Spor „Spasiteľ vs. Prstocuc“ sa opäť rozhorel. Je prednejšie zdravie štátu, alebo zdravie ľudí?

Minister hospodárstva Richar Sulík dlhodobo oponuje návrhom premiéra na uzatvorenie Slovenska. Po Veľkej noci by chcel otvárať maloobchodné predajne či vonkajšie športové centrá. O takomto opatrení však podľa premiéra Igora Matoviča rozhodnú odborníci, nie „ “. Spor „spasiteľa“ Matoviča a „prstocuca“ Sulíka sa tak opäť rozhorel.

V tejto súvislosti vyvstáva otázka, prečo naša vláda riadi krajinu formou hádky? Alebo či premiér nepovažuje svojho ministra hospodárstva a vicepremiéra pre ekonomiku za odborníka?

Iste, nielen „pán excel“, teda Sulík, má k pandémii čo povedať. Toto je však súboj o to, kto má väčšie ego. Zároveň je to súboj Matovičej emocionality, ktorú vkladá do riadenia krajiny počas tejto krízy, a Sulíkovho ekonomického presvedčenia v kombinácii s jeho asociálnou osobnosťou, ktorá už jednu vládu položila.



Pravdou je, že Matovič by na zvládnutie tejto pandémie potreboval poriadneho krízového manažéra, lebo on ním nie je. Polemizovať sám so sebou na verejnej tlačovke, ktorú sleduje celý národ a prísť s myšlienkou "blackoutu" z ktorého sa napokon vykľulo nariadenie totálne , totiž nie je spôsob riadenia štátu a už vôbec nie v čase krízy.

Kolaps ekonomiky je však tiež nemenej závažná otázka o ktorej sa Matovič ani len nezmienil, lebo to sa bude riešiť potom. Na prvom mieste je ľudský život. A s tým je nutné súhlasiť. Medzi oboma týmito potrebami je však bezpodmienečne nutné nájsť rovnováhu. Pritom si potrebné položiť otázku:

Je prednejšie zdravie štátu alebo zdravie ľudí?

Ukazuje sa, že v Taliansku, USA, alebo Španielsku, kde uprednostňovali ekonomiku, rástol počet úmrtí rapídnym tempom. Ale teraz majú ekonomiku na pokraji kolapsu a všetko bude musieť "niekto" sanovať ... najskôr asi štát. Stálo to životy a rovnako aj peniaze.

U nás platia zase opačne extrémne prísne opatrenia a zatiaľ evidujeme len dve úmrtia. Počet nakazených (ku dnešnému dňu ich je 715) na druhej strane nemusí zodpovedať realite, pretože počet testovaných je v porovnaní s inými krajinami stále minimálny. Možno nás to napokon nebude stáť toľko životov, ale určite to pocítia naše peňaženky.



Niektoré krajiny však majú snahu nájsť medzi týmito dvomi opozitnými riešeniami cestu, ktorá by chránila zdravie a životy ľudí a ekonomiku by to nezruinovalo. Každý extrém má totiž svoje klady, ale aj zápory. Rovnako ako názory Sulíka a Matoviča.

Na premiéra sa znáša kopec kritiky, ale pravda je, že keby jeho opatrenia boli o niečo miernejšie, vyšlo by to asi narovnako a ekonomika by nemusela tak ťažko krvácať. Každopádne za prešľapy typu stredajšie kolóny si Matovič . A krajine rozhodne nepomôže ani kusými a neustále sa meniacimi informáciami, ani už vonkoncom nie hádkami so Sulíkom.

Koaličníci, teda nie len sám jediný Matovič, by radšej mali pripraviť seriózne programové vyhlásenie vlády, ktoré majú odovzdať už do pondelka. A malo by vyzerať lepšie, ako koaličná zmluva. A spor o to, ako budú vyzerať ďalšie opatrenia či už proti pandémii, alebo v oblasti ekonomiky, by mali vyriešiť ako civilizovaní ľudia. Lebo vyjadrenia o „prstocucoch“ a "dýkach v chrbte" nikomu nepomôžu. To je úroveň krčmy, nie premiéra, ktorý má riadiť krajinu formou vlády, v ktorej znevažuje vlastných ministrov.

Matovičove "plačovky" tak vyznievajú skôr ako predvolebná kampaň a stále nie ako rozhodné a premyslené vedenie tejto krajiny. Svoj tím vládneho spolku akoby stále vnímal iba ako obyčajných a nezávislých jedincov, ktorí nechcú akosi reflektovať na jeho víziu spásy.