Občania USA sa z hlavných kríz vrátili plní energie a inovatívnosti - či si už tieto krízy spôsobili sami alebo boli globálne.

Nejednoznačné kroky federálnej vlády vyústili do predania moci silným guvernérom. Gavin Newsom z Kalifornie 20. marca vydal rozkaz na „pobyt doma“, ktorý muselo 40 miliónov obyvateľov Kalifornie poslúchnuť. Guvernér New Yorku Andrew Cuomo si je úplne vedomý hrozby, ktorú predstavuje vírus pre New York. Vie, aké má urobiť rozhodnutia a takisto pozná dôvody, prečo tieto rozhodnutia musia byť prijaté, píše v svojom komentári nationalinterest.org.

V Austrálii Morrison získal viac moci práve z dôvodu pandémie. Ťažil tiež z toho, že sa stretol s predstaviteľmi štátov a teritórií, ktorí mu umožnili rýchlejšie a jasnejšie činy. Na rozdiel od Morrisona, Trumpa oslabujú jeho vlastné slová, činy, nečinnosť (a minimálne množstvo komunikácie), so štátnymi vodcami, ako sú Cuomo a Newsom. Ak nás história história USA niečo naučila, je to to, že guvernéri, ktorí stoja na čele boja s koronakrízou, sa môžu v budúcich prezidentských voľbách stať hlavami USA.

Je však nesprávne sústrediť sa na tragédiu, ktorá sa odohráva na federálnej úrovni a v Bielom dome. Analýza Ameriky a jej budúcnosti, ktorá prikladá príliš veľkú váhu federálnej vláde, môže byť farbistá, ale takáto analýza bude však veľmi nesprávna. Sila USA nikdy neprichádzala z Washingtonu.



Namiesto toho, táto sila bola vždy produktom vzdelávania a inovácií v súkromnom sektore, vedy, výskumu, podnikania a priemyslu. Tieto činnosti boli občas ovplyvnené - hlavne ak sa jedná o vojenské inovácie - z peňazí daňových poplatníkov. V skutočnosti sila USA pochádza z rôznych pokusov a rozmanitosti amerických obyvateľov a ich obrovskou, úrodnou krajinou zameranou na súkromný priemysel.

Silicon Valley, New York, Seattle a Detroit sú zjavné príklady. Rovnako ako Standard Oil, General Electric, Ford, Boeing, Lockheed Martin, Amazon, Google, Apple, Facebook a Microsoft. Pridajte MIT, Harvard, Stanford, Berkley a Johns Hopkins a začnete vidieť, kde tkvie pôvod moci a úspechu USA.

Úspech alebo zlyhanie federálnej vlády počas tejto krízovej fázy pandémie v Amerike teda nie je mierkou krajiny alebo jej budúcnosti. Keď sa vrátime k tomu, čo nám história hovorí, môžme povedať, že občania USA sa z hlavných kríz vrátili plní energie a inovatívnosti - či si už tieto krízy spôsobili sami alebo boli globálne.



Nationalinterest.org ďalej píše, že po vojne za nezávislosť na konci 19. storočia urobila Amerika masívny krok v počiatočnej fáze priemyselnej revolúcie, vrátane výstavby železníc. Keď sa v roku 1865 sebazničujúca občianska vojna skončila, USA vstúpili do „zlatého veku“. Priemyselná expanzia rozkvitla a rozptýlené železnice sa zmenili na spoľahlivé, rýchle národné siete kombinujúce sa s rýchlou telegrafickou komunikáciou a elektrifikáciou miest a priemyselných odvetví.

Po globálnom vyčerpaní z prvej svetovej vojny a po páde cien a miezd, keď sa skončil rozmach vojenskej výroby, USA zažili ďalšie obdobie intenzívnej tvorivosti. V období po druhej svetovej vojne prešli USA ďalším technologickým a ekonomickým prerodom a ešte aj vybudovali globálne inštitúcie, ktoré sú tu s nami už 70 rokov.

Odvtedy tvorivosť a vodcovstvo USA spolu s kreativitou svojich globálnych partnerov niekoľkokrát pretvorili svetové hospodárstvo prostredníctvom industrializácie a globalizácie. Od 70. rokov minulého storočia prichádzajú vlny technologických inovácií a zmien, ktoré sú vedené informačnými a komunikačnými technológiami.

Reakcie USA na krízy samozrejme majú aj temnú stránku. USA po šoku z 11. septembra demonštrovali nemilosrdné a vytrvalé využívanie energie spôsobmi, ktoré spätne poškodili ich vlastnú silu a rozptýlili možnosti, ktoré sa teraz zdajú byť zúfalo potrebné.

Trumpova neschopnosť pretvoriť jeho štýl vládnutia, dokonca aj počas takejto krízy, poškodzuje Ameriku, jej obyvateľov a jej vplyv na svet. Väčšie ponaučenie však spočíva v tom, že kríza prináša v Amerike obrovský intelektuálny, inovatívny a kreatívny rozmach a odhaľuje potenciál, ktorý predkrízová éra nepoznala.