Ironické: Boris Johnson sa chcel stať hrdinom ako z filmu Čeľuste. Nevyšlo
29 | 03 | 2020 I Natália Sollárová

Britský premiér okúsil vlastnú medicínu. Po ochorení na COVID-19 sa ešte viac stal objektom kritiky a tiež posmeškov. Hoci zrejme túžil byť hrdinom a riadil sa i poznatkami vedy, dôsledky neskorého prebudenia budú značné pre neho, aj pre jeho ostrovnú krajinu.


Ako malý chlapec chcel byť Boris Johnson kráľom zemegule. Keď vyrástol, stotožnil sa so starostom z jeho obľúbeného filmu Čeľuste, ktorý odmietol uzatvoriť pláže napriek tomu, že v mori sa objavil žralok zabijak. Predátori však v realite nového koronavírusu na tú pláž nielen vyliezli, dokonca prekročili jej hranice. Hrdinstvo sa preto nekonalo. Iba kaskadérstvo, ktorého výsledkom je ohrozenie životov, i keď s dobrými úmyslami.

Začiatkom marca dostali obyvatelia britských ostrovov v súvislosti s výskytom vírusu odporúčanie, že si majú umývať ruky mydlom a pritom si dvakrát zaspievať „Happy birthday“. Premiér ich zároveň ubezpečil, že „krajina je neobyčajne dobre pripravená...“. Pretože majú skvelú zdravotnú službu, skvelý systém testovania a skvelý dohľad nad šírením ochorenia. Život mal pritom pre väčšinu ľudí bežať tak ako zvyčajne.

Ešte aj pred približne dvoma týždňami hral podľa viacerých odborníkov s verejnosťou "ruskú ruletu". Boris Johnson vtedy vystúpil s vyjadrením, že vírus je vo fáze, kedy sa už nedá zastaviť a mnoho rodín stratí predčasne svojich blízkych. Ale zatiaľ, čo väčšina iných krajín išla cestou tvrdých opatrení, zatvárala hranice a školy s požiadavkou, aby ľudia zostali doma, v Spojenom kráľovstve uplatňovali celkom iný prístup.

Áno, aj britská vláda sa pritom odvolávala na vedu, ale na takú, ktorá vraj chcela budovať kolektívnu imunitu národa. Okrem toho mal vedecký poradca Johnsonovej vlády a hlavný hygienik Patrick Vallance obavy zo „samoizolačnej nálady“ obyvateľstva a z toho, že by ľudia začali upadať do depresie. Británia bola so svojimi autami na opačnej strane či oddelenými vodovodnými kohútikmi vždy tak trochu iná. Ale toto už znelo príliš fantasticky aj ľuďom žijúcim na ostrovoch. Zvlášť, keď sa ukázalo, za akú cenu.

Predstavuje pandémia koronavírusu jedinečnú možnosť pre uplatnenie spoločného dobra?
Rovnako ako predchádzajúce vojny proti chudobe, drogám a terorizmu, nová „vojna proti COVID-19“ je odsúdená na neúspech, ak sa znovu použije vojenský prístup. Môžeme vyhrať iba vtedy, ak obnovíme spoločné dobro zničené desaťročiami neliberálnych... Čítať ďalej
29 | 03 | 2020 | Timotej Dudka


Vláda preto krátko po polovici marca zmenila taktiku. Povedala ľuďom, aby boli viac doma a vyhýbali sa verejným miestam. Zatvorila väčšinu škôl a apelovala na zodpovednosť. Nie dostatočne. Bary, reštaurácie a ďalšie zariadenia ešte zostali nejaký čas v prevádzke a zase bola za tým veda. Renomovaní britskí vedci odporúčali neochromiť ekonomiku ani spoločenský život v krajine. Hm. Čo nie je zakázané, je dovolené a viacerí, vrátane Johnsonovho otca, nepovažovali vynechanie návštevy pubu za nevyhnutné. To nasvedčuje, že sa nejakým koronavírusom cítili byť v podstate neohrození.

Prudký nárast počtu infikovaných a zhoršovanie sa situácie v talianskych a postupne i londýnskych nemocniciach britskej vláde ukázali, že jej prístup, akokoľvek vedecký, je úplne scestný. Zdravotníci tu rovnako ako v ďalších zasiahnutých krajinách bojujú ako rytieri bez zbroje. Všetkým chýba dostatok ochranných prostriedkov a tvárou v tvár tragédii zostávajú často bezmocní, zúfalí a vyčerpaní. Britský zdravotnícky systém začal čeliť oprávnenej, ale nespravodlivej kritike, že situáciu nezvláda.

Boris Johnson sa minulý pondelok obyvateľom ešte dôraznejšie prihovoril, aby zostali doma a von odchádzali, len pokiaľ je to nevyhnutné. Jeho prejav z Downing Street sprostredkovala BBC. Mal najväčšiu sledovanosť v histórii krajiny v tomto storočí. Vzápätí sa v médiách a na sociálnych sieťach objavili snímky ľudí z londýnskeho metra, ktorí sa natlačení ako sardinky prepravujú, akoby sa nič nedialo. Do toho sa začali objavovať správy o úmrtiach ľudí z mladších vekových kategórií na nový koronavírus. Mnohí však stále odporučenia vlády brali na ľahkú váhu – podľa vzoru svojho premiéra.

Ľudia s vyššou mierou tolerancie neistoty pociťujú nižšiu mieru ohrozenia koronavírusom
Ľudia, ktorí dokážu lepšie tolerovať neistotu a neurčitosť situácie, prežívajú úzkosť a pocit ohrozenia koronavírusom v nižšej miere. Ukázal to výskum Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univezity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ).... Čítať ďalej
28 | 03 | 2020 | SITA


Boris Johnson je od piatku v karanténe, má „home office“ a začal sprísňovať opatrenia. V médiách si tým veľa uznania nevyslúžil. The New York Times priniesli komentár, podľa ktorého sa nielenže prebudil neskoro, ale ani nemá predpoklady na riešenie tejto krízy. Británia potrebuje lídra, nie blázna, ktorý zbytočnej riskuje, uvádza sa v podtitulku článku. Krajina ide do boja bez brnenia. Johnsona nešetril ani ďalší komentár rovnomenného periodika. Podľa autorky si mal vziať vlastnú medicínu – po pozitívnom výsledku na COVID-19 odišiel do izolácie, ale až potom, ako napáchal nevýslovnú škodu a sám sa stal zlým príkladom pre ostatných.

Johnson vo svojom prejave zo „samotky“ zdôraznil, že bude „viesť národný boj“ prostredníctvom telekonferencie. Zároveň naliehal na britskú verejnosť, aby dodržala 3-týdňové zablokovanie krajiny, ktoré vstúpi do platnosti od pondelka: „Zostaňte doma, chráňte Národnú zdravotnú službu, čím zachránite životy.“ Zodpovedný odkaz bez zbytočnej drámy. Škoda, že takáto iniciatíva neprišla skôr, píše ďalej americký denník. Zároveň upozorňuje, že Johnsonove riešenie krízy má až znepokojivú podobnosť s prístupom Donalda Trumpa.

The Financial Times pomenovali veci ešte jednoznačnejšie. V ich komentári sa uvádza, že Johnsonova agenda končí. Lepšie povedané, vláda súčasného premiéra tak, ako sme ju poznali. Zvyšok svojho funkčného obdobia sa bude musieť zaoberať krízou a jej následkami. Očividne nie je žiadna istota, že to Johnson ako premiér ustojí, ale tí, ktorí snívajú o jeho páde by mali pamätať, že to najhoršie, čo sa stane jemu, dopadne v prvom rade na národ. Aj keď parlamentné čísla ukazujú, že má stále na to, aby zostal pri moci, môže dôjsť k bodu, kedy ho jeho chyby budú stáť podporu vlastnej strany i krajiny. Ak aj vyviazne, existuje možnosť, že sa nakoniec zlomí pod váhou obvinení. Ak už ničomu inému, nevyhne sa súdeniu za globálny výsledok.

Pandémia koronavírusu vytvorila priestor pre nové typy kriminality. Zločinnosť stúpa, tvrdí Europol
Nielen jednotlivé vlády a ich bezpečnostné zložky sa prispôsobujú krízovým podmienkam spôsobeným koronavírusom. Rovnako aj organizované skupiny a zločinci hľadajú nové spôsoby, ako zo situácie vyťažiť čo najviac. Čítať ďalej
28 | 03 | 2020 | Jaroslav Fabok


Zaujímavý pohľad na vývoj situácie priniesli aj výsledky verejných prieskumov. Podľa The Guardian, v súvislosti s koronavírusom dôverovalo v polovici marca Borisovi Johnsonovi len 36 percent obyvateľov. V otázke, či vláda urobila dosť v boji proti nákaze, si až 55 percent Londýnčanov myslelo, že reakcia nebola primeraná. Ako ale uviedol Bloomberg, minulotýždňový prieskum, možno po ráznejšej odpovedi Downing Street, ukázal, že 72 percent oprávnených voličov je s výkonom Johnsona ako premiéra spokojných a len 25 percent nespokojných. Nakoľko je to dobrá alebo zlá správa ukáže až čas.

Budúci týždeň dostane asi 30 miliónov britských domácností od svojho premiéra list. „Situácia sa ešte zhorší predtým, ako sa zlepší,“ vysvetľuje Johnson a apeluje na dodržiavanie pravidiel, ktoré v správe obšírne rozpisuje. Okrem iného sa sprísnia postihy pre tých, ktorí opatrenia nebudú rešpektovať.

 



 

Počty nakazených sa každým dňom zvyšujú a v najbližších týždňoch budú ešte ďalej rásť. V nedeľu pribudlo v Spojenom kráľovstve viac ako 2400 prípadov a zomrelo minimálne 216 ľudí. Celkovo si tu COVID-19 vyžiadal cez 1235 obetí. Pevnosť premiérskej stoličky Borisa Johnsona bude pravdepodobne priamo úmerná schopnosti vlády ďalej zvládať situáciu. A tiež jeho individuálnej odolnosti voči ochoreniu.

Napriek tomu, že k celej situácii zo začiatku pristupoval ako kaskadér, svoju chybu si už chtiac-nechtiac uvedomil, i keď – tak ako mnohí iní - neskoro. Aj Johnson nám na svojom príklade ukázal, že nad novým koronavírusom nie je možné zvíťaziť povýšenosťou, zľahčovaním ani šaškovaním. Naopak, riešením je pokora, spolupatričnosť a zdravý rozum. A to mnohým politikom chýba. Zdá sa, že vírus zaťal svoje pazúry najsilnejšie práve tam, kde ho nebrali dostatočne vážne.

Európu rozkladá koronavírus (Guy Millièr)
Komentár Dr. Guya Millièra, profesora Parížskej univerzity a autora 27 kníh o Francúzsku a Európe, publikoval portál Gatestone Institute. Čítať ďalej
26 | 03 | 2020 | Dušan Guman