Vďaka investičnej iniciatíve v reakcii na koronavírus sa mobilizujú nevyužité prostriedky z eurofondov. Podľa výpočtov komisie by všetky členské štáty mohli takto zmobilizovať až 37 mld. eur na zvládnutie pandémie.

Slovensko by mohlo z nezazmluvnených, resp. nevyčerpaných peňazí Európskej únie použiť na opatrenia proti koronavírusu predbežne necelých 2,5 mld. eur. Ako pre agentúru SITA potvrdil vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko, konečná suma vzíde až z analýz, ktoré práve pokračujú na národnej úrovni.

"Keďže do tejto sumy spadajú nielen voľné peniaze, ale aj peniaze, ktoré sú vo výzvach, kľúčové bude vyhodnotenie zodpovedných ministerstiev (riadiacich orgánov operačných programov), ktoré peniaze by sa dali presunúť na opatrenia na boj s koronavírusom," uviedol Miko.



Slovensko má podľa šéfa Zastúpenia EK na Slovensku okamžite k dispozícii vo svojom rozpočte 527 mil. eur, čo je predfinancovanie za rok 2019. Ďalšiu hotovosť v objeme 383 mil. eur dostane štát v rámci predfinancovania za rok 2020 v priebehu marca a apríla.

"Vďaka investičnej iniciatíve v reakcii na koronavírus sa mobilizujú nevyužité prostriedky z eurofondov. Podľa výpočtov komisie by všetky členské štáty mohli takto zmobilizovať až 37 mld. eur na zvládnutie pandémie," priblížil Miko.

V súčasnom programovom období 2014 - 2020 nezazmluvnené zdroje EÚ v SR dosiahli k 29. februáru objem takmer 4,7 mld. eur (vyše 30 % z celkovej alokácie peňazí EÚ 15,344 mld. eur). Zakontrahované boli európske prostriedky v celkovej výške 10,690 mld. eur (takmer 70 % z alokácie), z toho nevyčerpaných zostávalo skoro 5,9 mld. eur (38 % z alokácie) a vyčerpané boli zdroje za vyše 4,8 mld. eur (zhruba 31,5 % z alokácie).



Slovensko bude môcť využiť nezazmluvnené, resp. nevyčerpané peniaze EÚ v rámci boja proti pandémii za priaznivejších podmienok ako sme pri eurofondoch zvyknutí. "Nedávnou zmenou legislatívy sa tieto peniaze dajú použiť aj na aktivity, ktoré doteraz európska legislatíva nepovoľovala. Môžu sa teda podporovať opatrenia pre udržanie zamestnanosti, či podpora likvidity - prevádzkového kapitálu, hlavne v prípade malých a stredných podnikov," poznamenal Miko.

Okrem podpory trhu práce a firiem je podľa neho možné financovať aj urgentné potreby v zdravotníctve na nákup testov, testovacích prístrojov, ochranných pomôcok, liekov, ale aj na zdravotnícky personál či informačnú kampaň. "Cieľom je rýchlo reagovať a pomôcť sektorom, ktoré sú najviac postihnuté," ozrejmil vedúci Zastúpenia EK na Slovensku.

Peniaze EÚ, ktoré boli doteraz viazané na splnenie určitých cieľov, sa podľa EK budú môcť uvoľniť na opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19, čo umožní ich flexibilnejšie presúvanie v rámci alebo medzi operačnými programami.



"To sa opäť nastaví na národnej úrovni. Aby peniaze boli k dispozícii čo najskôr a tam, kde je to potrebné, je dôležité čo najskôr spustiť výzvy a projekty, a to v zjednodušenom režime. Výdavky sa dajú preplácať aj spätne, a to od 1. februára," upozornil Miko. Na riešenie všetkých praktických otázok využitia týchto peňazí podľa neho komisia vytvorila pracovnú skupinu, v ktorej má zastúpenie aj Slovensko.

"Prioritou je využiť čo najrýchlejšie všetky možnosti flexibility v rámci nezazmluvnených peňazí. V prípade zakontrahovaných peňazí ide už o zmluvný vzťah a toto je na analýzu na národnej úrovni," tvrdí zástupca Európskej komisie. "Investičné projekty, ktoré sú už zazmluvnené a bežia, napríklad, stavba diaľnic, škôlok či rekonštrukcie nemocníc, by mali paralelne pokračovať a pomáhať s naštartovaním ekonomiky," dodal pre agentúru SITA vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko.