Nezamestnaní, ktorí si v čase krízovej situácie spôsobenej hrozbou šírenia koronavírusu nedokázali nájsť prácu počas šiestich mesiacov, majú dostávať dávku v nezamestnanosti ešte jeden mesiac navyše.

Vláda totiž schválila návrh, aby sa v tomto prípade obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti predĺžilo zo šiestich na sedem mesiacov. V tomto roku by výdavky na dávky v nezamestnanosti mali po tomto kroku stúpnuť o 14,6 milióna eur, pričom obdobie poberania nezamestnaneckej dávky by sa malo predĺžiť približne 28-tisíc nezamestnaným.

Vláda zároveň bude môcť svojim nariadením počas krízovej situácie a ešte dva mesiace po jej skončení dočasne upravovať podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty tejto dávky, dĺžku podporného obdobia, ako aj samotnú výšku dávky v nezamestnanosti.

Návrh novely Zákonníka práce, ktorým sa má zmeniť aj zákon o sociálnom poistení, v utorok schválila vláda. Kabinet súčasne schválil návrh, aby parlament novelu Zákonníka práce schválil v zrýchlenom konaní.



V samotnej novele pracovného kódexu sa v záujme udržania pracovných miest a možnosti flexibilnejšieho reagovania zamestnávateľa na dynamické zmeny majú upraviť ustanovenia o organizácii pracovného času, určení čerpania dovolenky, či prekážok v práci.

Pri prekážkach v práci má ísť o náhradu mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa a o ochranu zamestnancov, ktorí mali prekážku v práci na svojej strane. Vláda navrhuje zaviesť pravidlo o možnosti zamestnávateľa prikázať prácu z domácnosti zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná a nevyhnutná.

"Rovnako sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody, napríklad potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku," uviedol rezort práce a sociálnych vecí.



Zmeny majú nastať aj v zákone o službách zamestnanosti. Pri príspevku na podporu udržania zamestnanosti v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a v období po ich skončení sa má splnenie podmienok na jeho čerpanie preukazovať čestným vyhlásením.

Medzi tieto podmienky patrí napríklad splnenie daňových a odvodových povinností. Súčasne sa pri realizácii projektov na podporu udržania zamestnanosti navrhuje výnimka povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora, a to z dôvodu zrýchleného administrovania pomoci zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých zasiahli dopady súčasnej pandemickej krízy.

V zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP) navrhuje vláda odklad povinnosti vykonať oboznamovanie zamestnancov s predpismi o BOZP napríklad pri prijatí do zamestnania alebo preložení na iné pracovisko. Okrem toho sa má zaviesť spočívanie lehoty na vykonanie opakovaného oboznamovania, lehôt na účasť na rekondičných pobytoch, či lehoty na vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.



"Cieľom je odbremeniť zamestnávateľov a podnikateľov v čase krízovej situácie od plnenia povinností vyplývajúcich im z tohto zákona, ktoré objektívne, a to aj vzhľadom na prijaté opatrenia v krízovej situácii, nie je možné splniť alebo by to bolo obzvlášť náročné, či neprimerane zaťažujúce," zdôvodňuje ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Novelizovať sa má aj zákon o sociálnych službách. Legislatívnym návrhom sa má umožniť vláde nariadením osobitne ustanoviť výšku a podmienky poskytovania a vyplácania finančného príspevku poskytovaného obciam a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb. "Zároveň sa navrhuje, aby sa dočasne nepoužívali ustanovenia uzatvorenej zmluvy o poskytnutí tohto finančného príspevku, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením vlády Slovenskej republiky," dodáva rezort práce.