Česká republika chcela cielene premoriť populáciu novým koronavírusom, niektorí odborníci však varujú, že to môže mať ďalekosiahle následky.

Námestník českého ministra zdravotníctva Roman Prymula sa tento týždeň vyjadril, že v súvislosti s novým koronavírusom bude uvažovať o cielenom premorení väčšej časti populácie. Svoje presvedčenie zotrvať pri prísnych opatreniach zmenil po tom, ako sa dozvedel, že štatistiky z Číny sú pravdepodobne skreslené a tiež kvôli tomu, že zatiaľ nie je k dispozícii účinný liek.

Objavili sa však názory, že by to nemuselo byť najlepšie riešenie. Výhrady voči premoreniu prezentoval napríklad český neurovedec Omar Šerý, ktorý má dokonca opačný názor. Myslí si, že „musíme zabezpečiť, aby sa nakazilo čo najmenej ľudí, pretože nevieme, u koho bude mať nákaza aký efekt aj na neskoršie zdravie. Inak si vyrábame budúcich invalidov,“ uviedol v rozhovore pre info.cz. Narážal najmä na možné následky na zdravie po prekonaní koronavírusovej infekcie.

Rovnako zdravotnícky expert Pavel Hroboň v rozhovore pre idnes.cz upozornil, že riadené premorenie zdravých obyvateľov by mohlo mať ďalekosiahle následky. Preto navrhuje iný prístup – marginalizáciu vírusu, čiže tzv. inteligentnú karanténu. A Prymula podľa neho nie je proti.



Hroboň, ktorý bol kedysi sám námestníkom ministra zdravotníctva a angažoval sa tiež v reforme zdravotníctva, považuje verejnú diskusiu o ďalšom boji proti pandémii za užitočnú. Zamýšľané premorenie obyvateľstva podľa neho vyžaduje ochranu seniorov a zraniteľných skupín. „A bez lieku a vakcíny znamená táto ochrana odlúčenie, izoláciu,“ uviedol ďalej v rozhovore.

Podľa neho je izolácia pre ľudí veľkou záťažou a technicky je nerealizovateľná. Pretože o zraniteľné skupiny sa musí aj niekto starať, nosiť im nákupy a potrebujú ošetrovateľskú i lekársku starostlivosť. Riziko nákazy sa preto dá len znížiť, ale nie vylúčiť.

Hroboň argumentuje tým, že niektoré krajiny už takúto cestu skúsili, ale neboli veľmi úspešné. Ako príklad uviedol Veľkú Britániu alebo Švajčiarsko, ktoré od premorenia nakoniec buď ustúpili, alebo vláda zistila, že nefunguje a má inú stratégiu. „A ako ukazujú dáta, ani Švajčiarsku sa nepodarilo ochrániť zraniteľnú populáciu. Izolovať na dvanásť alebo šestnásť mesiacov chorých alebo seniorov nie je proste akceptovateľné,“ vysvetľuje.

Zároveň varuje, že pokiaľ by sa pristúpilo na riadené premorenie a súčasne by sa dokázalo celkom izolovať ohrozené skupiny, pri porovnávaní dát od juhokórejských kolegov dospeli k tomu, že by pri tomto procese zomrelo 15 až 30-tisíc celkom zdravých ľudí.



Tím okolo Hroboňa z tohto dôvodu navrhuje tzv. marginalizáciu vírusu. To znamená, že chcú čo najrýchlejšie identifikovať a následne poslať do karantény ľudí, ktorí sa dostali do kontaktu s chorým na COVID-19. Potom ich chcú otestovať po presne stanovenom čase.

Hroboň už o návrhu hovoril aj s Prymulom. „Nie je medzi nami zásadný rozdiel,“ zhodnotil. Hygienické stanice už teraz vyhľadávajú kontakty ľudí, ktorí ochoreli, umiestňujú ich do karantény a testujú. „My v rámci marginalizácie vírusu, ktorej súčasťou by mala byť inteligentná karanténa, nenavrhujeme vlastne nič nového. Len chceme tento proces v priebehu uvoľnenia celoštátnych opatrení výrazne rozšíriť,“ doplnil Hroboň.

Na vyhľadávanie kontaktov nakazených ľudí chcú využívať dáta z mobilných telefónov. Návrat do normálu bude podľa neho dlhý, ale selektívna karanténa by ho mala urýchliť. Podobný koncept sa osvedčil aj v niektorých ázijských krajinách.

Hroboň má ako lekár iný názor aj na skutočné počty nakazených ľudí. Podľa neho je nepravdepodobné, že by v populácii bolo veľké množstvo ľudí, ktorí už infekciu prekonali bez toho, aby so to niekto všimol, ako tvrdia niektoré teórie. „Keď sa pozriete na počet mŕtvych v Čechách a porovnáte to so Španielskom alebo Talianskom, máme rádovo veľmi odlišné číslo. To môže byť zásluha nášho zdravotníckeho systému a zároveň toho, že nebol zahltený veľkým množstvom pacientov. Podľa mňa je to ale najmä preto, že sme u nás boli schopní identifikovať väčšinu chorých.“