Ekonomický osud Talianska, ktoré prijalo euro už v roku 1999, je pevne previazaný s osudom zvyšných krajín eurozóny. V prípade, ak by sa jeho ekonomika pod tlakom krízy spôsobenej koronavírusom zrútila, mohlo by to mať na spoločnú európsku menu fatálne dopady.

Taliansku aktuálne hrozí, že by sa výška jeho dlhu mohla dostať na úroveň 150 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Rovnako je v hre aj scenár, že krajina napokon túto úroveň prekročí. Financie Talianska sú tak v krízovom stave závislé na tom, že Európska centrálna banka (ECB) kontroluje náklady na úvery.

Ak sa chce eurozóna vyhnúť najhoršiemu scenáru, ktorý by mohol ohroziť jej samotnú existenciu, bude musieť prísť s novým plánom, ktorý by taliansku ekonomiku dokázal udržať nad vodou. Totiž už v polovici minulého roka dosahoval taliansky dlh rekordnú úroveň a Medzinárodný menový fond (MMF) ho dokonca označil za hlavné riziko pre ekonomiku eurozóny.

Talianska vláda je pritom nútená na boj s koronavírusom uvolniť minimálne 50 miliárd eur. Tento fakt rozhodne nebude mať pozitívny vplyv na dlh krajiny, ktorý sa momentálne nachádza na úrovni približne 135 percent. Jeho výška je tak v porovnaní s Nemeckom dvojnásobná. 

Taliansku v momentálnej situácie tiež hrozí, že by miera jeho rozpočtového deficitu mohla dosiahnuť najvyššiu úroveň od roku 2009 kedy zápasilo s dôsledkami hospodárskej krízy. Vyšplhať by sa tak mohla až na päť percent HDP.

Ak budú chcieť európske krajiny Taliansku pomôcť a zabrániť najhoršiemu, pravdepodobne schvália pomoc zo záchranného fondu ESM. Pridáva sa aj ECB, ktorá medzičasom zrušila limit na nákup dlhopisov. Všetko tak ukazuje na to, že záchrana ekonomiky Talianska bude závislá najmä na pomoci zvonka.