Dnes vojna v Sýrií vstupuje do desiateho roka. Táto vojna zničila niektoré z najstarších miest na svete, zabila toľko ľudí, že len ťažko ich vieme zrátať  a rozptýlila viac ako dve tretiny populácie krajiny. A stále nie je koniec.

Tak čo sa deje v Sýrií ?

Vojna sa začala ako vnútorná záležitosť štátu, protestami za demokraciu ktoré prišli po brutálnom zákroku vlády. Avšak dnešná situácie je o dosť komplikovanejšia, piše standard.co.uk

Je to proxy vojna medzi zahraničnými silami a je to miesto pre etnické a náboženské konflikty ako aj občianska vojna.

Ukážeme si kto je zapojený a prečo:

1. Sýrska vláda a jej spojenci.

Rusko nielen, že poskytuje silnú vojenskú podporu svojmu spojencovi Sýrií už od roku 2015, ale aj prináša ochranu na pôde OSN.

Irán je takisto kľúčový podporovateľ sýrskeho, šítskeho, alavitského panovníka. Poskytuje elitných vojakov, zbrane a informácie. Takisto prináša ozbrojencov zo skupín ako napríklad Hizballáh.

Táto aliancia je nemilosrdná. Využíva mučenie, nálety a útoky chemickými zbraňami.

2. Opozícia a ich spojenci

Slobodnú sýrsku armádu (FSA) založili v roku 2011 dezertéri zo sýrskej armády. Teraz je miestom ktoré zastrešuje rôzne povstalecké skupiny ktorých spája ich odpor k Assadovi - ale nič iné. Siahajú od prodemokratických bojovníkov až po konzervatívnejšie frakcie, ako napríklad Hay'at Tahrir al-Sham, predtým spojené s frontom Salafist Al-Nusra.

Opozícia má vojenskú podporu z Turecka, plus finančnú pomoc zo Saudskej Arábie a Kataru, ktorí sa obávajú rastúceho vplyvu Iránu v regióne. Dostali podporu aj zo strany USA, Veľkej Británie a Francúzska, ale tá sa postupom času oslabila, najmä od prevzatia úradu prezidentom Trumpom v USA.

3. Kurdi

Kurdi sú príslušníci etnických skupín na Blízkom východe, ktoré obývajú hornaté pohraničie Turecka, Iraku, Sýrie, Iránu a Arménska. Hoci ich je okolo 30 miliónov, nikdy nemali svoju vlastnú krajinu a často trpeli ako menšiny.

Keď v roku 2011 vypukla občianska vojna, kurdské sily známe ako jednotky ochrany ľudí (YPG) prevzali kontrolu nad severovýchodným, hlavne kurdským regiónom Sýrie, ktorý sa volá Rojava. Dnes región bránia sýrske demokratické sily (SDF): aliancia medzi YPG, YPJ (jednotky ochrany žien) a arabskými, turkménskymi, arménskymi a čečenskými domobranami. Namiesto toho, aby SDF bojovalo s Assadom, zapojili sa do iného konfliktu:

4. Islamský štát

V roku 2014 sa IS rozšíril z Iraku do sýrskeho mesta Raqqah, čím sa začala dlhá vojna. SDF dobyli Raqqah v roku 2017 a nakoniec vyhlásil víťazstvo nad IS v marci 2019 v meste Baghuz. V tejto bitke nebojovali sami, ale boli podporovaní globálnou alianciou 79 krajín.

5. Amerika

USA viedli túto globálnu alianciu a americké jednotky bojovali roky po boku Kurdov. Po porážke IS však prezident Trump ukončil vojenskú podporu SDF a oznámil stiahnutie vojsk. Hoci americké jednotky zostávajú v Sýrii, ich bývalí spojenci zostali vystavení útokom a začala sa nová vojna.

6. Turecko

Tri dni po tom čo oznámil Trump stiahnutie vojsk v októbri 2019, Turecko zaútočilo na Rojavu. Turecko podporuje sýrskych rebelov od začiatku vojny, ale to sa nevzťahuje na SDF. Turecko má búrlivú históriu s Kurdmi, ktorí tvoria 15 - 20% jeho obyvateľstva. Od 70. rokov 20. storočia sa Kuridstanská robotnícka strana (PKK) usiluje o ozbrojený boj za nezávislosť v Turecku, ktorý má za následok 40 000 úmrtí a mnoho ďalších vysídlení. Prezident Erdoğan sa obáva, že kurdská autonómia podnieti separatizmus v Turecku, niečo, proti čomu vláda desaťročia bojuje.

7. Izrael

Na juhu čelí sýrska vláda ďalšiemu ohrozeniu Izraela. Izrael spustil stovky leteckých útokov z okupovaných Golanských výšin so zameraním na sýrske inštitúcie a iránske vojenské základne. Popri regionálnej rivalite je jednou z hlavných obáv Izraela iránska podpora Hizballáhu, libanonskej skupiny vytvorenej na boj proti izraelskej okupácii.

Zhrnutie:

1. Assad a jeho spojenci bojujú proti povstalcom na severozápade


2. Kurdi a globálna aliancia bojovali ďalej na východe, ale Kurdi už čelia zásahom Turecka


3. Na juhu Izrael začína vlastné útoky

Úrovne zahraničnej angažovanosti v revolúcii vytvorili veľmi zložitú a zdĺhavú situáciu bez predvídateľného riešenia.

https://www.hlavnydennik.sk/2018/12/15/gatestone-institute-cinska-cesta-ku-globalnej-hegemonii-najnovsim-cielom-je-syria/

Čo sledovať v roku 2020

Idlib:
Severozápadná provincia Idlib zostáva poslednou pevnosťou povstalcov. Pokusy prezidenta Assada o „oslobodenie“ regiónu viedli od decembra k takmer miliónu vysídlení. Je to najväčší exodus, aký kedy bol vo vojne videný.

Rojava:
Odkedy Turecko napadlo kurdských susedov, bolo vysídlených až 300 000 ľudí. Turecko tvrdí, že chce vytvoriť 300 kilometrovú „bezpečnú zónu“ za jej hranicami.

Diaspóra:
Okrem vnútorne vysídlených 6,3 milióna Sýrčanov sa po celom svete rozptýlilo 6 miliónov ďalších občanov Sýrie. Hranice sa však sprísňujú a je stále ťažšie nájsť útočisko.

Bez viditeľného konca Assadovej vlády zostáva Sýria nebezpečným miestom pre tých, ktorí nemôžu odísť, a nemožným cieľom pre tých, ktorí utiekli. Sýrčania tvrdia, že Assadova vláda teroru sa od revolúcie zintenzívnila. V súčasnej dobe neexistuje pre milióny žiadateľov o azyl žiadna krajina, v ktorej by mohli legálne a bezpečne existovať.