Je nespochybniteľný fakt, že Rusko znovuzískalo, napriek sankciám, väčšinu svojich schopností použiť silu v zahraničí. Avšak 12 štátov v Európe pripravuje protiváhu - iniciatívu, ktorú poznáme pod menom Iniciatíva Trojmorie (Three Seas Initiative).

Iniciatíva Trojmorie (ITM) má byť "obmedzujúca hranica" ktorá sa má ťahať od Čierneho mora cez Jadranské až po Baltské more. Cieľom tejto iniciatívy je zabrániť Rusku zasahovať do východnej Európy. Poďme sa teda pozrieť na to, ako chcú Európania vyšachovať Rusko.

Iniciatíva vznikla v roku 2015 ako dieťa Chorvátska a Poľska. Toto združenie chce vytvoriť politickú platformu na propagáciu interkonektivity v témach ako erergia, infraštruktúra a projektoch digitalizácie v centrálnej a východnej Európe.

Iniciatíva berie svoje meno z troch morí, ktoré sa nachádzajú na hraniciach tohto regiónu. Zúčastnené krajiny v tomto zväzku sú:

• Poľsko


• Rumunsko


• Rakúsko


• Bulharsko


• Chorvátsko


• Maďarsko


• Estónsko


• Litva


• Lotyšsko


• Slovinsko


• Česká Republika


• Slovensko

Ako vieme z vysokých, ale aj niektorých stredných škôl, medzinárodné organizácie sa delia na ekonomické, vojenské a zbytočné (Toto vám v škole nikdy nepovedia. V skutočnosti je delenie podstatne komplikovanejšie, ale pre zjednodušenie budeme pracovať s týmto rozdelením). Táto iniciatíva patrí k tým ekonomickým. Smeruje k uľahčeniu obchodu zo severu na juh. Od 1950 väčšina infraštrukturálnych prepojení vo východnej Európe sa zameriavala na os východ-západ.

Počas Studenej Vojny smerovali z východu na západ potrubia, diaľnice a aj železnice. Tieto prepojenia slúžili ako sovietské "náradie" na vynútenie poslušnosti a kontroly. Aj dnes väčšina infraštruktúry smeruje z východu na západ, čo je jasný znak toho, že východná Európa sa stále spolieha na Rusko, keď sa jedná o jej potreby.

Cieľ iniciatívy

Cieľom IIniciatívy Trojmorie je náprava tohto vzťahu vytvorením energetických, prepravných a infraštrukturálnych projektov po osi sever-juh. Pre členov tejto iniciatívy je toto revolučný geopolitický záväzok.

Energetický sektor:

Iniciatíva chce spojiť terminály zemného plynu v Poľsku s tými v Litve a ďalej postaviť nové LNG terminály v Chorvátsku. Navyše má za cieľ spojiť rezervy uhľovodíka v Rumunsku so vzdialenejšími štátmi, pričom mieri aj na spojenie sa s trans-jadranským potrubím v Grécku a Taliansku. Spojenie všetkých týchto nových zdrojov uhľovodíka by zredukovalo potrebu importu plynu z Ruskej Federácie vo východnej Európe.

Infraštruktúra:

Iniciatíva zdôrazňuje potrebu novej severo-južnej diaľničnej siete ako aj zlepšenie existujúceho vlakového spojenia medzi krajinami v regióne. Dokonca sa hovorí o spojení vodných koridorov medzi Dunajom, Odrou a Labe.

Digitálny front:

Na zlepšenie obchodu a výskumu Iniciatíva prichádza s návrhom na novú telekomunikačnú platformu. Plán je spojiť celý región cez technológiu optických vlákien a technológiou 5G.

Investičný fond

Celkovo sa národy dohodli na 48 megaprojektoch. ITM investičný fond vznikol presne preto, aby tieto projekty financoval. Fond má celkovú hodnotu 100 miliárd eur a mohol by aj začať, ale financovať všetky tieto projekty si pýta približne 570 miliárd eur.

ITM investičný fond by mohol hľadať ďalšie zdroje financovania napríklad vo forme financovania z Európskej Investičnej Banky alebo Európskej Banky pre Obnovu a Rozvoj. Nedostatok financovania ostáva závažným problémom, čo znamená, že táto iniciatíva bude potrebovať externého patróna ako pre finančnú tak aj pre politickú podporu.

A zdá sa, že  do tejto iniciatívy vstúpili Spojené štáty americké. Vo februári 2020 ministerstvo zahraničných vecí USA sa zaviazalo poskytnúť miliardu dolárov ako financovanie pre investičný fond Iniciatívy Trojmorie. Táto suma sa môže aj zvýšiť v závislosti od politickej evolúcie.

"...máme v úmysle poskytnúť krajinám strednej a východnej Európy na financovanie iniciatívy Trojmorie až miliardu dolárov,“ uviedol minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo.

Druhým donorom je Nemecko. Politici v Nemecku vyjadrili tomuto projektu svoju podporu a nemecká participácia by priniesla finančné zdroje, ktoré sú tak zúfalo potrebné. Avšak Nemecko by takmer okamžite dominovalo agende ITM, keďže by bolo najväčším kontribútorom podobným spôsobom, ako dominuje agende Európskej únie. Partnerstvo s USA je teda skôr preferované, ako partnerstvo s Nemeckom.

Geopolitický podtón

Nie je žiadnym tajomstvom, že pád ZSSR a pripojenie sa k EÚ bolo pre východnú Európu úľavou. Kremeľ sa za posledných pár rokov stal dominantným hráčom na medzinárodnej politickej scéne, či sa už jedná o tzv. "tvrdú" silu alebo "mäkkú" silu.

Vojna v Gruzínsku v 2008, anexia Krymu v 2014 a pretrvávajúci konflikt v Donbase sú typické príklady aplikácie "tvrdej" sily Ruskej Federácie. Príkladom "mäkkej" sily je zase monopol Gazpromu dodávkach  zemného plynu. Tak či tak, tieto kroky nútia národy v blízkosti Ruska prehodnotiť svoje geopolitické možnosti, najmä keď cieľom Ruskej geopolitiky je tlačiť čo najviac na západ.

Žiaden z východoeurópskych štátov sa nechce vrátiť do područia Ruska a preto veľa think-tankov, politikov a biznismenov považuje Rusko za nebezpečenstvo. Znepokojenie dnes sa týka hlavne toho, že Rusko môže použiť svoje možnosti na destabilizovanie národov východnej Európy a uzurpovať si ich zahraničné politiky a to sa nesmie stať.

Takže geopolitický motív ITM je sformovať "opasok" okolo ruských hraníc a tak zablokovať Rusku jeho plán expandovať na západ. Toto je nosná idea všetkých členov ITM a propagované projekty sú iba prvými krokmi k tomu cieľu.

Turecko a história

Kedysi sila Turecka siahala hlboko do balkánskych štátov. Mederné Turecko tak ako novodobé Rusko chcú oživiť svoju historickú rolu. Turecko vidí ITM ako zoskupenie, ktoré by mohlo zablokovať turecký vplyv.

Je zaujímavé, že rozsah ITM trochu zodpovedá konceptu Intermarium z pera poľského štátnika Jozefa Pilsudského.

Počas celej histórie sa odohrávali obrovské bitky na nížinách východnej Európy. Boli tu armády Rakúsko-Uhorska, Ruska, Otomanov a aj Poliakov, ktorí tu proti sebe súperili. Avšak je jedno, kto vyhral, lebo malé národy prehrali tak či tak. Intermarium malo znamenať koniec týchto konfliktov.

V 20 storočí, keď skolabovalo Ruské Impérium, Poľsko získalo späť svoju nezávislosť. Politici Poľska vedení Pilsudským okamžite rozbehli kampaň za Intermarium - masívnu konfederáciu východoeurópskych národov. Z diaľky vyzeralo toto zoskupenie ako bývalá Poľsko-litovská únia a ak by tento nápad uspel, zmenil by navždy históriu. Aj keď nakoniec tento nápad zanikol, projekt ITM s ním zdiela mnoho čŕt. Nakoniec, intermarium znamená "Medzi moriami".

Avšak všetky národy v ITM majú aj vlastné záujmy. Litva, Lotyšsko a Estónsko stále hľadajú externých spojencov, u ktorých by našli podporu kvôli svojej polohe. NATO a EÚ zostane hlavným kameňom ich zahraničných aktivít a udržanie USA v regióne bude stále ich hlavný zámer. Nedávne napätie v NATO a politická fragmentácia EU predstavuje nebezpečenstvo pre baltické krajiny. ITM je pre nich platformou, ktorá ponúka vypracovanie nových politických, ekonomických a nakoniec aj vojenských vzťahov.



Poľsko a Rumunsko sedia v centre tejto iniciatívy. Obe krajiny považujú ich vzťah s USA, NATO a EÚ za chrbtovú kosť ich zahraničnej politiky. Oba národy pociťujú isté krivdy voči Rusku. Poľsko považuje Bielorusko a Ukrajinu za nárazníkovú zónu, zatiaľ čo Rumunsko hľadá spôsoby, ako by mohlo prísť k reunifikácií s Moldavskom, čo je v priamom konflikte so zájmom Ruska, ktorému nevyhovuje vytváranie nárazníkových zón.

Srbsko

Tým, že súčasťou ITM je aj Slovinsko a Chorvátsko, Srbsko zvoní na poplach. Chorváti a Srbi bojovali v mnohých konfliktoch, naposledy v 90. rokoch. Srbsko si udržuje blízke vzťahy s Ruskom a nebude chcieť urobiť nič, čo by tento špeciálny vzťah akokoľvek poškodilo.

Takže Srbsko bude pravdepodobne v opozícií proti ITM. Avšak keďže Srbsko nemá spôsob, ako sa dostať k pomoci z Ruska či už po mori alebo po zemi, musí hľadať iných spojencov a jeden z nich môže byť práve Turecko. Turecko takisto chce navyše tiež rozšíriť svoj vplyv na Balkán.

Tanec medzi Srbskom, Ruskom a Tureckom sa môže stať značný vyciciavaním zdrojov ITM, jedine, že by sa tejto iniciatíve nejako podarilo dostať Srbsko do tohto spojenia.

Nateraz je koncept ITM prostriedok na regionálnu kooperáciu zameraný na infraštruktúru po severo-južnej osi východnej Európy a ponúka silné ekonomické stimuly, aby sa národy popripájali k projektom. ITM ešte zatiaľ nie je aliancia, ale tak, ako každá inštitúcia, aj cieľom tejto je evolúcia.