Rusko sa s cenami ropy prepočítalo. Obetuje Putin šéfa Rosneftu Igora Sečina?
30 | 03 | 2020 I Timotej Dudka

Zdá sa, že cenová vojna so Saudskou Arábiou je pre Rusko ešte drahšia, ako sa prepokladalo, informuje Info.cz.


Pôvodný predpoklad, ktorý v nedávnom rozhovore potvrdil aj šéf ropnej spoločnosti Rosneft Igor Sečin, že sa podarí vrátiť ceny ropy k 60 dolárom za barel, do značnej miery nevychádza. Sečin predpokladal, že súčasná situácia zlikviduje amerických ťažiarov ropy, čoho reakciou by bolo navýšenie cien.

Situácia je taká, že americkí ťažiari, aj keby vyhlásili bankrot, stále nie sú hlavným faktorom. Tým je v súčasnosti stagnujúci dopyt po rope v Európe v súvislosti so súčasnou globálnou krízou, ako aj stále vysoká ťažba zo strany Saudskej Arábie. Prakticky jediným kupcom ropy nad rámec štandardnej spotreby je v súčasnej dobe Čína, ktorá si s vysokou pravdepodobnosťou dopĺňa svoje strategické zásoby.

Prečo je koronavírusová konšpiračná teória o Covid-19 ako biologickej zbrani nesprávna
Špekulácie, že nový koronavírus je biologická zbraň, na niektorých miestach získali masívnu podporu. Výskumná štúdia však hovorí, že konšpiračná teória nemá vedecký základ. Čítať ďalej
30 | 03 | 2020 | Mário Martinka


Putinov režim je do značnej miery „personifikovaný", keďže za každú oblasť zodpovedá jeden človek. Ropný priemysel dostal do súčasnej pozície práve Igor Sečin, hoci ministrom energetiky je Alexander Novak. Práve Sečin sa rozhodol pre odchod z marcového rokovania s medzinárodnou organizáciou OPEC +. Ostatné ropné spoločnosti a ďalší činitelia v ruskej energetike o taktike v priebehu rokovania mlčali.

Novak po saudskej reakcii počas rokovania s Vladimirom Putinom radšej tvrdil, že jednanie zmietli zo stola nie Rusi, ale Arabi. Zároveň však nikto nepochyboval, že takéto tvrdenie bolo skôr ospravedlnením pre vzniknutú situáciu. S takouto značnou zmenou ani Sečin, ani Novak jednoducho nemohli počítať. Samozrejme s koronavírusom, respektíve s dopadmi, ktoré si opatrenia proti jeho šíreniu vyžadujú, nikto počítať nemohol.

Toto však nie je prvý Sečinov sporný krok. Úzke prepojenie s Venezuelou, kde Nicolas Maduro čelil kríze ešte predtým, ako vôbec nejaký vírus na ropné trhy dorazil, spôsobuje problémy ešte aj dnes. Rusko sa od Venezuely postupne dištancuje a tá sa stále viac spolieha na Čínu. Avšak už len to, že ich Sečin svojou nerozvážnosťou zatiahol do problémov, možno vnímať ako chybu.

Pripočítať sa mu dajú aj sporné operácie v prípade privatizácie ropného giganta Bashneft či životný štýl, ktorého náklady mnohonásobne prevyšujú preukázané príjmy. Nie, že by v tom bol Sečin sám, ale vo chvíli, kedy bude potrebné sa ho zbaviť, môže dôjsť aj na takýto argument.

Ironické: Boris Johnson sa chcel stať hrdinom ako z filmu Čeľuste. Nevyšlo
Britský premiér okúsil vlastnú medicínu. Po ochorení na COVID-19 sa ešte viac stal objektom kritiky a tiež posmeškov. Hoci zrejme túžil byť hrdinom a riadil sa i poznatkami vedy, dôsledky neskorého prebudenia budú značné pre neho, aj pre jeho... Čítať ďalej
29 | 03 | 2020 | Natália Sollárová


V oblasti ropy sú odhady budúceho vývoja úplne zásadným faktorom, ktorý rozhoduje o úspechu či neúspechu. Zároveň však ide o extrémne ťažko predvídateľnú záležitosť. Rusko pritom, podobne ako Sečin, urobilo už nejednu zásadnú chybu, keď nedocenili význam ťažby z takzvaných nekonvenčných zdrojov energetických surovín.

Tie sa síce v Európe reálne ťažiť nedajú, pretože aj cez to, že sa v nej nachádzajú niektoré sľubné ložiská, je tu stále jeden problém: Nikto si na svojom území a súkromnom majetku ťažbu neželá. Ruskí predstavitelia sa o týchto zdrojoch síce vyjadrovali ako o obyčajnej okrajovej záležitosti, kedy sa okrem iného chystali trvalé dodávky do USA, skutočnosť však bola taká, že dovoz ropy či zemného plynu obmedzili na minimum v dôsledku momentálnej krízovej situácie na trhu.

Sečin počíta so súčasným stavom ako čisto dočasným. Do úvahy pritom neberie hneď niekoľko faktorov, či už dlhodobých alebo krátkodobých, ktoré jeho výpočty môžu ovplyvniť. Nie je ani zďaleka isté, že keď pandémia skončí, vráti sa dopyt po rope do pôvodných hodnôt. Rozvoj alternatívnych palív a všeobecne zdrojov energie môže predstavovať dlhodobý a negatívny vplyv.

Veľký vplyv bude mať aj súčasný prebytok surovín na trhu, ktorý, aj napriek vyradeniam niektorých krajín (Líbya, Venezuela, Irán) znižoval ceny ropy už pred ropným súperením medzi Saudskou Arábiou a Ruskom. Aj keď cenová vojna skončí, nemusí to nutne znamenať nárast cien k pôvodným hodnotám.

Predstavuje pandémia koronavírusu jedinečnú možnosť pre uplatnenie spoločného dobra?
Rovnako ako predchádzajúce vojny proti chudobe, drogám a terorizmu, nová „vojna proti COVID-19“ je odsúdená na neúspech, ak sa znovu použije vojenský prístup. Môžeme vyhrať iba vtedy, ak obnovíme spoločné dobro zničené desaťročiami neliberálnych... Čítať ďalej
29 | 03 | 2020 | Timotej Dudka


Napriek tomu je predpoklad, že cenová vojna bude najviac dopadať na amerických ťažiarov, pomerne presný. Už teraz sa Američania ozývajú, že by Spojené štáty mali vstúpiť do rokovaní medzi oboma stranami ako prostredník. Avšak aj to má svoje limity.

Amerika je schopná podporiť svojich ťažiarov, navyše ani bankrot neznamená definitívny koniec. Akonáhle by sa ceny zotavili, ťažiari by sa vráti späť na trh. Čiže, aj keď sa predpoklad naplní, nemožno čakať, že sa ťažiarov zbavia raz a navždy.

Ropná vojna sa Saudskou Arábiou sa týka najmä Ruska, ale aj ostatných producentov energetických surovín. Sama pandémia koronavírusu by priniesla znižovanie cien, ale takto sa efekt ešte zvýraznil. V krátkodobej perspektíve sú vyhliadky na ich zotavenie mizivé. Dokonca ani dohoda medzi Saudskou Arábiou a Ruskom by neprehodnotila ceny do stavu, v akom boli pred koronavírusom.

Navyše Sečin, prípadne Rusko, by museli priznať, že odísť z rokovania bola veľká chyba. A to sa zvlášť od Sečina očakávať nedá. Dá sa len špekulovať či s ním Putinovi nedôjde trpezlivosť, zvlášť keď zatiahol krajinu do ropnej vojny vo chvíli, keď hrozili enormné náklady na podporu ekonomiky.

Rusko je síce relatívne dobre zabezpečené rezervami z predchádzajúcich rokov, ale šéf Rosneftu tým predsa len vedeniu štátu situáciu neuľahčil, práve naopak. Na druhú stranu, jeho pozícia je zatiaľ vnímaná ako veľmi dôležitá, navyše lojalita sa v Kremli stále hodnotí o niečo vyššie než schopnosti. Otázkou však ostáva, ako dlho bude možné chyby, ktoré stoja štátnu kasu zbytočné peniaze, tolerovať.

Pochybná minulosť šéfa WHO odhalená až počase pandémie
Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) najväčšej zdravotnej organizácie na svete, ktorý má na starosti rozhodovanie o živote a smrti vo veľkom meradle, bol obvinený z utajenia epidémií cholery, podpory teroristickej organizácie... Čítať ďalej
28 | 03 | 2020 | Timotej Dudka