Čo ak Taliansko nebude schopné splácať svoj dlh a budúca vláda nedodrží záväzok? Túto otázku sa pýta vo svojom komentári vo Financial Times Wolfgang Münchau.

"Toto nie je predpoveď, ale myslím si, že je to pravdepodobný scenár. Po počiatočnej úľave pri mimoriadnej dohode, ktorú minulý týždeň uzavreli ministri financií EÚ, investori musia ešte podrobne preštudovať dohodu, pričom usúdia, či záchranný balík nebude mať negatívny vplyv na makroekonomiku," píše sa v komentári.

Hlavnými prvkami dohody boli úverová linka z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM), úverová podpora od Európskej investičnej banky a pripoistenie pre vnútroštátne systémy týkajúce sa nezamestnanosti.

Na spor o tom, či by pôžička zo záchranného fondu ESM mala prísť aj s nejakým háčikom, sa zabudne. Taliansko ho aj tak nechce. Premiér Giuseppe Conte dospel k záveru, že jeho vláda neprežije poníženie. V každom prípade Európska centrálna banka urobila dosť pre to, aby tento rok zabránila kríze suverénnej likvidity, pričom pandemický program na núdzové nákupy ECB prevyšuje všetko ostatné.



Jediným diskutovaným programom, ktorý by mohol mať vplyv na hospodárstvo, je fond na oživenie ekonomiky po kríze. V dohodnutom znení Európskej rady sa uvádza fond obnovy spolu s odkazom na inovatívne finančné nástroje, ale nič nebolo dohodnuté. Avšak dynamika „koronabondov“ ako nástroja na získavanie finančných prostriedkov z fondu môže byť oslabujúca.

"Teraz očakávam, že Európska rada namiesto toho skončí dohodnutím malého fondu na vymáhanie prostriedkov z rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 s obvyklými prehnanými tvrdeniami o tom, do akej miery možno túto sumu využiť. Hlavnou funkciou fondu na oživenie hospodárstva bude slúžiť ako prostriedok na hľadanie pozornosti pre nečinné európske inštitúcie, ktoré nemajú vôbec žiadny makroekonomický vplyv na hospodárstvo s 12 miliónmi EUR," pokračuje vo svojom komentári Münchau.

Zostáva nám teda vnútroštátna fiškálna politika a podpora ECB. Základný predpoklad je, že hospodársky vplyv krízy bude väčší, ako odhadovali niektorí predpovedatelia. Nemecké hospodárske inštitúty vypracovali svoju spoločnú predpoveď, pričom prišli s výsledkom, že tento rok hrubý domáci produkt klesne o 4,2%, ale ďalší rok sa zvýši o 5,8%. Ak by mali pravdu a čísla sa tiež premietnu do eurozóny, tak nemáme čo riešiť. Nebude tu žiadna kríza ani nie sú potrebné mimoriadne opatrenia okrem tých, ktoré už boli prijaté.



"Ale verím, že sa mýlia. Tieto predpovede neberú do úvahy globálne účinky izolácie, trvalý vplyv na odvetvia a ani prípadnú druhú vlnu infekcií v zime. Môj scenár predpokladá pokles HDP eurozóny v tomto roku približne o 10 percent. Môj scenár tiež predpokladá, že nemecké hospodárstvo sa v roku 2021 mierne zotaví, zatiaľ čo krajiny na juhu pomenej," predpokladá Münchau.

Kombinácia rastúceho dlhu a klesajúceho HDP zvýši pomer talianskeho dlhu k HDP zo súčasných 135 percent na 160 až 180 percent.

Väčšina členov riadiacej rady ECB bude vždy podporovať hospodárstvo eurozóny v čase krízy. Ale stavil by som sa, že ECB bude natrvalo zadlžovať už tak vysoko zadlžené krajiny. Núdzové programy ECB sa skončia. Ľudia si môžu pamätať, čo povedala Christine Lagardová minulý mesiac. Šéfka ECB to asi mohla myslieť vážne, keď vyhlásila, že úlohou banky nie je uzatváranie dlhopisov. V riadiacej rade ECB je pomerne málo ľudí, ktorí tomu veria.



V určitom okamihu by ratingové agentúry alebo investori mohli začať spochybňovať platobnú schopnosť Talianska. Problémom nie je len celková výška nesplateného dlhu, ale aj nízka miera hospodárskeho rastu krajiny. Ide o tretiu recesiu v Taliansku od roku 2008. Čo ak teda ratingové agentúry dospejú k záveru, že Taliansko nemôže splácať svoj dlh?

Predstavte si, že by sa to stalo v roku 2021 alebo 2022, tesne pred nasledujúcimi voľbami v Taliansku. Conteho vláda je v súčasnosti populárna. Avšak bude to tak aj naďalej, keď sa prejaví úplná hĺbka recesie? Matteo Salvini, marginalizovaná politická osobnosť talianskej politiky od minulého roka, môže vyjsť na výslnie. Keby mal vyhrať voľby v roku 2022 alebo 2023, jeho vláda by bola zodpovedná za splácanie talianskeho dlhu. A potom čo?

"Tak ako každý scenár, aj tento scenár závisí od neistých udalostí, ktoré sa odohrávajú v konkrétnom poradí. Nerád pripisujem numerické pravdepodobnosti akýmkoľvek budúcim výsledkom. Myslím si však, že tento scenár nie je o nič menej pravdepodobný, ako optimistický scenár hospodárskeho oživenia. Tak mi zostáva posledná otázka: prečo si EÚ neželá zaistiť sa proti tomu?," uzatvára komentár vo Financial Times Münchau.