Množstvo nových článkov nám naznačuje, že pravou obeťou epidémie Covid-19 je globalizácia. Niektorých tento fakt zarmucuje, iní sa radujú.

Niet pochýb o tom, že táto kríza si vypýtala obrovské obete ako na jednotlivcoch tak i na každej inštitúcii. Obchodné vzťahy utrpeli vážne rany a niektoré sa asi už nikdy nezotavia. Šok globálnej ekonomiky je obrovský a keď bude koronavírus porazený, bude potreba naliehavo reštartovať globálnu ekonomiku. Vtedy nikto nebude chcieť znovuobjaviť koleso. Namiesto toho sa prirodzene vrátime k tomu, ako boli vzťahy organizované pred vypuknutím vírusu, píše asiatimes.com

Nazvite to svalovou pamäťou, ak chcete, ale spoločnosti a inštitúcie sa vrátia k tomu, čo vedia najlepšie. Zjednodušene povedané, svet v jeho dnešnom zložení môže fungovať iba prostredníctvom globalizovaných spojení, a to aj po prudkom prerušení pandémiou a napriek oportunistickému populizmu niektorých politikov.

Globalizácia, ako uviedol Richard Baldwin vo svojej knihe Veľká konvergencia, sa týka troch základných zmien.

Prvou je plynulý pohyb tovaru a služieb. Vďaka pokrokom v lodnom priemysle, najmä vynálezom kontajnerovej škatule, sa tovar bez námahy pohybuje na veľké vzdialenosti. To umožnilo vznik globálnych hodnotových reťazcov, v rámci ktorých sa už nemožno domnievať, že telefóny iPhone, autá alebo akýkoľvek iný vyrobený výrobok patria hociktorej krajine.

Spoločnosti Honda a Apple vyvinuli rozsiahle a sofistikované hodnotové reťazce, vďaka ktorým sa mnohé komponenty, ktoré tvoria ich výrobky, vyrábajú alebo navrhujú na nespočetne veľa miestach. IPhone mohol byť navrhnutý v Kalifornii, ale jeho komponenty (vrátane strojov potrebných na výrobu týchto častí) sa vyrábajú globálne a montujú sa v Číne.

Takéto inovácie, okrem iných, uľahčili lacnú výrobu, z ktorej majú úžitok spotrebitelia na celom svete. Spotrebitelia neboli jedinými príjemcami pomoci, pretože životná úroveň v krajinách tak rozmanitých ako Vietnam, Čile a Turecko sa výrazne zlepšila. Stovky miliónov ľudí dostali šancu vymaniť sa z chudoby, aj keď je pravdou, že ako ľudstvo ešte stále máme na čom pracovať.

Druhým zásadným vývojom je rýchlosť, s akou je možné zdieľať a sprostredkovať myšlienky. Toto nie je vždy to najlepšie, pretože najhoršie názory často získavajú publikum na celom svete.

A čo je ešte zásadnejšie, vek internetu vytvoril priestor, v ktorom všetky druhy nápadov, či už ide o vedecké, technické, kultúrne alebo administratívne sa pohybujú po celom svete behom niekoľkých sekúnd. Preto je možné nielen pre indického matematika vyladiť vzorec vyvinutý jeho francúzskym kolegom, ale tiež, ako sme videli pri tejto kríze, aby sa krajiny navzájom učili o najlepších postupoch a zlyhaniach.

Tretia zmena súvisí s pohybom ľudí. V tomto svete došlo k bezprecedentnému nárastu počtu ľudí, ktorí cestujú z rôznych dôvodov. Paradoxne je to jedna z oblastí, v ktorej nedošlo k výraznému zlepšeniu; lietadlá stále lietajú zhruba rovnakou rýchlosťou ako pred 30 rokmi.

Po skončení krízy bude nejaký čas trvať, kým sa prestaví letecký a turistický priemysel, ktorý naolejoval globalizačný stroj. Nemali by sme byť prekvapení, ak nejaký čas potrvá, kým sa ľudia rozhodnú znova ísť za hranice.

Toto však nezastaví medzinárodnú komunikáciu alebo obchod. Vlády a spoločnosti budú nepochybne musieť vykonať úpravy a prerobiť existujúce systémy. Táto kríza preukázala tri do očí bijúce nedostatky.



Jednou z nich je, že niektoré krajiny, najmä USA, outsourcovali dodávky kritických potrieb, ako sú farmaceutiká, vrátane antibiotík, do iných krajín.

Ďalej spoločnosti zdokonalili a doladili svoje globálne hodnotové reťazce tak, že v ich systémoch nedochádza k žiadnemu spomaleniu a teda v prípade závažných porúch alebo prerušení nemajú zabezpečené žiadne potrebné zásoby.

Nakoniec, po všetkých rečiach o globálnom spoločenstve sa zistilo, že globálne absentuje hlavne dôvera a to najmä na vládnej úrovni. Číňania sa pokúsili ututlať epidémiu, Američania sa ukázali byť nekritickí pri tomto rozsahu hrozby, zatiaľ čo iní boli touto hrozbou ohromení. Táto kríza je príliš veľká na to, aby ju zvládol jeden národ; Je preto potrebná väčšia a nie menšia globálna spolupráca.

Populizmus

Stále však budú existovať jednotlivci, ktorí budú využívať koronavírusovú krízu na zavádzanie protekcionistických politík. Budú stavať fyzické a duševné múry, v nádeji, že sa vrátia do starých dobrých časov 17. storočia, keď štát bol na najvyššej úrovni a nad neho nebolo žiadnej autority.

Tento pohľad na svet sa zdá, že si získal prezidenta USA Donalda Trumpa. Niektorí z jeho administratívy, ako napríklad minister obchodu Wilbur Ross, boli pri nástupe krízy v Číne takmer nadšení. Ross navrhol, aby sa pracovné miesta teraz vrátili do Ameriky.

Americkí populisti sa nelíšia od Marine Le Pen vo Francúzsku, maďarského Viktora Orbana alebo 52% britskej verejnosti, ktorá sa rozhodla pre Brexit.

Populistické sily budú tento stav pravdepodobne považovať za príležitosť, ktorá sa ukáže raz za život a  prinesie dramatický obrat v globalizácii. Je nepravdepodobné, že by uspeli. Náklady na zvrátenie globalizácie sú obrovské, najmä v čase, keď bude nevyhnutný rýchly návrat k výrobným kapacitám a nikto si nemôže dovoliť strácať čas demontážou existujúcich štruktúr.

Táto kríza však poukazuje na nevyhnutnosť reforiem systému, ktoré môžu iniciovať iba politické orgány. Ak si myslíte, že koronavírus je kalamita, počkajte si kým sa klimatická kríza zmocní našej planéty.