Dokonca aj v modernej ére sú vypuknutia chorôb takmer konštantné, aj keď nie každá choroba dosahuje pandemickú úroveň. Táto vizualizácia načrtáva niektoré najsmrteľnejšie pandémie histórie, od Antoninovského moru až po COVID-19.

Počas trvania celej histórie, ako sa ľudia rozširovali po celej planéte, infekčné choroby sú naším neustálim spoločníkom. V našej dnešnej modernej ére sú vypuknutia rôznych chorôb takmer konštantné, píše weforum.org

Tu sú niektoré z najsmrteľnejších pandémií od Antoninovského moru až po COVID-19.

Pandémie (choroby) podľa počtu obetí od najvyššieho k najnižšiemu

Dejiny pandémii

Infekčné ochorenia sa pohybuju po planéte takým istým tempom akým sa pohybuje ľudstvo. V našej dnešnej modernej ére sú vypuknutia rôznych chorôb takmer konštantné.

Časová os pandémii

Nemocy a choroby trápia ľudstvo už od nepamäti. Rozsah a šírenie týchto chorôb sa však dramaticky zvýšil až po výraznom prechode na agrárne spoločenstvá. Rozšírený obchod vytvoril nové príležitosti pre interakcie ľudí a zvierat, ktoré urýchlili takéto epidémie. Malária, tuberkulóza, malomocenstvo, chrípka, kiahne a ďalšie sa prvýkrát objavili už počas prvých rokov existencie spoločenstiev.

Čím viac sa ľudia civilizovali - s väčšími mestami, exotickejšími obchodnými cestami a zvýšeným kontaktom s rôznymi populáciami ľudí, zvierat a ekosystémov - tým pravdepodobnejší bol príchod novej pandémie.

Tu sú niektoré z hlavných pandémií, ktoré sa v minulosti vyskytli:

Názov epidémie	Časový úsek	Typ / hostiteľ	Počet obetí
Antoninovský mor	165-180	verí sa, že to boli buď kiahne alebo osýpky	5M
Epidémia Japonských Kiahní	735-737	Vírus Variola Major	1M
Justiánsky mor	541 -542	Baktéria Yersinia Pestis / potkany, blchy	30 - 50 M
Čierna smrť	1347 - 1351	Baktéria Yersinia Pestis / potkany, blchy	200 M
Vypuknutie kiahní v novom svete	1520 - ďalej	Vírus Variola Major	56 M
Veľký Londýnsky mor	1665	Baktéria Yersinia Pestis / potkany, blchy	100 000
Taliansky Mor	1629 -1631	Baktéria Yersinia Pestis / potkany, blchy	1M
Pandémia Cholery 1 - 6	1817 - 1923	Baktéria V. cholerae	1M+
Tretí mor	1885	Baktéria Yersinia Pestis / potkany, blchy	12M (Čína, India)
Žltá Zimnica	koniec 18teho storočia	Vírus / Komáre	100 000-150 000 (USA)
Ruská Chrípka	1889-1890	Verí sa, že to je H2N2 / vtáči pôvod	1M
Španielska chrípka	1918-1919	H1N1 vírus / Prasatá	40-50M
Ázijská chrípka	1957-1958	H2N2 vírus	1.1M
Hong Kongská chrípka	1968 - 1970	H3N2 vírus	1M
25 - 35 M HIV / AIDS	1981 - po dnes	Vírus / Šimpanzi	25-35 M
Prasacia chrípka	2008-2010	H1N1 vírus / Prasatá	200 000
SARS	2002-2003	Koronavírus / Netopiere, Cibetky	770
Ebola	2014-2016	Ebolavírus / Divoké zvieratá	11 300
Mers	2015 - dnes	Koronavírus / Netopiere, Ťavy	850
Nový koronavírus (COVID-19)	2019 -	Koronavírus  / neznámy (pravdepodobne šupinavce)	dnes 4 700

Poznámka: Mnohé z vyššie uvedených čísel úmrtnosti sú odhadmi na základe dostupných výskumov. Niektoré, ako napríklad Justiánsky mor, sú ešte stále predmetom diskusie.

Napriek rôznym chorobám a pandémiám v histórii existuje v histórií jednotný trend - postupné znižovanie úmrtnosti. Zlepšenia zdravotnej starostlivosti a porozumenie faktorom, ktoré inkubujú pandémie, boli účinnými nástrojmi na zmiernenie ich dopadu.

Hnev bohov

V mnohých starodávnych spoločnostiach ľudia verili, že duchovia a bohovia spôsobovali choroby ľuďom, ktorí si ich rozhnevali. Toto nevedecké vnímanie často viedlo ku katastrofálnym reakciám, ktoré viedli k smrti tisícov, ak nie miliónov ľudí. V prípade Justiniánskeho moru byzantský historik Prokopu z Caesarea vysledoval pôvod moru (baktérie Yersinia pestis) cez Čínu a severovýchodnú Indiu cez pozemné a námorné obchodné cesty do Egypta, kde táto choroba vstúpila do byzantskej ríše cez stredomorské prístavy.

Napriek tomu, že vedel, že geografia a obchod, zohrali kľúčovú rolu v šírení tejto choroby, Procopius dal za vinu vypuknutie tejto nemoci cisárovi Justinianovi. Vyhlásil ho za diabla alebo za človeka ktorý svojími zlými spôsobmi a chovaním priniesol Boží trest. Niektorí historici zistili, že táto udalosť mohla narušiť úsilie cisára Justiniana o znovuzjednotenie západných a východných zvyškov Rímskej ríše a znamenala začiatok doby temna.



Našťastie ľudské chápanie príčin chorôb sa zlepšilo, čo má za následok drastické zlepšenie reakcie na moderné pandémie, aj keď vo veľa prípadoch pomalé a neúplné.

Importovanie choroby

Karanténa sa začala praktizovať v 14. storočí v snahe chrániť pobrežné mestá pred morovými epidémiami. Opatrné prístavné úrady požadovali, aby lode prichádzajúce do Benátok z infikovaných prístavov zakotvili ( na jednom z ostrovov benátok ) 40 dní pred vykládkou - pôvod slova karanténa z talianskeho „quaranta giorni“ alebo 40 dní.

Osýpky sú na vrchole a sú najnákazlivejšie s rozsahom R0 12-18. To znamená, že jedna osoba môže infikovať v priemere 12 až 18 ľudí v nevakcinovanej populácii. Kým osýpky môžu byť najvirulentnejšie, očkovanie a imunita stáda môžu zabrániť ich šíreniu. Čím viac ľudí je voči chorobe imunitných, tým je menej pravdepodobné, že sa bude množiť, takže očkovanie je kritické, aby sa zabránilo opätovnému výskytu známych a liečiteľných chorôb.

Je ťažké vypočítať a predpovedať skutočný vplyv COVID-19, pretože choroba stále pokračuje a vedci sa stále dozvedajú nové informácie o tejto forme koronavírusu.

Urbanizácia a šírenie choroby

Dostávame sa na miesto, kde sme začali, s rastúcimi globálnymi spojeniami a interakciami ako hnacou silou pandémie. Od malých loveckých kmeňov po metropolu. Spoliehanie sa ľudí jeden na druhého vyvoláva šírenie chorôb. Urbanizácia v rozvojovom svete prináša čoraz viac obyvateľov vidieka do hustejších štvrtí miest a toto zvyšovanie počtu obyvateľov vytvára väčší tlak na životné prostredie. Zároveň sa osobná letecká doprava za posledné desaťročie takmer zdvojnásobila. Tieto makro trendy majú zásadný vplyv na šírenie infekčných chorôb.

Keďže organizácie a vlády na celom svete žiadajú od občanov, aby praktizovali sociálne dištancovanie s cieľom znížiť mieru infekcie, digitálny svet umožňuje ľuďom udržiavať spojenia a obchod ako nikdy predtým.