Komentár Dr. Guya Millièra, profesora Parížskej univerzity a autora 27 kníh o Francúzsku a Európe, publikoval portál Gatestone Institute.

Takúto obrovskú krízu nikto nečakala a najavo vyšiel katastrofálny nedostatok jednotiek intenzívnej starostlivosti.

• Talianske zdravotníctvo je vo veľmi zlom stave. V Taliansku pripadá 2,62 nemocničného lôžka pre akútnu starostlivosť na 1000 obyvateľov (v Nemecku je to 6,06 na 1000 obyvateľov). Talianske zdravotníctvo je plne riadené talianskou vládou. Verejné nemocnice sa všeobecne potýkajú s chronickým nedostatkom všetkého, ale v prípade výnimočnej krízy je zdravotná starostlivosť viac menej na prídel, čo si vynucuje strašné rozhodnutia.


• Talianska vláda dúfala, že jej EÚ pomôže, ale ani EÚ, ani ostatné členské štáty jej vôbec žiadnu podporu neponúkli. Pohŕdavý postoj vedenia EÚ i ostatných členských krajín EÚ sa zdá byť diktovaný strachom z toho, že by sa tieto krajiny mohli samy ocitnúť v rovnako katastrofálnej situácii, ako je Taliansko.


• Populácia vo všetkých európskych krajinách starne a žiadna členská krajina EÚ sa týmto nebezpečenstvom, ktorému Európa čelí, zatiaľ neobťažovala vážne zaoberať.

Talianske zdravotníctvo dospelo do stavu takmer úplného kolapsu. K 18. marcu 2020 bolo v Taliansku koronavírusom infikovaných 31 506 ľudí, z ktorých 2503 zomrelo. Tieto čísla každodenne rastú. Nemocnice sú zahltené pacientmi. A lekári sú teraz nútení rozhodovať sa, ktorého pacienta sa pokúsia zachrániť a ktorého už nie.

Normálny život v krajine sa takmer úplne zastavil. Mnoho firiem a podnikov je teraz buď zatvorených, alebo funguje len čiastočne. Vo väzniciach sa vzbúrili väzni. Úrady v Taliansku nariadili miliónom ľudí, aby sa zdržiavali doma a vychádzali von len za účelom nákupu potravín. Väčšina obchodov je zatvorená. Všetky verejné zhromaždenia sú zakázané, dokonca aj pohreby. Talianske veľkomestá vyzerajú ako mestá duchov.

Žiadna iná západná krajina nebola pandémiou koronavírusu zasiahnutá tak silno ako Taliansko. A my sa pýtame – prečo?

Tak za prvé, Taliansko má starnúcu populáciu. Medián veku Talianov je 47,3 roka, čo znamená, že jeden zo štyroch Talianov má viac ako 65 rokov. Okrem toho je v krajine extrémne nízka pôrodnosť: 1,29 dieťaťa na ženu. Už pred pandémiou koronavírusu bolo Taliansko umierajúcou krajinou. Vírus tento proces, žiaľ, ešte urýchli.

Po druhé, talianske úrady a zdravotnícky personál nebezpečenstvo zjavne podcenili. Hoci talianska vláda už 31. januára 2020 pozastavila lety do Číny a Hongkongu, talianski lekári vyhlasovali, že táto choroba je len „škaredou chrípkou“. Deviateho marca epidemiologička Silvia Stringhini napísala: „Média nás upokojujú, politici nás upokojujú, ale my máme veľké obavy.“



Po tretie, talianske zdravotníctvo je vo veľmi zlom stave. Takú obrovskú krízu nečakal nikto a najavo vyšiel katastrofálny nedostatok jednotiek intenzívnej starostlivosti. V Taliansku pripadá 2,62 nemocničného lôžka pre akútnu starostlivosť na 1000 obyvateľov (v Nemecku je to 6,06 na 1000 obyvateľov). Talianske zdravotníctvo je plne riadené talianskou vládou. Verejná zdravotná služba (SSN, Servizio Sanitario Nazionale) priamo zamestnáva a platí lekárov, určuje ich počet a tiež stanovuje maximálny počet pacientov – 1500 – , ktorých môžu lekári ročne liečiť.

Štátny systém zdravotnej starostlivosti vždy trpí tým, že vláda sa snaží skôr znižovať náklady, než sa starať o svojich občanov. Súkromné kliniky v Taliansku síce existujú, ale predstavujú iba malú časť možnej zdravotnej starostlivosti. Verejné zdravotníctvo spotrebuje v Taliansku 77 % celkových výdajov na zdravotnú starostlivosť. Jedinou krajinou v Európe, kde je toto číslo vyššie, je Spojené kráľovstvo, kde verejné zdravotníctvo spotrebuje 79 %. Verejné nemocnice sa všeobecne potýkajú s chronickým nedostatkom všetkého, ale v prípade výnimočnej krízy je zdravotná starostlivosť viac menej na prídel, čo si vynucuje strašné rozhodnutia. Nedávna správa organizácie Siaarti (Società Italiana di Anestesia Analgesia Rianimazione e Terapia Intensiva) opisuj byrokratickým jazykom „etické odporúčania pre príjem a intenzívnu liečbu pacientov za podmienok výnimočnej rovnováhy“ a hovorí o „konsenzuálnych kritériách distributívnej spravodlivosti“, ktoré zdôvodnia neliečenie niektorých pacientov – ich ponechanie napospas chorobe.

Po štvrté a zriedkavo zmieňované je to, že Taliansko je domovom veľkej čínskej komunity, ktorá predstavuje viac, než 300 000 osôb. Títo Číňania prišli do Talianska v posledných dvoch desaťročiach a získali zamestnanie v textilnom a kožiarskom priemysle. Mnoho Číňanov, žijúcich v Taliansku, pochádza z Wu-chanu a Wen-čou. A mnoho z nich preto Wu-chan a Wen-čou navštívilo počas osláv Čínskeho nového roku 25. januára 2020, keď už čínske úrady nemohli epidémiu ďalej tajiť. Títo ľudia sa vrátili z Číny do Talianska skôr, než talianska vláda pozastavila lety z epicentra nákazy. Epidémia vírusu sa objavila najprv v Lombardii – mesto Bergamo je jedným z hlavných centier talianskeho textilného priemyslu a následne bolo jedným z prvých postihnutých miest.

Talianska ekonomika stagnovala už pred pandémiou koronavírusu, a teraz, keď sú ľudia nútení byť doma a obchody sú zatvorené, sa pravdepodobne prepadne do recesie. Akcie talianskych bánk stratili od polovice februára 40 % svojej trhovej hodnoty. Na obzore sú veľké finančné otrasy.



Talianska vláda dúfala, že jej EÚ pomôže, ale ani EÚ, ani ostatné členské štáty jej vôbec žiadnu podporu neponúkli. Taliansky veľvyslanec pri EÚ Maurizio Massari na nedávnom európskom summite o pandémii koronavírusu povedal, že Brusel by mal ísť nad rámec „angažovanosti a konzultácií“ a že Taliansko nevyhnutne potrebuje „rýchle, konkrétne a účinné opatrenia“. Odišiel však naprázdno.

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagarde odmietla znížiť úrokové sadzby, a tým Taliansku pomôcť. Jej vyhlásenie pochopili talianski lídri ako prejav pohŕdania. Taliansky prezident Sergio Mattarella povedal, že Taliansko očakávalo „od orgánov EÚ solidaritu“, a nie „polená pod nohy“. Líder strany Lega Matteo Salvini povedal: „EÚ dala Taliansku facku.“

Pohŕdavý postoj vedenia EÚ i ostatných členských krajín EÚ sa zdá byť diktovaný strachom z toho, že by sa tieto krajiny mohli samy ocitnúť v rovnako katastrofálnej situácii, ako je Taliansko.

Populácia vo všetkých európskych krajinách starne, i keď pomalšie, než v Taliansku (medián veku v Nemecku je 46,8 roka, vo Francúzsku je 41,2 roka a v Španielsku 42,3 roka). Žiadna členská krajina EÚ sa týmto nebezpečenstvom, ktorému Európa čelí, zatiaľ neobťažovala vážne zaoberať.

„Koronavírus je veľmi nákazlivý,“ povedala francúzska ministerka zdravotníctva Agnes Buzyn 26. januára 2020, „ale ochorenie, ktoré spôsobuje, nie je také vážne, ako sme si mysleli.“



Hranice medzi Francúzskom a Talianskom neboli včas uzavreté (iba Rakúsko a Slovinsko uzatvorili hranice s Talianskom okamžite) a Taliani, ktorí chceli odcestovať do Francúzska, neboli zastavení. Zdravotnícke systémy ostatných európskych krajín nie sú na koronavírus pripravené lepšie, ako talianske zdravotníctvo. Insalud (Instituto Nacional de Gestion Sanitaria) v Španielsku, organizácia, ekvivalentná talianskemu systému zdravotnej starostlivosti, sa každodenne konfrontuje s nedostatkami a problémom prídelovej starostlivosti. Nemecké (Krankenkassen) a francúzske (Sécurité Sociale) systémy zdravotného poistenia fungujú na rovnakých princípoch, ako v Taliansku a v Španielsku a vykazujú podobné výsledky. Ekonomiky hlavných krajín Európskej únie už pred touto pandémiou stagnovali a rovnako ako talianska ekonomika sa pravdepodobne skoro prepadnú do recesie.

K 18. marcu 2020 bolo v Španielsku nakazených 11 826 ľudí, vo Francúzsku 7695 osôb a v Nemecku 9360 osôb. V Španielsku zomrelo 533 ľudí, vo Francúzsku zomrelo 148 ľudí a v Nemecku podľahlo koronavírusu 26 osôb. Rovnako ako v Taliansku tieto čísla raketovo rastú. Jedenásteho marca 2020 povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová novinárom, ktorí ju obviňovali, že do tej doby nič neurobila, že sa „týmto vírusom podľa expertov nakazí 60 až 70 % populácie.“ Lothar Wieler, prezident Inštitútu Roberta Kocha, nemeckej vládnej agentúry, zodpovednej za prevenciu a kontrolu ochorení, dodal, že je úplne nevyhnutné sa „vyhnúť preťaženiu nemocníc“, a preto treba epidémiu usmerniť tak, aby sa šírila pomaly.

Poradca francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona povedal denníku Le Figaro, že francúzska stratégia je rovnaká ako v Nemecku: Bolo oficiálne rozhodnuté „nechať epidémiu prebehnúť a nepokúšať sa ju silou-mocou zastaviť“. Vysvetlil, že úrady dúfajú, že sa utvorí „stádová imunita“, čo je termín, ktorý vo Veľkej Británii prvýkrát použil sir Patrick Vallance, hlavný vedecký poradca britskej vlády. Ktorý povedal, že britská vláda si predstavuje scenár, v ktorom bude značný počet občanov krajiny nakazený, ale z choroby sa uzdraví, a tak získa imunitu. Francúzske a nemecké orgány sa poznámkami sira Patricka zjavne inšpirovali.

Keď však bola britská vláda za tieto výroky kritizovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), odpovedala, že vytvorenie „stádovej imunity“ nie je jej preferovanou politikou. Nemecká ani francúzska vláda sa však nikde nevyjadrili v tom zmysle, že vytvorenie „stádovej imunity“ ich preferovanou politikou nie je.



Umair Haque, britský riaditeľ laboratória Havas Media Lab, napísal: „Stádová imunita je termín, ktorý opisuje, ako bude populácia chránená pred chorobou po všeobecnom zaočkovaní tým, že zastaví choroboplodné zárodky, ktoré spôsobujú prenos infekcie medzi ľuďmi. Ale spoliehať sa na to, že národ sám zneškodní smrteľný vírus, na ktorý neexistuje vakcína? To by mimochodom mohlo spôsobiť množstvo úmrtí a všeobecnú katastrofu.“

„Európa sa teraz stala epicentrom pandémie. V Európe máme teraz hlásených viac infikovaných a viac úmrtí, ako vo zvyšku sveta, okrem Číny,“ poznamenal generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus. „Každý deň je teraz v Európe hlásených viac prípadov, než sa objavilo v Číne na vrchole epidémie.“ Žiaľ, všetky dostupné dáta ukazujú, že má pravdu.

Jedenásteho marca 2020 oznámil prezident Donald Trup, že USA pozastavujú všetky lety medzi Spojenými štátmi a Európou, rozhodnutie za účelom chrániť americké životy. Nasledujúci deň však pohlavári Európskej únie neodolali príležitosti si do amerického prezidenta kopnúť: „EÚ nesúhlasí s tým, že rozhodnutie USA o zákaze cestovania bolo prijaté jednostranne a bez konzultácie s nami,“ povedali.

Musíme dúfať, že sa teraz od konceptu „stádovej imunity“ upúšťa a že sa EÚ bude zaoberať záchranou všetkých, ktorých je v Európe možné zachrániť.