Rasová diskriminácia súvisí najmä s pretrvávajúcimi predsudkami v spoločnosti. Pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa na odstránenie rasovej diskriminácie to pre agentúru SITA uviedla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

Podľa nej sa rasová diskriminácia týka hlavne marginalizovaných a sociálne vylúčených komunít, ale napríklad aj cudzincov. Ombudsmanka na to opakovane upozorňovala predchádzajúci zákonodarný zbor, ktorému predkladala aj odpočet opatrení. Tie však doteraz nerealizovali, preto s nimi plánuje oboznámiť aj nových poslancov.

Odpočet opatrení chce ombudsmanka predložiť parlamentu v rámci prezentovania výročnej správy za minulý rok. „Ide o sumár odporúčaní z viacerých oblastí, či už ochrany práv detí, seniorov, ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale aj sociálne vylúčených a marginalizovaných komunít. Odpočet týchto opatrení má slúžiť zároveň ako podklad pre novú vládu, s ktorým sa obrátim na nových ministrov, ako aj na Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny,“ podotkla. Sumár má k dispozícii aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Podľa Patakyovej je rasová diskriminácia na Slovensku prítomná vo viacerých oblastiach. Marginalizované komunity sa s ňou stretávajú v školách, v zamestnaní aj v iných oblastiach života.



„Odchádzajúcemu zákonodarnému zboru som preto viackrát adresovala požiadavku odstraňovať diskrimináciu a obzvlášť segregáciu zo vzdelávacieho systému. Nepostačuje, že školský zákon ju vyslovene zakazuje, pretože v praxi stále pretrváva. Dôvodom je absentujúci funkčný sankčný mechanizmus. Riešením by mohla byť premyslená úprava školských obvodov tak, aby sa prispelo k desegregácii v školách. Pri ich tvorbe je totiž potrebné zohľadňovať etnické a sociálne zloženie s cieľom dosiahnuť inklúziu a integráciu,“ podotkla.

Ďalším zásadným problémom je skutočnosť, že v mnohých osídleniach alebo v ich častiach, nie je do dnešného dňa zabezpečený prístup k pitnej vode. Podľa ombudsmanky, v oblasti prístupu k pitnej vode v rómskych osadách, Slovenská republika napreduje len veľmi pomaly.

„Aj keď sa ponúkajú možnosti riešiť tento nedostatok prostredníctvom európskych fondov, záujem o ich čerpanie je veľmi nízky. Tento problém nás dobieha v čase, kedy je nutné prijímať rýchle a účinné opatrenia proti šíreniu epidémie, spôsobenej koronavírusom. Obmedzené možnosti dodržiavania hygieny v takomto čase môže spôsobiť neodvrátiteľné škody na životoch a zdraví,“ prízvukovala.



Ombudsmanka si však myslí, že solidarita a ochota pomôcť v ľuďoch žije, no zároveň sú medzi nami aj takí, v ktorých, naopak, prevláda strach z nepoznaného. „Dôležité je, že v tejto oblasti prispievajú k scitlivovaniu a realizovaniu krokov k odstraňovaniu diskriminácie organizácie z tretieho sektora, no do veľkej miery by mal k tomu prispievať aj štát,“ uzavrela.

Na Slovensku nie sú výnimkou ani rasovo motivované trestné činy. Úrad špeciálnej prokuratúry tak napríklad v roku 2018 trestne stíhal pre extrémistickú kriminalitu 63 osôb, pričom Špecializovaný trestný súd 43 osôb aj odsúdil. „Z rôznych dôvodov naďalej dochádza k radikalizácii slovenskej spoločnosti, je to badateľné nielen na Slovensku, ale aj v ostatných európskych štátoch.

Páchatelia naďalej prezentujú jednoduché nenávistné riešenia, spojené s potláčaním práv menšín (napríklad Rómovia, židovská komunita, moslimovia, ako špecifická skupina aj utečenci/migranti), využívajú aj naďalej notoricky známe aspekty slovenského historického vývoja a opierajú svoje súčasné konanie o názory a myšlienky, ktoré dominovali počas existencie slovenského štátu 1939 až 1945,“ uvádza Správa špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatkoch Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti za rok 2018.