Komentár Martina Jašminského, šéfredaktora Hospodářských novín
(S prispením Jana Úšelu a Jaroslava Krejčího)

Chystá sa obmedzenie platobnej neschopnosti a exekúcií. V snahe zmierniť negatívne dopady boja s pandémiou nového typu koronavírusu chcú vláda a centrálna banka uviesť do stavu hibernácie zhruba 2,8 bilióna korún na úveroch, ktoré majú domácnosti, živnostníci a firmy požičané v tuzemských bankách. Splácanie pôžičiek by sa prerušilo na pol roka. Informácie o chystaných ekonomických opatreniach priniesli české Hospodárske noviny.

V porovnaní s už prijatými a avizovanými vládnymi krokmi by išlo nepochybne o najrozsiahlejšie opatrenie, ktoré má prispieť k posilneniu finančnej situácie domácností a podnikateľov v dobe, keď v dôsledku očakávaného prepadu ekonomiky môžu mať ľudia, živnostníci aj firmy veľké výpadky príjmov.



Ministerka financií Alena Schillerová (ANO) preto už túto stredu navrhne vláde zmeny zákonov, ktoré umožnia zmrazenie splátok prakticky všetkých úverov o pol roka. Podľa Schillerovej by sa úroky úverov mohli tiež behom moratória znížiť na „nejakú symbolickú výšku“.

Zmrazenie splátok by sa malo týkať i splátkových firiem a ďalších nebankových poskytovateľov pôžičiek, čo predstavuje navyše ďalšie desiatky miliárd, ktoré majú domácnosti a podnikatelia požičané.

Celé Česko je už dva týždne v celkovej karanténe. Platí obmedzenie pohybu a mnoho podnikov je vďaka nariadeniu vlády zatvorených, ďalšie museli svoje fungovanie obmedziť. Do nedeľného večera sa v Česku novým koronavírusom nakazilo viac, než 2700 ľudí, 16 osôb na ochorenie Covid-19 zomrelo.

Koordináciu pri príprave polročného odloženia splátok úverov potvrdil včera v ČT i guvernér Českej národnej banky Jiří Rusnok. „Bude to zásah do bankového sektoru, spôsobí to isté straty, ale ak to bude rozumne nastavené, je bankový sektor schopný tieto straty absorbovať,“ reagoval.



Podľa Rusnoka je potrebné toto „hrubé opatrenie“ realizovať tak, aby odklad bol automatický a klienti nemuseli banky o nič žiadať. „Pokiaľ by to banky mali administrovať, tak to nezvládnu. Plno ich ľudí pracuje z domu, niektoré pobočky sú zatvorené,“ dodal.

Z prvých reakcií vyplýva, že návrh by nemal mať problém prejsť parlamentom. Zástupcovia opozičných strán ODS, KDU-ČSL i TOP 09 ho privítali a pripomenuli, že tento krok od ministerky financií žiadali v minulých dňoch. „Banky sú v dobrej kondícii a mali by to zvládnuť,“ uviedla šéfka TOP 09 Markéta Pekarová Adamová.

Tuzemské banky skutočne patria medzi finančne najzdravšie v Európe a zisky celého sektoru sa v posledných troch účtovne uzatvorených rokoch pohybovali okolo 75 až 80 miliárd korún. Takisto mimoriadna je ich hotovostná likvidita, len v centrálnej banke majú uložené takmer tri bilióny korún.

V každom prípade sa v dôsledku tohto opatrenia i zhoršujúceho sa stavu celej ekonomiky v tomto roku ich hospodárenie výrazne zhorší. Možno teda očakávať, že sa niektoré banky prepadnú do strát, pretože úvery a pôžičky sú pre nich jedným z hlavných zdrojov príjmu.

„Táto informácia je pre nás nová, neostáva, než dúfať, že tento návrh domýšľa nielen krátkodobé, ale aj dlhodobé účinky tohto kroku naprieč celým bankovým sektorom,“ uviedol na otázku Hospodárskych novín výkonný riaditeľ Českej bankovej asociácie Pavel Štěpánek.



Zástupcovia bánk pripomínajú, že už v súčasnej dobe odklady splátok umožňujú. „Spracovali sme už viac ako 20 tisíc žiadostí o odklad splátok úverov individuálnych aj firemných klientov, ktorí boli postihnutí pandémiou,“ uviedol hovorca Českej sporiteľne Filip Hrubý s tým, že banka umožňuje odklad až o šesť mesiacov.

Súčasný postup bánk je ale založený na individuálnom posúdení, či je klient opatreniami proti pandémii zasiahnutý. A žiadateľ o odklad navyše riskuje, že sa s ním tento „biľag“ v platobnej disciplíne potiahne a do budúcna si môže zhoršiť svoju úverovú reputáciu. Preto je podľa guvernéra Rusnoka dôležité pridať k opatreniu i zásah do pravidiel posudzovania kvality úverov a dlžníkov.

„Dôležite je nielen zastavenie splácania, ale v tej dobe tiež vypnutie regulačných mechanizmov,“ uviedol guvernér. To by v praxi znamenalo, že banky by k týmto úverom nemuseli vytvárať rezervy a klientov hodnotiť ako nespoľahlivých platcov.



Ministerka Schillerová predstavila i ďalšie návrhy, ktoré chce v rámci zákonov presadiť. Ide napríklad o zníženie pokút za prípadné nesplácanie úverov potom, čo polročné moratórium skončí. Súčasne navrhne zrušenie štvorpercentnej dane z nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorú teraz platí kupujúci. „Myslím, že ľuďom je potrebné pri obstarávaní bývania trochu pomôcť. Ceny bytov by mohli trochu klesnúť a trh sa rozpohybovať,“ uviedla ministerka v TV Prima.

Zo strany bánk je možné očakávať, že sa budú plošnému zastavenia splácania úverov brániť a budú chcieť moratórium len pre tých skutočne zasiahnutých.

„Predpokladáme, že rovnako, ako vo väčšine európskych krajín, budú prípadné ďalšie zákonné kroky založené na adresnej pomoci ľuďom, či firmám, zasiahnutým epidémiou koronavírusu,“ reagoval šéf Komerčnej banky Jan Juchelka. Podľa neho banka už teraz robí maximum pre to, aby pomohla klientom situáciu okolo koronavírusovej epidémie zvládnuť.

Názor Jana Juchelku z Komerčnej banky, že zmrazenie splátok by sa malo týkať len tých, ktorí ich skutočne potrebujú, podporil aj šéf Českej sporiteľne Tomáš Salomon. „Sme presvedčení, že ekonomicky pandémia rozhodne nepostihla všetkých, a snažíme sa, aby pomoc smerovala čo najrýchlejšie k tým, ktorých schopnosť splácať bola pandémiou zasiahnutá. Preto nepovažujeme návrh plošného moratória za ekonomicky efektívny,“ povedal.

„Teraz je zložité analyzovať dlhodobé ekonomické dopady plošného moratória. Môžeme iba vychádzať z našich skúseností, ktoré indikujú vysoké riziká, spojené so zamrznutím aktivity v celých hospodárskych odvetviach. To by mohlo mať z dlhodobejšieho hľadiska ešte negatívnejšie dopady, než existujúca pandémia,“ reagoval šéf Českej sporiteľne.



Podľa Salomona sa banka svojím prístupom voči individuálnym aj firemným klientom snaží zabrániť dominovému efektu platobnej neschopnosti a udržať spolu s firmami a podnikateľmi i desiatky tisíc pracovných miest.

Práve hrozba reťazových bankrotov je podľa expertov rizikom, ktoré je potrebné urýchlene riešiť. Súčasná situácia a platné zákony môžu vystaviť veľké množstvo podnikateľov a firiem exekúciám a platobnej neschopnosti. „Ľudia sa boja, že spadnú do exekúcií. Radi by sme diskutovali o tom, aby sa exekúcie zastavili,“ uviedol vo včerajšej televíznej debate šéf odborov Josef Středula.

Isté moratórium by bolo vhodné podľa profesora ekonómie Štěpána Jurajdyu z CERGE-EI uvaliť i na platobnú neschopnosť firiem. „Tie firmy si súčasnú situáciu samy nespôsobili. Stačí pozastaviť nutnosť podávať na seba insolvencie i možnosť podávať insolvenčné návrhy ako také,“ povedal Jurajda.



HN už minulý týždeň informovali, že vláda pod tlakom expertov a právnikov novelu insolvenčného zákona pripravuje s cieľom zabrániť zbytočným bankrotom a zahlteniu súdov. „Určité kroky ministerstvo spravodlivosti chystá, ale v tejto chvíli nemôžeme byť konkrétni, pretože na presnej podobe stále pracujeme,“ reagovala hovorkyňa úradu Lucia Machálková.

Podľa informácií Hospodárskych novín od zdrojov blízkych príprave by novela mala riešiť tri základné body. Prvým je situácia ľudí, ktorí žiadajú o oddlženie alebo už v procese oddlženia sú. Ďalej by sa malo umožniť štatutárnym orgánom firiem odložiť povinnosť podať na seba insolvenčný návrh kvôli platobnej neschopnosti.

„Inak tu bude vlna insolvencií, keď to firmy budú musieť na seba podať,“ reagoval včera Středula. Tretím opatrením má byť možnosť predĺžiť súčasnú trojmesačnú ochranu pred veriteľmi o ďalší mesiac a uľahčiť vyhlásenie tohto moratória. „Moratórium by opäť schvaľoval súd, tento krát ale bez súhlasu veriteľov,“ uviedol minulý týždeň právny expert Bohumil Havel, ktorý je členom ministerskej komisie.

Podľa odborníkov je ale treba myslieť aj na to, aby toto opatrenie nechránilo firmy, ktoré by mali ísť do platobnej neschopnosti bez ohľadu na pandémiu. „Jedna vec je ochrániť dlžníkov, ale na druhej strane môžete spôsobiť druhotnú platobnú neschopnosť veriteľom, musíme byť opatrní,“ dodal ďalší člen komisie, insolvenčný správca Lukáš Zrůst.