Komentár Andreja Červakova (Pohľad)
V hlavnej volebnej kampani v USA i tentoraz pátrajú po „ruskej stope“.
Veríme v silu našich špeciálnych služieb. Je však ťažké predstaviť, že ruskí hackeri vedia ovplyvniť voľby amerického prezidenta. Že Rusko je mocným „kybernetickým agresorom“.
Rusko ale môže mať mnoho priaznivcov, ktorí by radi videli v „Oválnej pracovni“ Bieleho domu politika, ktorý mu bude naklonený. A tí môžu vytvoriť virtuálnu diaspóru v americkom segmente sociálnych sietí. Najmä na Facebooku.
Na koho vsadiť?
Na ktorého „koňa“ by teda malo Rusko vsadiť? A aké pokyny by mali dostať naši „partizáni na Facebooku“ v súvislosti s voľbami prezidenta USA v roku 2020?
Úspech prípadného vplyvu na prezidentskú kampaň nemožno obmedziť iba na zrušenie sankcií. Úspech by znamenala taká politika USA, ktorou by strácali štatút svetovej superveľmoci.
Ak sa USA budú naďalej posilňovať ako planetárne centrum moci, Rusko zostane na okraji. Zrušenie sankcií voči nemu tomu veľmi nezabráni.
Úpadok USA
V súlade s teóriou troch etáp rozvoja modernej spoločnosti sú teraz USA na čele premeny spoločenských vzorcov. Vývoj by podľa nej mal prebiehať od moci cez financie až po znalosti. Lenže, nejde to celkom hladko. USA čelia hospodárskej kríze jednej za druhou. Tiež rastu počítačovej kriminality, nekontrolovanej migrácii, globálnemu otepľovaniu a najnovšie i bezprecedentnej pandémii.
Bývalý svetový hegemón je vyčerpaný a vyprcháva ako dlho stojaca sóda. Americká ekonomika je zatiaľ na prvom mieste na svete. Na päty jej ale šliape Čína. Tú síce oslabil koronavírus, ale nezastavil. Technologickému vodcovstvu USA konkurujú okrem nej tiež EÚ a Japonsko. Vo vojenských otázkach zasa Rusko. Kapitalistický model ekonomiky je jednoducho v kríze.
Už viac ako storočie možno zahraničnú politiku USA označiť slovami Vladimíra Iľjiča Lenina ako „neoimperializmus“. Krajiny a národy si nepodmaňujú fyzicky, ale formou ekonomickej závislosti. Ozbrojené zásahy používajú už iba ojedinele. Aj to nie vždy úspešne. Ako napríklad vo Vietname. Väčšinou volia „proxy vojny“. Teda, keď skutočný útočník sa bitiek takmer nezúčastňuje.
Sovietsky zväz ako varovanie
Zlou správou pre USA je, že takýto prístup je zastaraný. Ako sa kedysi prežil imperializmus. Po dosiahnutí jadrovej rovnováhy medzi vedúcimi štátmi prestala byť akceptovaná otvorená vojna s cieľom úplne obsadiť cudzie územie. Svet, ktorý prechádza rýchlou globalizáciou, sa vyznačuje vzájomnou závislosťou krajín. Cenu hospodárskeho a finančného tlaku je preto nutné porovnávať s konkurenciou. Pokračovanie v nastúpenej ceste môže pre USA znamenať opakovanie osudu bývalého Sovietskeho zväzu. Keď k jeho rozpadu dopomohlo neriešenie vnútorných problémov v dôsledku socialistického internacionalizmu.
Dobrou správou pre USA je, že stále má šancu na obrat. Keď sa zameria na vlastné problémy. Môže tak úspešne premeniť svoju finančnú a hospodársku hegemóniu na prevahu v informačných technológiách. Alexander Dugin to nazýva „postimperializmus“. Prechod naň si ale vyžaduje dočasné zastavenie expanzie a zameranie sa na vnútornú premenu. Tým by Rusko prestalo byť hlavným vojenským konkurentom USA.
Strategická križovatka
Zbigniew Brzezinski kedysi hlásal: „Vládnutie impériu spočíva v zabránení konfliktu medzi vazalmi. V zachovaní závislosti podriadených na všeobecnej bezpečnosti a v zaistení ich ochrany a zabránení zjednoteniu barbarov“.
Pokračovanie takej politiky založenej na americkej výnimočnosti však hrozí dosiahnutím opačného účinku. Čo môže skončiť tajnou dohodou medzi „európskymi vazalmi“. Už sa spomína európska armáda, ktorá by sa v podstate stala protiváhou alebo dokonca náhradou za NATO. Európski populisti a euroskeptici majú sklon byť priateľskí voči Rusku a nepriateľskejší voči USA. Tlak Washingtonu na EÚ spojený s menšou ochotou plniť si vlastné záväzky je len vodou na mlyn týmto „radikálom“.
Vojenské dobrodružstvá v zahraničí a obchodné vojny vyčerpávajú hospodárstvo a zvyšujú sociálne rozdiely v USA. A súčasne proti nim stavajú „tretí svet“. Tlačia „barbarov“ k stále väčšej spolupráci. Výsledkom sú nezávislé centrá ako alternatívy ku G7 a iným medzinárodným inštitúciám pod záštitou USA. Tie majú stále menej príležitostí im čeliť. A zlyhania v otvorenej konfrontácii oslabujú ich dôveryhodnosť v očiach „podriadených“ krajín.
Faktom je, že v „spojeneckej“ Latinskej Amerike padá jedna ľavicová protiamerická vláda za druhou. Vo Venezuele prehral Nicolas Maduro a prevrat v Bolívii zvrhol prezidenta Evo Moralesa. Pravicový obrat nastal i v Argentíne, Brazílii, Peru a dokonca aj v Ekvádore. Odpor voči USA môže ale kedykoľvek znova prepuknúť s ešte väčšou silou.
Pre USA by bolo múdrejšie, ak by sa upriamili na pre nich dosiaľ neobvyklý postup. Aby zvolili cestu kompromisov namiesto priamej diktatúry. Hlavne v takých globálnych otázkach ako je otepľovanie klímy alebo počítačová kriminalita. Mali by sa zmieriť s ideologickými oponentmi. Liberálny filozof Bernard-Henri Lévy ich nazval „piatimi kráľmi“. Mal na mysli Rusko, Čínu, Irán, Turecko a Saudskú Arábiu. Pre Rusko ale práve tento vzorec predstavuje najväčšie nebezpečenstvo z dlhodobého hľadiska. USA by si totiž takto mohli upevniť globálne vodcovstvo.
Ruský kôň
Preto je úplne zbytočné hodnotiť prezidentských uchádzačov podľa ich postoja k Rusku. Pretože ktorýkoľvek americký prezident zaujme automaticky protiruské stanovisko. Záleží len na intenzite.
Pre Rusko je dôležité, akú zahraničnú politiku zvolí. Horšie by bolo, ak by pristúpil na vážne zmeny vo vnútri USA. A mal by v úmysle pozastaviť vonkajšiu expanziu najmä s použitím ozbrojených síl. Lepším pre Rusko by bol pokračovateľ línie „celosvetového boja“ s tými, ktorí nesúhlasia s uznaním americkej nadvlády. A ignoroval by vnútorné problémy USA.
V tomto svetle Trump vyzerá ako nejednoznačná postava. Nemožno ho podľa našich kritérií vnímať ako proruského. Je jedným z „najmierumilovnejších“ amerických prezidentov. Stiahol vojenský kontingent zo Sýrie a chystá sa stiahnuť vojakov z Afganistanu. Nezačal vojnu s Venezuelou ani v Iraku. Veľa pozornosti venuje národnému hospodárstvu. Pokúsil sa upokojiť a odzbrojiť Severnú Kóreu. A dokonca uzavrel obchodnú dohodu s Čínou.
Vďaka tomu je Trump dobrý pre USA ale zlý pre Rusko. Aj odstúpenie od dohody o iránskom jadrovom obchode a tlak na Nemecko a ďalších Európanov v dôsledku výstavby plynovodu Nord Stream-2 poškodzujú ruské hospodárske záujmy. Z dlhodobého hľadiska však oddeľujú USA od Európy. Trumpova sankčná politika robí to isté v globálnom meradle. Za to ho Rusko kritizuje, ale zaslúžil by aj ocenenie.
Podľa najnovších výsledkov mu môžu byť demokratickými protikandidátmi Bernie Sanders a Joseph Biden.
Socialistický profesor, pre ktorého údajne pracujú ruskí trollovia, je pre Rusko najmenej vhodným kandidátom. Na rozdiel od Trumpa sa chystá Sanders vyliečiť nielen americkú ekonomiku ale aj sociálnu nespravodlivosť. Chce bezplatné vzdelávanie a zdravotníctvo. Jeho pomerne radikálny plán má v úmysle znásobiť ľudský kapitál. A ten je v znalostnej ekonomike najdôležitejší. Je kategoricky proti prítomnosti amerických vojakov v zahraničí. A je pripravený na partnerstvo aj s Kubou.
Z hľadiska dlhodobých geopolitických záujmov Ruska je „ruským“ kandidátom bývalý viceprezident Biden. Vo vnútri USA nič meniť nechce. Hoci jeho volebný program venovaný domácej politike vyzerá najpôsobivejšie, pripomína skôr kópiu administratívy Baracka Obamu. Neobsahuje žiadne revolučné reformy ako v prípade Sandersa. Zahraničnú politiku možno opísať slovami „bombardovať všetkých, ktorí nesúhlasia s našimi názormi“. Tlak na spojencov a žiadne rokovania s odporcami. Pokračovanie starých vojenských dobrodružstiev a začiatok nových.
Výber Bidena, ktorý pripomína Leonida Brežneva na konci slávy, ktorého Trump nazval „spiaci Joe“, by bol pre Rusko strategicky najvýhodnejší. Aj keď Leonid Brežnev mal v čase svojej smrti 75 a Bidenovi už bolo 77 rokov.
Práve Bidena by preto mali podporovať naši „dobrovoľní partizáni“. Je ideálnym „neoimperiálnym vodcom“, ktorý môže USA doviesť ku kolapsu ich globálnej ríše.
Čo mala Vanga na mysli
Je však ťažké nájsť vôľu podporiť „zlého chlapa“. Keď je pripravený vyslať svojich vojakov do pekla, aby bránili hodnoty „slobodného sveta“. Nositeľa morálneho úpadku, konzumu a nihilizmu.
Rusko je pritom podľa predpovedí predurčené práve tomuto čeliť. A to na celej planéte. „Príde deň, keď ruské matky budú rodiť duchovných a americké matky zas technologických ľudí. Tieto dva národy zachránia svet“. Takéto proroctvo sa pripisuje bulharskej jasnovidke babe Vange.
Možno tým myslela, že Američania vymyslia Facebook a Rusi sa prostredníctvom neho naučia ovplyvňovať americké voľby. A to nielen v záujme Ruska, ale celého sveta. Planéta musí byť predsa zachránená zo samotnej Ameriky.