Koaliční poslanci môžu podľa dohody podporiť aj návrhy opozície. Musia však byť v súlade s programovým vyhlásením vlády, ako aj hodnotami koalície.

Ak vám unikol zmysel tohto ustanovenia zverejnenej koaličnej dohody, zrejme vám nezlyhala logika tak, ako človiečikom, ktorý tento dokument spísali. Preložme si to do ľudskej reči: Opozícia môže v parlamente predkladať zákony, koalícia za ne dokonca môže aj hlasovať, len tie zákony musia byť v súlade s programovým vyhlásením vlády.

Takže ak by opozičníci predložili niečo rozumné, čo sa do programového vyhlásenia vlády nedostane, hlasy nedostanú. Bravo. Aj keď, možno to bude fungovať tak, ako za vlády predošlej.



Keď Smeráci pripravia niečo rozumné, koalícia nezahlasuje, chvíľu počká a potom to predloží ako vlastný návrh. A potom vlastne bude hlasovať aj za ten opozičný, akurát ale už pod vlastnou vlajkou. To je asi tak jediné vysvetlenie, ktoré dáva logiku.

Úplne „demokratickým“ ustanovením je, že pokiaľ budú chcieť koaliční poslanci upraviť vládne návrhy, má byť na to potrebný súhlas člena vlády, ktorý návrh predložil. Nová garnitúra tak dáva do ruky neobmedzenú moc svojim ministrom. Slobodná vôľa a zodpovednosť poslanca sa kdesi stratila. Nuž ale...

Nuž ale ministri samotní podliehajú, samozrejme, koaličnej rade. Moc v krajine tak namiesto „zákonodarného zboru“, teda parlamentu, preberá „rada mudrcov“ (rozumej koaličná rada zložená z predsedov koaličných strán, Matovič, Kollár, Sulík a po novom pravdepodobne Remišová, keďže Kiska sa nevedno kam stratil). No a táto partička bude mať právo veta, aj keby išlo nedajbože o rozumné veci. (avšak od SMERu sa pravdepodobne niečo také asi predpokladať nedá, aj keď - nikdy nehovor nikdy... akoby povedal Pročko).

V podobnom duchu je aj ustanovenie, že koaličné návrhy mimo programového vyhlásenia vlády majú byť predložené do parlamentu ako aj vláde až po tom, čo ich najskôr prerokuje a odsúhlasí koaličná rada.



Trefne to celé komentoval na sociálnej sieti exminister vnútra Vladimír Palko: „Toto obsekanie vlastných ústavných právomocí podpísali až na jedného všetci poslanci vládnej koalície. Je to neslýchané. V roku 2011 rozdával Matovič banány poslancom, lebo vraj hlasujú ako opičky. Za čo hlasovali "opičky"? Hlasovali za nezaradenie návrhov zákonov iných poslancov na program schôdze. Teda za obmedzenie práva poslanca predkladať zákony. Dnes jeho koalícia obmedzuje svojich vlastných poslancov, ktorí to radi podpisujú.“

Pripomeňme, že ako jediný z poslancov (ktorí doteraz nikdy tento dokument nútení podpísať neboli) svoj podpis nepripojil Miroslav Kollár zo strany Za ľudí. Povedal, že vládu podporuje, ale „na netradičné experimenty“ nevidí dôvod. Má pravdu. Podpis pod zmluvou síce váhu má, ale zasa, ak budú niektorí poslanci chcieť odísť či hlasovať inak, urobia to aj tak, podpis-nepodpis.

Takže vlastne koaličná dohoda je zjavne jeden veľký paškvil, ktorý koalíciu pravdepodobne aj tak neudrží pokope. Už len spojenie liberálov s konzervatívcami, alebo absolútne nesúrodý klub OĽaNO na to dávajú jednoznačne dobrý predpoklad.

A čo sa týka koaličnej rady, ktorá má tento štát riadiť, máme pre nich jeden odkaz, pochádzajúci priamo z úst premiéra Igora Matoviča: „Bolo by na prospech veci, keby zákaz zhromažďovania platil aj po veľkonočných sviatkoch. Nebol by najmenší problém, aby aj do budúcna takéto opatrenie platilo, aj keby to nebolo časovo obmedzené".

My len odporúčame, že ak sa takéto opatrenie vyžaduje od občanov, bolo by na mieste nerobiť žiadne výnimky ani pre politikov. Ale to už by sme zjavne pocítili všetci, rovnako ako to už pociťujeme teraz.