Stav pľúc môže byť pre zvládanie koronavírusu kľúčový. Aj po vyliečení však niekedy zostávajú nepriaznivé následky, či už v podobe poškodených dýchacích ciest, alebo dokonca mozgových buniek.  

Stav pľúc je podľa pneumologičky Martiny Vašákovej jedným z kľúčových faktorov pre zvládnutie koronavírusu. Ako povedala pre idnes.cz, úplné vyliečenie z každého ťažkého zápalu dýchacích ciest zvyčajne trvá dlho. Aj po uzdravení sa však môžu objaviť ďalšie následky, na čo upozornil molekulárny biológ Omar Šerý, ktorý v rozhovore pre info.cz dokonca poukázal na možnosť  istej miery invalidity.

Ako je možné, že u niekoho sa vírus vôbec neprejaví, kým druhému začnú zlyhávať pľúca?

Podľa Vašákovej, ktorá je zároveň predsedníčkou Českej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti, v tom hrá úlohu viacero faktorov. Jedným z nich je genetika, ďalšími sú pridružené ochorenia a stres. Pravdepodobnosť toho, že respiračný systém bude viac napadnutý, zvyšuje aj fajčenie.

Fajčenie ničí riasinky na povrchu každej bunky v dýchacích cestách a samé o sebe zvyšuje počet vstupov koronavírusu do bunky. Baktérie a vírusy sa môžu v pľúcach takéhoto človeka ľahšie usadiť.

Všeobecne prichádza imunitná odpoveď organizmu na koronavírus v dvoch vlnách. Prvá je tak trochu váhavá, pretože náš systém vírus zatiaľ nerozpoznal a tak sa v tele množí. V okamihu, keď imunita začne reagovať, tak u ľudí, ktorých reakcia naň je príliš silná, môže dôjsť k zničeniu tkanív.

Je možné, aby SARS-CoV-2 nezvratne poškodil pľúca po prekonaní ťažšieho priebehu ochorenia?

Odpoveď odborníčky je áno. Nie je to však typické len pre nový koronavírus, ale pre všetky vírusové zápaly pľúc. Ako príklad zo svojej praxe uvádza pacientov po ťažkých zápaloch, u ktorých sa to veľmi dlho hojí. Väčšinou ide o ľudí po umelej pľúcnej ventilácii.

Na druhej strane však, ako v rozhovore pre idnes.cz dodala, to neznamená, že človek bude kvôli tomu invalidný. Môže sa stať, že po 2 až 3 mesiacoch sa už nebude ani zadýchavať a vráti sa napríklad ku športovaniu.

Podľa Vašákovej, podobné situácie zažívame aj v súvislosti s chrípkovými epidémiami. Vtedy môže byť takisto zvýšený počet pacientov, ktorí potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu.

Čo môžeme urobiť pre zdravie svojich pľúc?

Profesorka a prednostka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Thomayerovej nemocnice v Prahe odporúča pravidelnú fyzickú aktivitu. Vhodné je čo najviac chodiť pešo, pretože chôdza je najprirodzenejší pohyb, pri ktorom zapájame množstvo svalov.

Ako dobre dýchame záleží od kondície svalov bránice a hrudného koša, ale aj od celkovej „fyzičky“. Dôležitá je tiež optimálna telesná hmotnosť. Obezita je rizikovým faktorom pre komplikovaný zápal pľúc. Rovnako aj stres zvyšuje riziko všetkých infekcií a ich horšieho priebehu. Preto je na mieste i duševná hygiena.



Omar Šerý, odborník na DNA diagnostiku a molekulárny biológ z Masarykovej univerzity v Brne, si myslí, že by sa malo zabezpečiť, aby sa novým koronavírusom nakazilo čo najmenej ľudí. „Pretože nevieme, u koho bude mať nákaza aký efekt i na neskoršie zdravie. Inak si vyrábame budúcich invalidov,“ povedal pre info.cz.

Môže nový koronavírus napadnúť aj ľudský mozog?

Ako informoval portál info.cz, niektorí lekári upozorňujú, že u časti nakazených sa objavujú aj neurologické ťažkosti, napríklad zmätenosť, neschopnosť hovoriť, strata pamäti a podobne.

Podľa Šerého majú koronavírusy schopnosť napadať nervové bunky a tiež podporné bunky v mozgu, tzv. gliové bunky. Vírus za normálnych okolností cez bariéru medzi mozgom a krvou v cievach neprejde. Zápal pľúc však môže vyvolať tak silnú reakciu, že sa začnú z buniek vylučovať tzv. cytokíny. To sú proteíny, ktoré spôsobujú a zosilňujú zápal.

Výraz „cytokínová búrka“ vlastne znamená, že sa vylučujú obrovské množstvá rôznych cytokínov, čo vedie k poškodzovaniu tkanív. K poškodeniu spôsobenom vírusom sa tak pridáva i sebadeštrukcia organizmu.

Takýto silný zápal môže spôsobiť narušenie spomínanej bariéry medzi mozgom a krvou. Mozog je tak vystavený nielen vírusom, ale aj baktériám a ďalším látkam a toxínom, čo zvyšuje riziko jeho zápalu, poškodenia a neskorších psychických porúch.

Škody spôsobené ľudskému organizmu tak môžu byť dlhodobejšie, ako sa zdá.

„Keď sa pozrieme na pacientov, ktorý predtým prežili SARS, a COVID-19 má so SARS dosť spoločného, tak sa ukazuje, že mnohí z nich trpia i po vyliečení infekcie nejakými zdravotnými ťažkosťami,“ vysvetľuje v rozhovore pre info.cz profesor Šerý.

Ako uviedol, niektorí majú chronický únavový syndróm, psychické ťažkosti alebo sa zadýchavajú. Preto si nemyslí, že premorovanie populácie je ideálnou cestou riešenia nákazy. Podľa niektorých štúdií, až polovica ľudí vyliečených zo SARS má nejaké doživotné následky.

Ľudský mozog však nie je úplne bezmocný. Dokáže obnovovať niektoré svoje funkcie, ktoré stratil v dôsledku úrazu alebo infekcie. Podľa odborníka je to vždy však veľmi individuálne a tiež spojené s nemalým úsilím človeka, ktorý musí potom mozog trénovať. Býva to záležitosťou mesiacov i rokov.

Hlavným vstupom pre vírus sú vďaka kvapôčkovej infekcii pľúca. Preto nosíme rúško. Koronavírus ale môže napadnúť i srdcovú svalovinu. Približne u 10 percent pacientov môže spôsobovať srdcové ťažkosti.

Mnohí z nás si možno kladú otázku, prečo na umelej ventilácii končia aj mladí či zdraví ľudia, alebo dokonca deti.

Podľa Šerého je to tým, že imunitný systém každého človeka je celkom odlišný. „Jeho nastavenie záleží od genetických predispozícií, od patogénov, s ktorými sa človek v priebehu života stretol – vrátane očkovania – alebo od toho, či bol ako novorodenec dojčený a ako dlho.“

Samozrejme, úlohu zohráva aj strava a životný štýl, množstvo stresu a vplyv životného prostredia. Reagovanie imunitného systému dvoch ľudí je tak odlišné, ako rozdielne je ich správanie. Rozdiely môžu byť aj vo vnímavosti buniek voči vírusu. Stále však platí, že najviac sú ohrození starí ľudia a ľudia so srdcovo-cievnymi ochoreniami, cukrovkou a rakovinou.

Zvýšené riziko psychických porúch sa však môže vyskytnúť aj v súvislosti s izoláciou či karanténou. Šerý apeloval, aby sme si všímali ľudí vo svojom okolí a u tých, u ktorých to cítime, sa snažili stres rozptyľovať alebo, ak to potrebujú, im zaistiť odbornú starostlivosť. Podľa neho aj toto môže byť forma pomoci v tejto napätej dobe.