Pôvodom slovenský lekár Rastislav Maďar je poradcom českého ministra zdravotníctva pre COVID-19. Ako epidemiológ pôsobiaci na Ostravskej univerzite v rozhovore pre cas.sk uviedol, že by sme mali dať pozor aj na nepriame obete pandémie. Takisto je zástancom riadeného premorenia populácie novým koronavírusom.

V Čechách uznávaný odborník upozorňuje, že by sme nemali zabúdať na to, že koronavírus je síce zákerný nepriateľ, ale ľudia neprestali trpieť a umierať aj na iné choroby, ktoré sú častejšie. Nemali by sme tiež dopustiť, aby ekonomika drasticky krvácala, ak k tomu nie je absolútny dôvod ohrozenia života spoločnosti.

V opačnom prípade by sa v budúcnosti mohlo stať, že nezostanú dostatočné financie na chod nemocníc, personál, lieky a vybavenie. Aktuálna pandémia by si potom mohla vyžiadať oveľa viac obetí takýmto nepriamym spôsobom.

Rozhodujúce však podľa neho bude, nakoľko efektívne sa pred nákazou dokážu chrániť rizikové skupiny a udržať si okolo seba bezpečný priestor, ktorý môže mať cenu života.



Na margo počtu testovania na Slovensku Maďar uviedol, že „či sa už testuje veľa alebo málo, mnoho ľudí si už infekciou prešlo bez toho, aby o tom tušilo, buď len s miernymi príznakmi, alebo úplne bez nich“. Považuje to však za dobré, pretože tým dochádza k postupnému zvyšovaniu imunity u populácie. „Teda, ak sa ukáže, respektíve potvrdí, že protilátky majú dostatočný ochranný účinok aj po bezpríznakových infekciách a chránia mesiace až roky.“

Úplné zastavenie vírusu pravdepodobne aj tak nie je možné. Väčšia testovacia kapacita umožňuje rýchlejšie vyhľadať kontakty nakazených a umiestniť ich do karantény. Tým sa brzdí šírenie infekcie v populácii, aby sa premorenie obyvateľstva darilo lepšie zacieliť a udržať mimo seniorov s chronickými ochoreniami.

Na otázku, či sa oplatí mať zatvorené hranice a snažiť sa o čo najmenší počet nakazených i obetí odborník uviedol, že nízka úmrtnosť by mala byť hlavným cieľom každej krajiny. Ázijské štáty, ktoré za cenu viac či menej drastických opatrení prvú vlnu zastavili, aktuálne zažívajú opätovné zhoršenie situácie a nárast prípadov. Ich populácia totiž zostala v širšom meradle bez protilátok.



Ak by sme chceli zistiť, ako dlho bude pandémia trvať, podľa doktora Maďara by sme potrebovali upresniť, koľko bezpríznakových nakazených sa pohybuje v populácii. Bez znalosti tejto hodnoty stoja epidemiologické predikcie vývoja takpovediac „na vode“. V Českej republike sa v tejto súvislosti plánuje veľká štúdia na zistenie premorenia bezpríznakovej populácie, ktorá nebola v karanténe, v izolácii a ani v rizikovej skupine.

Pôjde o reprezentatívnu vzorku obyvateľstva bez zdravotných problémov spôsobených COVID-19. Ich počet sa odhaduje na 10 až 40 percent. „Už teraz však tušíme, že koniec pandémie vo svete nastane až za dlhý čas, aj keby sa u nás situácia rýchlo zlepšila. Je to z toho dôvodu, že skoro každá krajina má svoj individuálny prístup vrátane načasovania opatrení alebo masívnosti testovania. Naše cesty do zahraničia a cudzincov k nám to bude ovplyvňovať ešte mesiace až roky.“

Koľko ľudí sa môže nakoniec nakaziť? „Jedným z najviac pravdepodobných scenárov je, že sa bude musieť populácia postupne premoriť a získať tým ochranné protilátky po prekonanej infekcii. To až dovtedy, kým sa nedosiahne kolektívna imunita, ktorá môže byť na úrovni 60 až 70 percent,“ vysvetlil lekár. Podľa neho to bude následne chrániť aj tých, ktorí nákazu neprekonali a preto protilátky nemajú. Najúspešnejšie krajiny dokážu udržať reťazec infekcií čo najviac mimo rizikovej populácie a z toho dôvodu majú aj nízku úmrtnosť.

Rastislav Maďar je okrem iného odborník na cestovnú a tropickú medicínu. Hoci je Slovák,  pôsobí ako vedúci Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity.