Mnoho ľudí nemá rado svojich vodcov, ale len málokto pôjde tak ďaleko, že ich doslova zje. Tak prečo to Holanďania urobili? Prečo Holanďania zjedli v sedemnástom storočí svojho predsedu vlády?

Keď sa rozprávame čisto v medziach histórie - predsedovia vlád nie sú na jedenie. Ale tento malý fakt nebol dosť významný na to, aby zastavil odhodlaných Holanďanov v zjedení ich vlastného premiéra v roku 1672.

Tento akt teda prináša celkom jasné otázky: Prečo Holanďania zjedli svojho premiéra? Ako sa niekto v pozícií nesmiernej sily dostane do pozície jedla pre rozvášnený dav?

V strede 17. storočia (1653) bola mladá Holandská republika v ťažkej situácií. Bola obkľúčená nepriateľskými mocnosťami ,ktoré boli pripravené ju rozložiť, alebo si ju aspoň permanentne podmaniť. Hlavný problém bol ten, že Holandská republika bola bohatá a to neskutočne. Zdrojom tohto bohatstva bol hlavne monopol na obchod s juhovýchodnou Áziou, po ktorom všetky ostatné mocnosti prahli. A keďže mali toľko nepriateľov, znamenalo to, že vojna bola neodvratná.

Stadtholder

Titul "premiér" v roku 1653 neexistoval. Formálna hlava Holandskej republiky sa volala Stadtholder. V minulosti tento post držal Oranžský princ a forma vlády by sa dala opísať ako volená monarchia.

Avšak od roku 1650 tento post ostal prázdny po spore medzi Williamom II a predstaviteľmi z Holandska. Neskôr po vzniku tohto problému sa krajina rozdelila medzi dve politické skupiny:

1. Štátisti - tí ktorí preferovali voľnú federáciu a menej centralizovanú moc


2. Oranžisti - tí ktorí si želali aby sa vrátil systém monarchie pod správou dynastie Oranžovcov so silno centralizovaným štátom.

Bez Stadtholdera, hlavou štátu sa stal zemský advokát Holandska (Holandsko bolo najbohatšou a najsilnejšou z provincií ). Muž ktorý túto pozíciu zastával bol Johan de Witt. Ten bol v mnohých aspektoch umiernený a jeho primárnym záujom bola ochrana obchodu. Chcel vyhnúť vojne za každú cenu.

A tak De Witt kládol prioritu na vytvorenie silného námorníctva, aby odstrašil hocikoho od prerušenia Holandského biznisu. Táto politika fungovala v začiatkoch veľmi dobre.

Napríklad keď sa v roku 1665 Briti rozhodli vyhlásiť vojnu Holandsku, aby sa takisto priživili na tomto obchode, Holandsko odpovedalo promptne a rozhodujúco tým, že rozmetalo britské námorníctvo na kúsky. Po tomto čine bol De Witt na vrchole svojej popularity a moci, pričom chcel tento moment využiť na to, aby "urovnal" spor s Oranžistami, ktorých viedol mladý Wiliam Oranžský.



Implementoval teda zákon, v ktorom sa hovorilo o tom, že Holandsko už neuznáva úrad Stadtholder, čo by znemožnilo Wiliamovi kontrolu nad celou krajinou, ak by sa náhodou dostal k moci. Tento krok samozrejme nahneval oranžistov, ale nebolo nič, čo mohli urobiť. Zatiaľ...

Písal sa rok 1672 a všetko sa začalo pomaly rúcať. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV (áno,, presne ten o ktorom sme sa učili na dejepise, človek, ktorý o sebe hovoril ako o le Roi Soleil - Kráľ Slnko ) sa rozhodol, že existencia Holandskej republiky sa tiahne už akosi dlho a tak na Holandsko zaútočil.

Rok katastrofy

Holanďanom tento rok vôbec neprial. Bolo tak zlé, že rok 1672 sa nazýva ako Rampjaar, čo by sme vedeli priamo preložiť ako: "Rok, ktorý ak sa naňho pozrieme do minulosti, môže byť kľudne opísaný ako nohavice", (takisto si ho historici pamätajú ako "rok katastrofy").

Francúzska armáda besnela v krajine Holaďanov a oranžisti sa dožadovali hlavy De WItta a dokonca sa ho pokúsili zavraždiť. De Witt rezignoval z pozície zemského advokáta, čo ale nebolo dosť, lebo sa mohol, ak by chcel, kedykoľvek vrátiť a tak oranžisti zatkli De Wittovho brata.



Keď šiel De WItt svojho brata navštíviť, bol prepadnutý a zabitý rozhnevaným davom, pričom tento dav ho a aj jeho brata následne zjedol. Nezjedli ich celých, lebo to by bolo asi podivné, ale uvarili a zjedli niektoré ich časti.

O tomto vieme z množstva zdrojov, ktoré opisujú tento akt ako celkom dobre zorganizovanú ukážku kanibalizmu.

De Witt zabitý, lebo ľudia v jeho krajine boli v štádiu čistej paniky a holandský dav ho zjedol, pretože ho nenávidel. Držal totiž ich legitímneho monarchu mimo moci a tak sa pokúsili o jeho poníženie aspoň po smrti.

A ak sa zaujímate o to, čo bolo ďalej, tak reakcia v Holandsku bola taká, že smrť De Witta bola zaslúžená a nový Stadtholder William rýchlo omilostil všetkých, ktorí na tomto akte participovali.

Poučenie:

Takže ak by  ste si mali iba jednu vec z tohto príbehu, zobrať bolo by to asi toto:

Ak lídri pokazia všetko tak ako sa len dá, až tak, že prehrajú vojnu a odcudzia si polovicu obyvateľstva ich krajiny, razom sa dostanú na zoznam vecí ktoré sa môžu skonzumovať .Jemdobré si to pamätať, ak by ste niekedy chceli ísť do politiky.