitosť ku konverzii.“



Ďalšia otázka sa týkala eventuálnej potreby prehodnotenia spôsobu existencie Cirkvi. Austen Ivereigh v nej naznačoval potrebu zmeny Cirkvi na viac misionársku, viac kreatívnu, menej primknutú k inštitúciám. "Zažívame vynáranie sa určitej «domácej cirkvi», Cirkvi, ktorá má základ aj v domácnosti?,“ opýtal sa britský žurnalista.

Pápež František reaguje: „Menej primknutá k inštitúciám? Skôr by som povedal ku schémam. V skutočnosti Cirkev je inštitúciou. Existuje pokušenie snívať o určitej odinštitucionalizovanej cirkvi, napríklad cirkvi gnostickej, bez inštitúcií, alebo podrobenej nehybným inštitúciám, aby sa chránila, a to je cirkev pelagiánska. Tým, kto robí Cirkev inštitúciou, je Duch Svätý. Ten nie je ani gnostik, ani pelagián. To on inštitucionalizuje Cirkev. Je to alternatívna a komplementárna dynamika, pretože Duch Svätý charizmami podnieti zmätok, ale v tomto zmätku vytvorí harmóniu. Slobodná Cirkev neznamená Cirkev anarchickú, pretože sloboda je dar Boží. Inštitucionalizovaná Cirkev znamená, že je Cirkvou inštitucionalizovanou Duchom Svätým.

Dávať či nedávať rozhrešenie?

Svätý Otec pridal príbeh bytostne sa dotýkajúci aktuálnej situácie s koronavírusom. Pred niekoľkými týždňami mu vraj telefonoval jeden taliansky biskup. "Skľúčený mi hovoril, že šiel z nemocnice do nemocnice dať rozhrešenie všetkým, čo sú tam vnútri, stojac vo vstupnej hale. Ale kánonisti, ktorých si zavolal, mu povedali, že nie, že rozhrešenie je dovolené iba v priamom kontakte. «Otče, čo mi môžete povedať?» pýtal sa ma ten biskup. Povedal som mu: «Monsignor, konajte svoju kňazskú povinnosť». A biskup mi povedal: «Ďakujem, pochopil som». Potom som sa dozvedel, že udeľoval rozhrešenia všade“.



Inými slovami, Cirkev je sloboda Ducha v tejto chvíli zoči-voči kríze, a nie je Cirkvou uzavretou v inštitúciách, vysvetlil ďalej pápež v rozhovore. Toto podľa neho neznamená, že kánonické právo by bolo nepotrebným. "Je užitočné, áno, pomáha, a prosím, používajme ho dobre, pretože to nám prinesie dobro. Ale posledný kánon hovorí, že celé kánonické právo má zmysel pre spásu duší, a tu sa nám otvárajú dvere, aby sme vyšli priniesť Božiu útechu v náročných momentoch.“

Treba nám kreativitu

Hlava Cirkvi je presvedčená, že voči tomu, že zostávame doma, sa musíme postaviť so všetkou našou kreativitou. "Buď budeme deprimovaní, alebo sa odcudzíme – napríklad komunikačnými prostriedkami, ktoré nás môžu viesť k úniku od reality prítomnej chvíle –, alebo budeme kreatívni. Doma potrebujeme apoštolskú kreativitu, kreativitu očistenú od mnohých neužitočných vecí, ale s nostalgiou vyjadrovať vieru v spoločenstve a ako Boží ľud. Čiže: nútená klauzúra s nostalgiou; k vyjdeniu z našej izolácie nám musí pomáhať tá pamäť, ktorá spôsobuje nostalgiu a vyvoláva nádej“.