Čo sa stane keď sa ekonomika zrazu zastaví? Je jasné, že dopyt po zdrojoch energií sa zníži. A keď sa rozprávame o energii a ekonomike - ropa je stále kráľ.

Je to čierna krv, ktorá preteká žilami globálnej ekonomiky. Ak napríklad lietadlá nelietajú alebo doprava prakticky zmizne, pretože ľudia sú zavretí doma, spotreba ropy bude zjavne zredukovaná. A to je presne to, čo sa deje.

Keď sa pozrieme na poslednú správu Medzinárodnej energetickej agentúry z marca tohto roka, vidíme, že dopyt po rope sa má v roku 2020 prvý krát od finančnej krízy z roku 2008 zmenšiť. Aby sme pochopili čo sa deje na trhu s ropou, stačí keď sa pozrieme na to, čo sa dialo vo februári v Číne. Čína prakticky zastavila svoju ekonomiku aby sa popasovala s COVID - 19 a výsledkom tohto bolo aj to, že dopyt po rope sa prepadol o viac ako 3 milióny barelov za deň. Toto isté sa deje na celom svete, keďže obrovské množstvo populácie je v karanténe.

Je to samozrejme jednoduchý princíp ponuky a dopytu. Ak dopyt klesne a ponuka sa nehýbe - cena sa zníži. Ale je toto naozaj jediný dôvod ktorý nám vysvetlí prepady na trhoch? Nie, ale možno ste už počuli o novej ropnej vojne.

Putin proti arabskému svetu

6.marca sa udial jeden veľmi dôležitý míting v hlavnom meste Rakúska. Pripomeňme si, že Viedeň je centrálou OPECu, všemocného ropného kartelu, kde sa stretáva množstvo najväčších svetových producentov ropy. Táto organizácia za posledné tri roky spolupracovala veľmi úzko s Ruskom na tom, aby obmedzilo ťažbu ropy a čím by zabránilo nadmerným zásobám a klesajúcim cenám. Toto zoskupenie sa začalo nazývať OPEC plus.

Vec sa má tak, že šiesteho marca OPEC navrhol, aby Rusko znova znížilo ťažbu ropy o 1 a pól milióna barelov aby sa pokúsili stabilizovať ceny. Na tomto stretnutí Rusko, reprezentované ministrom energetiky, Alexandrom Novakom, povedalo jasné "nie". Týmto krokom odmietlo ďalej znižovať množstvo ropy ktoré vyťaží a následne týmto vyhlásením zničilo aj svoje spojenectvo so Saudskou Arábiou.

Odpoveď Saudov na seba nenechala dlho čakať. Rozhodli sa pre najtvrdšiu odpoveď. V tomto prípade zaplavili trh s obrovským a množstvom lacnej ropy.

Po tom, ako sa nedohodli s Ruskom, reprezentanti Saudskej Arábie ohlásili novú stratégiu. Zvýšia produkciu ropy o 25%, na úrovne, ktoré sa pred tým považovali za absurdné, na 12 a pól milióna barelov ropy za deň. A neboli jediní. Za krátko ENOC (emirátska štátna spoločnosť produkujúca ropu) takisto vyhlásila, že zvýši produkciu na 4 milióny barelov. A tak Rusko neostalo svojej minulosti nič dlžné a vyhlásilo, že môže zvýšiť produkciu ropy o 500 000 barelov za deň.



V pondelok 9 marca ceny ropy zaznamenali 24 percentný pád, najväčší pád za posledných 30 rokov. A presne takto sa nová ropná vojna začala. Tento konflikt samozrejme prináša rôzne dilemy. Takto nízke ceny môžu vytvoriť obrovskú dieru v prímoch týchto dvoch krajín. Rozvojové krajiny môžu tento rok stratiť až 85 percent prímov z ropy.

Veľké problémy môžu mať aj krajiny ako Nigéria, Angola, Ekvádor a Mexiko. A takisto aj pre niektoré krajiny Perzského zálivu tento problém sa môže stať viac ako iba dočasným pribrzdením. Zoberme si za príklad Omán, kde by verejný dlh mohol vyletieť až na úroveň 20 percent HDP. V Bahrajne by štátny dlh mohol presiahnuť veľkosť celej národnej ekonomiky. V Iraku dokonca hrozí, že nebudú peniaze na vyplácanie vládnych činiteľov a zamestnancov.

Nezabúdajme ani na veľké impérium - Spojené štáty. Krajina ktorá sa za posledné roky stala najväčším producentom ropy na svete vďaka technike, ktorú voláme "fracking" (hydraulické štiepenie, ťažba z ropy z bridlíc). Avšak problém je, že producenti využívajúci túto techniku sú väčšinou malí hráči a zvyčajne hlboko v dlhoch. Nehovoriac o tom, že ich náklady na ťažbu sú vyššie ako cena na dnešných trhoch. Čiže nízke ceny ropy môžu viesť k bankrotu, čo môže znamenať desiatky tisíc ľudí bez práce.

Zaujímavé otázky, ktoré tu vznikajú, sú: Prečo sa Saudská Arábia rozhodla skočiť do takéhoto súboja? Prečo Rusko povedalo "nie" znižovaniu ropy a ako dlho budú obe krajiny schopné túto situáciu vydržať? A čo sa deje s USA?

Rusko a jeho schopnosť odolávať

Povedzme si úprimne, ruská ekonomika je to, čo definujeme ako ekonomika založená na exporte komodít. Približne polovica ruského exportu je ropa alebo výrobky z ropy a spolu s plynom sa príjem z týchto komodít  šplhá na 40 percent. Takže prečo neakceptovali návrh OPECu aby stabilizovali ceny ropy? Prečo odišli od stola?

Niektorí argumentujú tým, že celý tento problém je jedna veľká pokrová hra medzi Arabmi a Rusmi. A teda Rusko chce, aby arabské krajiny znížili produkciu ropy, čím by Rusi mohli predávať ropu za vyššie ceny. Okrem tejto teórie, obrovské ruské spoločnosti už dlho žiadajú vládu aby odstúpila od dohôd s OPECom. Prečo?

Lebo oni považujú takéto druhy dohôd za niečo čo nemá zmysel pre Ruské záujmy. Takže na jednej strane zníženie produkcie ropy spomaľuje rast nových ropných polí a na druhej strane to znamená, že Spojené štáty získavajú väčší podiel na trhu práve so svojou ropou.

Inými slovami. Produkčné náklady OPECu by iba pomáhali americkému ropnému impériu, čo samozrejme Vladimír Putin nechce. Kľúčová otázka však je, či dokáže ruská vláda vydržať v tomto stave dosť dlho na to, aby potopila americký priemysel a zároveň prinútila Arabov, aby oni znížili produkciu ropy.

Na jednej strane Ruská vláda potrebuje iba niečo nad 40 dolárov za barel, aby vybalansovala svoj rozpočet. Toto je na hony ďaleko od toho, čo potrebuje Saudská vláda, čo je 80 dolárov. Za posledné roky Ruská Federácia naakumulovala dosť rezerv na to, aby udržala ceny pod 30 dolármi za barel na dosť dlhú dobu. Na dokonca takú dlhú dobu, aby sa im podarilo utopiť americké ropné spoločnosti a aby donútili Rijád, aby niečo urobil.



Avšak je tiež pravda, že ruská ekonomika vôbec nerastie a príjem domácností sa znížil, pričom terajší pád v ropných prímoch tento stav ešte zhorší.Pamätáte si ešte na tie obrovské plány Ruskej Federácie na nákup nového vojenského vybavenia, s ktorým Rusko zaplavovalo internet a médiá? Tak na tie sa akosi zabudlo. Takže toto je ruská pozícia.

Čo Saudi ?

Prečo zrazu otočili zo zníženia produkcie na zaplavenie trhu s ropou? Pravda je taká, že toto nie je prvý príklad toho, kedy Saudská Arábia použila cenovú vojnu, aby potrestala svojich rivalov. Problém je, že doteraz tieto druhy stratégií vždy zlyhali. V 80. rokoch sa snažili použiť takúto vojnu na to, aby potopili producentov ropy v Severnom mori a v roku 2014 to zopakovali, keď chceli producentov ropy z USA vyhnať z trhu. Nepodarilo sa im to.

Podľa dát Medzinárodnej energetickej agentúry táto stratégia stojí krajiny OPECu viac ako 450 miliárd dolárov za dva roky. Avšak za posledných pár rokov sa niekoľko vecí zmenilo. Ako vidíme, tak Saudská Arábia nie je iba jeden z najväčších producentov ropy, ale takisto aj jeden z najväčších ropných spotrebiteľov. Špecificky - piaty najväčší spotrebiteľ čierneho zlata na našej planéte. Znie to šialene, ale každý rok Saudská Arábia spotrebuje viac ropy ako Nemecko alebo Spojené Kráľovstvo. Je dokonca ťažké uveriť tomu, že majú takmer rovnakú spotrebu ako Japonsko.

Teda presne z tohto dôvodu sa Saudi snažia zredukovať svoju spotrebu, aby mohli viac vyviezť. Napríklad investujú mnoho zdrojov do zvýšenia produkcie zemného plynu. Implementujú veľa plánov zameraných na energetickú efektivitu. A teda ak znížia spotrebu a zvýšia ťažbu, plánujú zvýšiť svoj export o viac ako 40 percent.

A toto je presne to, čo dovolí Saudom naštartovať takzvanú "rýchlu monetizačnú stratégiu". Čo znamená, že využijú svoju výhodu v najnižších nákladoch na ťažbu čím vedia znížiť cenu a dokážu vypudiť z trhu veľa konkurentov. Takže nielenže by Saudi mali väčší podiel na trhu, ale ešte by aj zabránili príchodu nových technológií ako napríklad technológií elektrických áut - niečo, čo Rijád zvažuje už roky.



Samozrejme toto všetko funguje v teóriíi, v praxi verejné financie budú veľmi trpieť. Takisto to nepomôže ani Saudskej vízií 2030 (diverzifikačný plán) a nie je ani jasné, či by konkurenti zmizli navždy. Pre Saudov nie je nič horšie, ako keď sa pozerajú na každoročné znižovanie stavu ich finančných zásob. Takže ak by bola nejaká dohoda možná, Saudi by boli viac ako šťastní z toho, že by sa mohli vrátiť k dobám pred koronakrízou. Avšak to nie je možné, takže musia použiť plán B.

Plán B

Plán B nás zoberie priamo do Spojených Štátov. V posledných rokoch môžeme sledovať znovuzrodenie ropného priemyslu v USA až do bodu, kedy sa stali najväčším producentom čierneho zlata a to všetko vďaka "frackingu". Problém však je to, že náklady na ťažbu týmto spôsobom sú oveľa vyššie, ako náklady na ťažbu v krajinách, ako Saudská Arábia.

V niektorých prípadoch tento rozdiel je skoro 40 dolárov za barel. A keď barel stojí 25 dolárov, tak to celé akosi finančne nevychádza. A preto máme správy ako napríklad: "Sedem najväčších spoločností ťažiacich ropu z bridlíc v Texase znížilo rozpočet o 7,6 miliárd dolárov, pretože ceny ropy sa zrútili".

Ale toto je iba začiatok. Ropný priemysel sa stal jedným z hlavných motorov americkej ekonomiky. V posledných rokoch tento sektor vytvoril desiatky tisíc pracovných príležitostí a je zodpovedný za 10 percent ekonomického rastu krajiny. A kvôli tejto vojne väčšina z tohoto bohatstva je v nebezpečenstve a v nebezpečenstve je aj Trumpove znovuzvolenie.

Situácia je tak zlá, že Biely dom zvažuje dva možné scenáre, ktoré sa zdali byť donedávna nemysliteľné.

1. Vyhrážajú sa, že zavedú importné tarify na ropu zo Saudskej Arábie a ostatných krajín, aby zrovnali predajnú cenu s tou ktorú potrebujú lokálni producenti.


2. USA by požadovali, aby Saudi opustili OPEC a dohodli sa so Spojenými štátmi. V tomto prípade by mohlo dôjsť až k silnejšiemu spojenectvu medzi USA a Saudskou Arábiou, akoje spojenectvo medzi Izraelom a USA.

Toto je nová ropná vojna, ktorá prišla s koronavírusom. Vojna, ktorá vytvára množstvo otázok. Dohodne sa Rusko a Saudska Arábia? Ak nie, ako dlho dokáže Saudská Arábia prežiť takéto ceny?