Na zvládnutie globálnej pandémie nového koronavírusu by mali Čína a Spojené štáty americké (USA) nielen fungovať. Musia fungovať spolu. Komentár priniesli The Financial Times.

História sa v kríze zrýchľuje. Táto pandémia sama o sebe nemusí zmeniť svet, ale môže urýchliť už prebiehajúce zmeny. Jedna z nich sa deje vo vzťahu medzi Čínou ako rastúcou superveľmocou a Spojenými štátmi americkými, ktoré už sú úradujúcou mocnosťou. Byť superveľmocou nie je len o hrubej sile. Je to tiež o tom byť schopným a slušným lídrom. Po víťazstvách v II. svetovej vojne a studenej vojne boli USA presne takýmto vodcom. Čína, napriek rastúcej ekonomickej sile, ním ešte nie je. Ale časy sa menia. A koronavírus môže akcelerovať tieto procesy.

Kishore Mahbubani, bývalý singapurský diplomat napísal príznačne provokatívnu knihu zaoberajúcu sa úsilím o prvenstvo medzi dvoma spomínanými superveľmocami s vyzývavým názvom „Vyhrala Čína?“ (Has China Won?). Podľa odpovede, ktorú naznačuje, zatiaľ nie. Ale mohla by. Ani nie tak kvôli svojmu rozsahu ako skôr vďaka chybám Ameriky. Možno najdôležitejším záverom, ktorý sa dá z jeho analýzy vytiahnuť je, že globálny vplyv pramení predovšetkým z vlastných rozhodnutí. Čína aj USA urobili veľké chyby. Ale zlyhania USA v snahe o vytvorenie širokozdieľanej prosperity doma a ich výbojnosť za hranicami, sa ukázali byť zdrvujúce. Výsledkom je bezútešné úradovanie zlovoľnej neschopnosti.

Teraz prišiel vírus, udalosť, ktorú táto kniha neberie do úvahy. Vrhá ostré svetlo na kompetenciu a slušnosť veľmocí. To isté robí so solidaritou Európskej únie (alebo s jej absenciou), efektívnosťou štátov, zraniteľnosťou financií a kapacitami pre globálnu spoluprácu. Vo všetkých týchto aspektoch má správanie Číny aj USA mimoriadnu dôležitosť. Takže, čo sme sa naučili?

Nový koronavírus, ktorý spôsobuje sociálny a ekonomický chaos, sa objavil v čínskej provincii Chu-pej. Zdá sa, že sú o ňom trochu pochybnosti. Národné inštitúty zdravia v USA tvrdia, že má pôvod v netopieroch. Miestne úrady v Číne nezodpovedne i tragicky zo začiatku potlačili všetky prieniky informácií o infekcii, čo spôsobilo oneskorenie nevyhnutnej reakcie najmenej o 3 týždne. To umožnilo vírusu rozšíriť sa do celého sveta. Následne však Čína podnikla tvrdé kroky, čím dostala v oblasti Chu-pej ochorenie pod kontrolu a zastavila tiež jeho šírenie v celej krajine. Vo vzťahu k počtu obyvateľov bola miera úmrtnosti v Číne veľmi nízka. Počiatočné potieranie zlých správ ako aj rozsah odozvy sú vlastnosťami represívneho, ale predsa efektívneho, štátu.



Efektívne riešenie ochorenia bude pre Čínu predstavovať vysoké ekonomické náklady. Štát ale povzbudil zamestnávateľov, aby si mohli udržať zamestnancov a poskytol im k tomu aj podporu. Oficiálna miera nezamestnanosti sa v mestách zvýšila len málo. Najviac postihnutou skupinou, ako zvyčajne, boli migrujúci pracovníci. Čína teraz môže znovu otvoriť ekonomiku, aj keď existuje s tým súvisiace riziko druhej vlny nákazy.

USA majú svojej vlastné formy popierania, hanebne prichádzajúce od samotného prezidenta Donalda Trumpa, spoločne s obrovským zlyhaním v rozširovaní testovania a poskytnutia potrebného vybavenia. Jeffrey Sachs z Kolumbijskej univerzity, ktorá je staršia ako samotné USA, písal o ohromne zlej vôli a prejavenej neefektívnosti. Infekcia sa šíri naprieč krajinou hrozivou rýchlosťou. Taliansko a Španielsko ukazujú, ako môže vyzerať ten najhorší scenár. USA však majú ešte dodatočnú nevýhodu a tou je chybný zdravotný systém.

USA, rovnako ako ďalšie vysokopríjmové krajiny, nateraz zareagovali „sociálnym dištancom“, hoci Trump toto opatrenie predĺžil len veľmi neochotne a na podporu ekonomiky odsúhlasil fiškálny stimul v hodnote viac ako 2 bilióny dolárov. Napriek tomu, že ide o najväčší balík v histórii,  Roman Frydman z New York University tvrdí, že to vzhľadom na rozsah americkej ekonomiky aj tak nie je dosť a pomoc ani nie je dobre zameraná: nemocniciam pôjde iba 20 percent z tejto sumy. Najhoršie zo všetkého však podľa antikorupčného veteránskeho aktivistu Franka Vogla je, že fond vo výške 500 miliárd dolárov pre veľké korporácie bude v správe Trumpa pravdepodobne bez dostatočného dozoru, čo je v rozpore s vôľou Kongresu.



Základné americké princípy demokracie a osobnej slobody zostávajú stále pre mnohých príťažlivé a to aj napriek globálnemu vzostupu populistickej autokracie. Nasadenie jej súkromného sektora nás môže ešte všetkých zachrániť (autor naráža na vývoj vakcíny v USA, pozn. red.). USA však dnes strácajú svoju reputáciu aj čo sa týka základnej kompetentnosti, už dosť postihnutej dlhým zoznamom zbytočných vojen a finančnou krízou v rokoch 2007 až 2009. Časti vlády, najmä Federálny rezervný systém, zostávajú zatiaľ efektívne, ale kto vie, čo by sa stalo v druhom Trumpovom období? Ale základná spôsobilosť často opovrhovanej „administratívy štátu“ – opevnenia akéhokoľvek komplexu mestskej civilizácie – má naozaj význam. V časoch krízy by jej absencia bola smrtiaca. Vláda vo vojne s vedou a jej vlastnou mašinériou je teraz pre všetkých viditeľná.

Tých z nás, ktorí veria v liberálnu demokraciu, tieto zlyhania USA bolia: dávajú tým vieru myšlienke, že autokracia funguje lepšie. Ale smrť slušnosti a kompetentnosti v jadre západných vlád môže byť ešte nad týmto všetkým. Príchod pandémie je preto aj globálnou morálnou výzvou. Je potrebné popasovať sa so šírením choroby, riadiť finančné otrasy, stabilizovať ekonomiku a pomáhať slabým. USA v tom musia hrať veľkú úlohu. Neexistuje žiadna alternatíva.

Dostali sme upozornenie, že nikto nie je v pandémii izolovaným ostrovom. Ako tvrdí Gordon Brown: „Z tejto krízy musia prísť reformy medzinárodnej architektúry a celkom nová úroveň globálnej spolupráce.“ Ak sa to má naplniť, niektoré štáty nás musia viesť. Čína a USA musia nielen fungovať. Musia fungovať spolu, uznávať mnohé záujmy, ktoré zdieľajú a zároveň tolerovať svoje hlboké rozdiely.

Kto, ak nie my? A kedy, ak nie teraz?