Na Bielu sobotu je cirkevné spoločenstvo ponorené do zármutku.

V chrámoch sa nachádza symbolický „Boží hrob“ s Kristom v Eucharistii, kde sa veriaci môžu prísť pokloniť a poďakovať za dar vykúpenia. Na Bielu sobotu sa nekonajú žiadne liturgické obrady. Dokonca aj sväté prijímanie sa môže podať len zomierajúcim ako viatikum, pokrm na cestu.

Základným posolstvom Bielej soboty je mlčanie, modlitba a nádej. Niektoré spoločenstvá kresťanov na Bielu sobotu spievajú „lamentácie“, teda žalospevy.

Sú z čias, kedy bol Izrael zavlečený do babylonského zajatia a Jeremiáš sedel na rozvalinách Jeruzalema a nariekal spolu s inými pozostalými nad biedou, ktorá doľahla na Izrael. Sú to spevy bolesti, zármutku, vyznávania svojich hriechov a najmä prosba, aby nám Pán Boh odpustil a zachoval pri živote a doprial návratu.