Barbarská noc pred 70 rokmi likvidovala rehole
13 | 04 | 2020 I SITA

Na Slovensku si dnes pripomíname pamätný deň Slovenskej republiky - Deň nespravodlivo stíhaných. Je spomienkou na násilnú akciu ŠtB v roku 1950 spojenú s likvidáciou kláštorov v Československu.


Po monsterprocese s Augustínom Machalkom a desiatimi predstaviteľmi mužských reholí, ktorý sa konal od 31. marca do 4. apríla 1950 v Prahe, vtrhlo 13. apríla o polnoci vojsko, ŠtB, Národná bezpečnosť a Ľudové milície do kláštorov, aby rehoľníkov odvliekli do zhromažďovacích táborov a znemožnili im pokračovať v ich činnosti. Začala sa Akcia K (Kláštory).

Druhá etapa tejto akcie sa uskutočnila 3. až 4. mája 1950. Po Akcii K nasledovala 28. až 31. augusta 1950 Akcia R (Rehoľníčky). Išlo o násilné sústredenie ženských reholí, ktoré pokračovalo až do 70. rokov. V akciách proti mužským reholiam bolo na Slovensku internovaných vyše 1 000 rehoľníkov. Jedným z mnohých postihnutých bol aj Ján Chryzostom Korec, ktorý sa neskôr stal jednou z najznámejších postáv tajnej cirkvi na Slovensku.

Zdravotníci odporúčajú domácnostiam s výskytom COVID-19 likvidovať rúška ako bežný odpad
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR odporúča likvidovať použité rúška, vreckovky a rukavice z domácností, v ktorých sa vyskytuje ochorenie COVID-19, ako bežný komunálny odpad a upozorňuje verejnosť, aby tento druh odpadu nevhadzovala do nádob... Čítať ďalej
13 | 04 | 2020 | TASR


Koncepcia reštrikcií reholí a ich činnosti sa objavuje na Slovensku už na jeseň 1948 s cieľom zredukovať počet kláštorov a vymedziť oklieštenú konkrétnu činnosť jednotlivým rádom. Do leta 1949 stroskotali rokovania medzi komunistickým vedením a cirkevnou hierarchiou o usporiadaní vzájomného pomeru. Pristúpilo sa k stratégii podriadenia a postupného i násilného marginalizovania cirkvi, a teda i reholí v spoločnosti.

Po prijatí cirkevných zákonov na jeseň 1949, no skôr po zrušení cirkevného, a teda i rádového školstva, po poštátnení rádových internátov a po zlikvidovaní bezmála 40 kláštorov a rehoľných domov od roku 1945 do začiatku roka 1950, bolo jasné, že režim nemieni pokračovať formou rokovaní. Začiatkom roka 1950 radikáli v KSČ presadili koncepciu zrušenia kláštorov, rozpustenia, resp. minimalizovania rehoľného života.

Cieľom Akcie K (kláštory) bolo skonfiškovanie budov kláštorov (na Slovensku bolo na jar 1950 do 100 mužských a vyše 165 ženských), zlikvidovanie rehoľných komunít na ich historických a tradičných miestach (v tom čase bolo na Slovensku vyše 1 000 rehoľníkov a vyše 4 250 sestričiek, pracujúcich prevažne v zdravotníctve, sociálnych ústavoch a školách) a ich pozvážanie do tzv. centralizačných kláštorov (kláštorov – väzníc).

Naď neplánuje pokračovať vo viacerých armádnych projektoch, ktoré začali jeho predchodcovia
Nový minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) neplánuje pokračovať vo viacerých armádnych projektoch, ktoré začali jeho predchodcovia. Za aktuálnu prioritu považuje zabezpečenie základných ochranných prostriedkov pre vojakov a technológií na boj s... Čítať ďalej
13 | 04 | 2020 | TASR


Odtiaľ mali byť úradným tlakom i obmedzovaním slobody nútení opustiť rehole, ísť do výroby, starí do charitných domovov a neplnoletí domov k rodinám. Nezanedbateľným cieľom bolo použitie budov pre socialistické organizácie, armádu, ZNB, školstvo, rôzne ústavy. Majetok a peniaze reholí boli skonfiškované. Podobne umelecké a sakrálne predmety, mnohé však už rozkradli komandá, ktoré akciu vykonávali. Knižnice a archívy kláštorov boli čiastočne zničené, tisíce kníh skončili v štátnych knižniciach.

Akciu K nariadilo najvyššie vedenie KSČ – Ústredný výbor KSČ, a riadená bola generálnym tajomníkom KSČ Rudolfom Slánskym. O všetkom vedel a na všetko dával súhlas prezident republiky Klement Gottwald. Akcie politicky zastrešovala tzv. Cirkevná šestka ÚV KSČ na čele s ministrom spravodlivosti Alexejom Čepičkom.

Bol v nej aj Slovák Vladimír Clementis (neskôr so Slánskym popravený vlastnou stranou). Na Slovensku mali hlavné slovo členovia vedenia KSS – Gustáv Husák ako predseda Zboru povereníkov, povereník vnútra Daniel Okáli a najmä povereník pre veci cirkevné Ladislav Holdoš.

Vírus nás rozdelil, aby sme sa opäť spojili
Ľudia sa potrebujú prepájať – sme sociálne bytosti a žijeme v sieti vzájomných vzťahov. Izolácia nám ukazuje, že to, na čom skutočne záleží, je empatia, láskavosť a spolupráca. Z toho najhoršieho môže vzísť to najlepšie v nás. Komentár priniesli... Čítať ďalej
13 | 04 | 2020 | Natália Sollárová