Komentár Judith Bergman, komentátorky, právničky, politickej analytičky a významnej spolupracovníčky Gatestone Institute, na stránkach ktorého bol komentár uverejnený.

• Migrantov, ktorých Erdogan nechal dopraviť na grécko – tureckú hranicu, nie je už ochotné prijať dokonca ani Nemecko.


• "Ďakujem Grécku za to, že je apsidou (štítom) Európy." — Predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyen, tretieho marca 2020.


• Zdá sa, že čelní predstavitelia EÚ vyjadrujú „solidaritu“ s Gréckom iba preto, že nemajú inú možnosť a spoliehajú sa len na to, že Grécko bude s prívalom migrantov bojovať.


• I keď sa Európskej únii podarí vyriešiť problémy s Erdoganom, čo je neisté a bolo by to aj tak len dočasné riešenie, základný problém EÚ nezmizne. Dokiaľ si migranti budú myslieť, že na nich v Európe čaká lepšia budúcnosť, môžu krajiny EÚ so štedrými sociálnymi dávkami, ktoré boli k migrantom doteraz tak veľmi ústretové, očakávať, že sa migranti naďalej budú pokúšať prekročiť hranice EÚ.

27.februára 2020 splnil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan svoje hrozby, že vyšle milióny migrantov a utečencov do Európy. A to navzdory dohode z roku 2016 medzi Európou a Tureckom o ich zadržiavaní. Očividne usilujúc o to, aby si Európa uvedomila, že to myslí vážne, vypravili podľa rôznych správ turecké úrady autobusy plné migrantov – prevažne mladých mužov z Afganistanu a Iránu – na tureckú hranicu s Gréckom.

„Spolu s mojimi kolegami sme pripravili plán a zaviazali sme sa zaistiť pre utečencov z nášho mesta zadarmo prepravu autobusmi do pohraničného mesta Edirne,“ uviedol Tanju Özcan, starosta mesta Bolu v severnom Turecku, vzdialenom 550 km od hranice s Gréckom. "Utečenci, ktorí chcú ísť do Edirne, sa môžu obrátiť na miestne úrady v Bole. Sme pripravení zaistiť im prepravu zdarma bez ohľadu na to, koľko ich bude.“



V novembri 2019 Erdogan navyše EÚ pohrozil, že do Európy pošle i bývalých džihádistov ISIS, v tej dobe väznených v Turecku. Zatiaľ nie je známe, či sú medzi migrantmi, ktorých Erdogan poslal na hranicu s Gréckom na konci februára 2020, aj títo teroristi. Výskum ukázal, že migrujúci teroristi sú závažným problémom, ktorému je v Európe venovaná iba veľmi malá pozornosť. Súčasná grécka vláda, ktorá je pri moci od júla 2019, jasne vyhlásila, že hranice Grécka sú zatvorené. Podobne sa teraz chovajú i ostatné krajiny na vonkajších hraniciach EÚ. A všeobecná situácia je diametrálne iná, než bola v roku 2015, keď do Európy putovalo cez Grécko balkánskou trasou viac, než milión migrantov.

„Vítaní sú v Grécku iba tí, ktorých si vyberieme. Tí, ktorí vítaní nie sú, budú vrátení. Trvale prekazíme operácie ilegálnych pašerákov ľudí a zabuchneme dvere pred nosom tým, ktorí k nám chcú prísť, hoci nárok na azyl nemajú,“ povedal grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v novembri 2019.

Migrantov, ktorých Erdogan nechal dopraviť na grécko – tureckú hranicu, nie je už ochotné prijať dokonca ani Nemecko. „Chápeme, že Turecko čelí v súvislosti so situáciou v Idlibe obrovskému problému,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová.

„Napriek tomu je však pre mňa neprijateľné, že prezident Erdogan a jeho vláda vyjadrujú svoju nespokojnosť s dialógom s nami a s Európskou úniou týmto spôsobom a využívajú na to utečencov. Toto podľa mňa nie je tá správna cesta vpred.“

„Nesmieme dovoliť, aby sa z utečencov stali figúrky na šachovnici geopolitických záujmov,“ vyhlásil nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas. „Nech nimi ako figúrkami ťahá ktokoľvek, musí počítať s našou opozíciou.“



„Na hranicu nechoďte. Je zatvorená. Ak vám niekto povie, že tam ísť môžete, lebo hranica je otvorená... neverte mu, pretože to nie je pravda,“ povedal údajne vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell. A ďalej poznamenal, že Európska únia „prijme všetky opatrenia v súlade s pravidlami EÚ a medzinárodným právom, aby naplno zachovala integritu svojich vonkajších hraníc.“

Predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyen Grécku dokonca poďakovala za to, že sa stalo „štítom“ Európy: „Táto hranica nie je len gréckou hranicou, je tiež európskou hranicou. A ja tu dnes stojím ako Európanka a som na vaše strane,“ povedala gréckemu premiérovi Kyriakosovi Mitsotakisovi.

„Turecko nie je naším nepriateľom a ľudí nie je možné používať ako prostriedky k dosiahnutiu cieľa. To by sme si mali v nasledujúcich dňoch všetci dobre zapamätať. Ďakujem Grécku za to, že je „apsidou“ (štítom) Európy.“

Miestopredseda Európskej komisie a komisár pre propagáciu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas novinárom povedal: „Včera sme ukázali, že keď bude Európa vystavená skúške, dokážeme udržať líniu a že naša jednota zvíťazí.“

Na prvý pohľad to vyzerá, že sa táto reakcia dramaticky líši od výrokov, ktoré činitelia EÚ na tému migrácie bežne prednášajú. Napríklad celkom nedávno, pri príležitosti Medzinárodného dňa migrantov, ktorý OSN organizuje každý rok 18. decembra, vydala Európska komisia toto vyhlásenie:

„Pri príležitosti Medzinárodného dňa migrantov tu stojíme pevne presvedčení o našom jednoznačnom záväzku rešpektovať a chrániť dôstojnosť, ľudské práva a základné slobody všetkých migrantov. Naším cieľom je zaistiť, aby migrácia prebiehala bezpečne, riadene a legálne... Otvorenosť a solidarita sú základnými hodnotami Európskej únie.“



Je možné, že by si dokonca i tí najvyšší byrokrati Európskej únie uvedomili, že Európa – alebo prinajmenšom Grécko – dosiahla svoj limit?

Žiaľ, opak je pravdou. Ako potvrdzuje chaotická situácia na hraniciach medzi Tureckom a Gréckom, EÚ nemá žiadnu premyslenú migračnú politiku. Táto zanedbaná situácia pretrváva i napriek tomu, že už uplynulo päť rokov od doby, keď Európa zažila najhoršiu migračnú krízu modernej doby. A navzdory tomu, že Erdogan sa už roky vyhráža Európe otvorením tureckých hraníc. Zdá sa, že čelní predstavitelia EÚ vyjadrujú „solidaritu“ s Gréckom len preto, že nemajú inú možnosť a spoliehajú sa na to, že Grécko bude s prívalom migrantov bojovať. Grécko požiadalo EÚ, aby mu agentúra Frontex pomohla zahájiť rýchle zásahy na svojich námorných hraniciach v Egejskom mori. Agentúra Frontex, Európska agentúra pre pohraničie a pobrežnú stráž, súhlasila a požiadala členské štáty EÚ o poskytnutie personálu a vybavenia.

Zdá sa, že jedinou „praktickou politikou“ je politika, obsiahnutá v Dublinskej dohode. Podľa tejto dohody nesie zodpovednosť prvý členský štát EÚ, do ktorého sa žiadatelia o azyl dostanú. Bývalý grécky minister zahraničia Georgios Katrougalos povedal, že Dublinská dohoda „...kladie všetku váhu migračnej krízy na krajiny EÚ, ktoré sa nachádzajú na hraniciach Schengenského priestoru.“

Členské štáty EÚ v súčasnej dobe diskutujú o tom, ako zabrániť, aby Erdogan zvyšoval migračný tlak na grécke hranice a vyvolal tak migračnú krízu, porovnateľnú s rokom 2015. Nech už ale EÚ rozhodne o tejto záležitosti akokoľvek, pôjde zase len o odvrátenie bezprostrednej krízy. I keď sa EÚ podarí vyriešiť problémy s Erdoganom, čo je neisté a bolo by to aj tak iba dočasné riešenie, základný problém EÚ nezmizne.

Pokiaľ si migranti budú myslieť, že na nich v Európe čaká lepšia budúcnosť, môžu krajiny EÚ so štedrými sociálnymi dávkami, ktoré boli doteraz k migrantom tak veľmi ústretové, očakávať, že sa migranti budú ďalej pokúšať prekročiť hranice EÚ. Medzinárodné iniciatívy OSN, ako sú Medzinárodný deň migrantov a Globálny kompakt pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu, ktoré vychvaľujú migráciu ako nevyhnutnú a prospešnú, migrantov od ich snahy prekonať hranice EÚ rozhodne neodradia. Určite môžeme očakávať, že súčasná migračná kríza sa bude v nasledujúcich rokoch v rôznych obmenách ešte mnohokrát opakovať.