Únia miest Slovenska (ÚMS) požaduje účasť na zasadnutiach vlády. Chce byť tiež právoplatným členom Ústredného krízového štábu SR. Aj takto ponúka ÚMS pomoc vláde v boji s koronavírusom. Po zasadnutí prezídia Únie miest Slovenska za prítomnosti primátorov 22 najväčších miest to uviedol prezident ÚMS Richard Rybníček.

Pomoc sa má týkať rýchleho presunu informácií z územia samospráv smerom k rozhodovaniu vlády SR tak, že ÚMS by bola prítomná na každom zasadnutí vlády SR. Predstavitelia ÚMS žiadajú aj o urýchlené stretnutie s ministrom financií Eduardom Hegerom (OĽaNO), aby mohli rokovať o ekonomických dopadoch koronavírusu na samosprávy.

„Sme presvedčení, že ak budeme prítomní na týchto rokovaniach, bude mať vláda SR okamžité informácie o tom čo sa deje v našich mestách a obciach,“ uviedol Rybníček s tým, že zároveň od vlády žiadajú zmeniť štatút ÚMS tak, aby z nej urobila právoplatného člena s hlasovacím právom v centrálnom krízovom štábe. Zástupcovia miest a obcí tam majú podľa primátorov mať miesto, pretože každé jedno rozhodnutie alebo 99 percent z nich sa dotýka miest a obcí, ktoré sú základným článkom fungovania štátu.

„Zároveň vyzývame ministerstvo vnútra, aby sa všetci primátori krajských a okresných miest stali členmi okresných krízových štábov. Dnes nie všetci primátori, dokonca drvivá väčšina, nie je ich členmi. Domnievame sa, že je to veľmi zlé, a preto by sme boli radi, keby sme mohli prijímať pokyny, ktoré prichádzajú na okresné úrady, priamo na okresných krízových štáboch,“ objasnil Rybníček.



Na základe prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z marca 2020, ktorá predpokladá pri trojmesačnom horizonte obmedzení výpadok 30 percent na podielových daniach, predkladá ÚMS návrh kompenzačných opatrení. Tieto by podľa primátorky Zvolena Lenky Balkovičovej mohli zmierniť dopady na rozpočty miest.

„V prvom rade sa chceme celospoločensky zapojiť tým, že by vláda kompenzovala mzdy zamestnávateľom vrátane daní, tie dane by boli odvádzané na daňový úrad a spätne cez podielové dane by sa dostávali do rozpočtov miest a obcí. Je to systém, ktorý by dlhodobo zaručil zamestnanosť na Slovensku, zároveň by ten výpadok na daniach nebol taký radikálny. Ten rozdiel, o koľko by poklesli podielové dane, by bolo možné formou dotácií kompenzovať priamo mestám a obciam podľa jednotlivých výpadkov,“ uviedla primátorka s tým, že je tu dôležitý sociálny charakter, ktorý by mohol zabezpečiť stabilizáciu ekonomiky v krajine a nastúpenie rýchlejšieho rozvoja.

Únia miest Slovenska navrhuje aj rôzne nepriame kompenzačné podnety zo strany vlády a ministerstva financií, ako napríklad reštrukturalizácia úverov Štátneho fondu rozvoja bývania, v ktorých by boli inak nastavené splátky a úrokové miery. Rovnako odporúča aj rokovania s komerčnými bankami, kde by boli nastavené výhodnejšie úvery práve na prekonanie poklesu podielových daní.



„Ponúkajú sa tiež možnosti riešenia cez fondy z Európskej únie, kedy by nemuselo byť spolufinancovanie miest v jednotlivých projektoch a mohol by nastať ďalší rozvoj územia a regiónov. Sú však aj ďalšie opatrenia, ktoré môže prijať vláda a Národná rada SR ako odklad pôsobenia niektorých zákonov, ktoré vyvolávajú ďalšie výdavky mestám. Ide napríklad o opatrenia ohľadne detských ihrísk, exekučné tituly, zákon o odpadoch, teda zákony, ktorých pôsobnosť je možné odložiť,“ vymenovala Balkovičová a dodala, že o tomto sa chcú primátori rozprávať s ministrom financií.

Podľa primátora Bratislavy Matúša Valla je pre samosprávy prioritou ochrana seniorov, a preto za ÚMS vyzval hlavného hygienika SR Jána Mikasa, aby dal všetkým organizáciám, ktoré sa starajú o seniorov, čo najkonkrétnejšie a najpresnejšie pravidlá. „Napríklad aj testovanie zamestnancov, ktoré môže byť spôsobom, aby sa predišlo situáciám, ako sa stala v Pezinku,“ doplnil primátor hlavného mesta.

Vallo tiež vyzýva vládu, aby sa myslelo aj na samosprávy, kde napríklad tretí najväčší zamestnávateľ v Bratislave, čo je Dopravný podnik Bratislavy, nedostane zatiaľ žiadnu podporu od štátu. Taká situácia je aj v Košiciach, Žiline alebo v Prešove. „Preto žiadame vládu, aby s nami rokovala a zahrnula aj naše podniky do balíčkov tejto pomoci,“ uzavrel primátor.



Únia miest Slovenska je stavovská organizácia slovenských miest, ktorá vznikla v roku 1994. V súčasnosti zastupuje 50 členských miest vrátane všetkých krajských miest, v ktorých žijú dve tretiny - 1,75 milióna mestského obyvateľstva SR.

Jej cieľom je obhajoba práv a záujmov miest vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej štátnej moci, prezentovanie významu miest ako centier regiónov a presadzovanie finančnej, inštitucionálnej, daňovej suverenity miest.