Slovenská ekonomika sa v tomto roku vplyvom pandémie koronavírusu prepadne o 7,2 %. Už o rok však príde razantné oživenie.

Predpovedajú to vládni analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP) vo svojej najnovšej makroprognóze, ktorú zverejnili v stredu. V roku 2021 pritom očakávajú opätovný rast hospodárstva o 6,8 %.

Ten by sa mal v nasledujúcich rokoch zmierňovať na 4,1 % v roku 2022 a 3,2 % v roku 2023. Negatívny vývoj v tomto roku sa však podpíše aj na trhu práce. Očakáva sa pokles zamestnanosti a nárast nezamestnanosti k 9 %. Zároveň sa zmrazí reálny rast platov, ktorý by sa mal obnoviť až v budúcom roku.

Analytici však upozorňujú, že predpovedať budúci vývoj za súčasných neistých podmienok je veľmi komplikované. "Neistota ohľadom ďalšieho vývoja ostáva naďalej veľká. Predĺženie pandémie, alebo jej opakovaný návrat v druhej polovici roka, by recesiu výrazne prehĺbil," uvádzajú. Ako dodávajú, aktuálny odhad stojí na predpoklade, že slovenská ekonomika a jej zahraniční obchodní partneri zostanú výrazne utlmení počas dvoch mesiacov.



Podľa alternatívneho scenára, keby pandémia trvala spolu tri mesiace, hospodársky prepad Slovenska by dosiahol až 12,5 % a ekonomika by dobehla úroveň roku 2019 až na prelome rokov 2021 a 2022. V ďalšom scenári, ak by pandémia síce trvala dva mesiace, ale oživovanie by bolo pomalšie napríklad vplyvom návratu ochorenia alebo nesynchrónneho reštartu zahraničného obchodu, by prepad slovenského hospodárstva v tomto roku takisto prevýšil 10-percentnú úroveň.

Podľa základného scenára však výkon ekonomiky klesne výrazne najmä v druhom štvrťroku a to naprieč sektormi služieb, priemyslu a stavebníctva. V druhej polovici roka sa očakáva postupné oživenie, hoci nie rovnomerne v každom sektore, keďže čiastočné obmedzenia môžu stále pretrvávať. Predkrízový výkon by mala ekonomika dohnať až koncom roku 2021.

Hospodárstvo Slovenska v tomto roku podľa aktuálnej prognózy pocíti nielen prepad procyklických investícií a absenciu zahraničného dopytu, ale aj obmedzenú domácu spotrebu. Dôsledky krízy bude aspoň čiastočne tlmiť rastúca vládna spotreba.



"Hoci disponibilný príjem obyvateľstva neklesá tak výrazne, spotreba domácností je ovplyvnená viacerými kanálmi, opatreniami proti šíreniu nákazy, obavami z nakazenia aj neistotou ohľadom budúceho vývoja," uvádza IFP v prognóze s tým, že výpadok príjmov je čiastočne kompenzovaný vládnymi opatreniami, takže miera úspor domácností dočasne stúpne. Investície sa pritom prepadnú podobne hlboko ako počas globálnej finančnej krízy v 2009 a ekonomika bude výrazne podchladená.

Negatívny vývoj hospodárstva sa podpíše aj na trhu práce. Analytici rezortu financií očakávajú v tomto roku pokles zamestnanosti o 3,8 % a z trhu má ubudnúť 88-tisíc pracovných miest. "Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb, ako sú turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle a stavebníctve," konštatuje IFP. Zároveň podľa analytikov platí, že cesta na predkrízovú úroveň na trhu práce bude oveľa dlhšia, ako pri hrubom domácom produkte.

"Oživenie trhu práce predpokladáme v druhom polroku 2020, avšak bude len postupné a predkrízovú úroveň zamestnanosti na horizonte prognózy nedosiahneme," uvádza sa v prognóze. Nezamestnanosť tak v tomto roku podľa aktuálnych odhadov z vlaňajších necelých 6 % stúpne až na 8,8 % a postupne bude klesať na 6,4 % v roku 2023.



Prepad hospodárstva sa podpíše aj na vývoji miezd. Priemerná nominálna mzda má v tomto roku stúpnuť iba o 1,6 %, čo oproti roku 2019 a februárovej prognóze znamená výrazne spomalenie najmä v súkromnom sektore. Vývoj priemernej mzdy bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov.

Reálna mzda bude pre výpadok ekonomickej aktivity stagnovať. V ďalších rokoch sa dynamika miezd podľa analytikov obnoví spolu so spevnením trhu práce.

Inflácia podľa prognózy v roku 2020 spomalí na 1,7 %, za čím možno hľadať aj výrazný pokles cien ropy. Ešte výraznejšie však pribrzdí v roku 2021, kedy vládni očakávajú medziročný rast cien iba o 0,2 %.

"Nízke ceny ropy a vývoj budúcich kontraktov energetických komodít indikujú výrazný pokles regulovaných cien energií. K nemu sa pridá aj spomalenie rastu cien služieb a tovarov pre prepad ekonomiky a jej výrazné podchladenie," uvádzajú. Rast cien by mal začať zrýchľovať v ďalších rokoch s postupným oživovaním samotnej ekonomiky.