S obmedzeným fiškálnym manévrovacím priestorom sa vláda Sáncheza zúfalo snaží o pomoc zo strany EÚ

To, ako kruto koronavírusová kríza zasiahla španielske hospodárstvo môžme vidieť aj na podnikaní Josepa Tresa, ktorý miesto práce iba bojuje s hlodavcami, píše ft.com

Pán Tres a jeho rodina prevádzkujú čistiacu firmu Netexpres už 40 rokov. Predtým, ako prišla pandémia, spoločnosť zamestnávala približne 400 pracovníkov v blízkosti letiska v Barcelone. Viac ako polovica z nich bola prepustená, pretože boli zatvorené nákupné strediská, športoviská, telocvične, reštaurácie a vládne úrady.

Za normálnych okolností 30 zamestnancov čistí dve obrovské zariadenia, ktoré pripravujú denne 10 000 jedál pre letiská a lietadlá. Teraz, keď je letisko prázdne, „iba dvaja ľudia čistia štyri hodiny, aby udržali krysy mimo“, hovorí pán Tres.

Ak bude pokračovať už trojtýždňová karanténa v krajine, obáva sa, že už tak dramatický prudký nárast španielskej nezamestnanosti sa bude ďalej zvyšovať. "Prežili sme veľa vecí: recesiu v roku 1992, finančnú krízu," dodáva. "Ale nikdy som sa tak nebál ako dnes."

Výskum UniCredit uverejnený tento týždeň naznačuje, že Španielsko bude trpieť krízou viac ako ktorákoľvek iná európska ekonomika, odhadujúc tento rok pokles hrubého domáceho produktu o 15,5% a fiškálny deficit 12,5% HDP.



Iní ekonómovia tvrdia, že je pravdepodobné 10% zníženie produkcie a deficit 10% HDP. To by zvýšilo celkový dlh na najmenej 120 percent HDP - oproti predchádzajúcej úrovni, ktorá je tesne pod hranicou 100 percent - ešte predtým, ako sa zvažovali opatrenia na obnovu hospodárstva.

Údaje o sociálnom zabezpečení minulý týždeň ukázali, že z pracovnej sily okolo 19 miliónov, viac ako 800 000 ľudí už prišlo o prácu. Vláda podporuje príjem približne 6 miliónov ľudí, či už prostredníctvom dočasných režimov prepúšťania, daňových prázdnin alebo zvýšených dávok. Nezamestnanosť v Španielsku bola už pred krízou 14%.

Takéto čísla sú dôvodom, prečo napriek odporu zo severnej Európy, Madrid presadzuje  „koronabondy“ podporované EÚ - agenda, na ktorej sa ministri financií eurozóny na celonočnom stretnutí, ktoré sa skončilo v stredu, nedohodli.

„Všeobecný fakt, že sa pozeráme na pokles v ekonomike, aj keď zatiaľ nemôžeme poznať veľkosť ( poklesu ) - ani mimoriadne vládne výdavky - znamená, že verejný dlh sa bude zvyšovať v pomere k HDP,“ uviedla Cristina Herrero, predsedníčka španielskeho nezávislého úradu pre fiškálnu zodpovednosť.

„Obmedzený fiškálny priestor v porovnaní s ostatnými krajinami je veľká časť dôvodu, prečo Španielsko chce eurobondy, koronabondy, vzájomné rozdelenie dlhov.“



Herrero tiež tvrdí, že španielske hospodárstvo je obzvlášť zraniteľné z dôvodu „vysokého podielu ľudí na dobu určitú; úlohy odvetvia služieb vrátane cestovného ruchu, ktorý bol veľmi zasiahnutý; a význam malých a stredných podnikov “. Cestovný ruch, ktorý v roku 2018 prispel 12% k HDP a poskytoval 13% všetkých pracovných miest, sa rovnako ako mnoho iných služieb prakticky zastavil.

Obzvlášť zraniteľné sú malé a stredné podniky, ktoré predstavujú viac ako 70% zamestnanosti, výrazne nad priemerom EÚ. Mikropodniky s menej ako 10 zamestnancami, ktoré tvoria viac ako 40% všetkých pracovných miest mimo finančného sektora, sú ešte viac vystavené kríze.

„V takejto kríze nemôže španielska ekonomika získať viac dlhov; nemôže, “povedal minulý mesiac Sánchez, keď vyzval EÚ, aby priniesla nový Marshallov plán na obnovu hospodárstva. Dodal, že posledná finančná kríza zasiahla južnú Európu ťažšie ako severnú.

„Duch globálnej finančnej krízy prenasleduje vzťahy Španielska s Európou,“ povedal Ilke Toygur z Elcano Royal Institute, madridského think-tanku. „Sánchez a jeho vláda zúfalo potrebujú viac pomoci od EÚ pri obnove a rekonštrukcií, ktorú španielske hospodárstvo potrebuje - na tomto závisí jeho politické prežitie.“