Rusko a Bielorusko sa navzájom potrebujú, vzťahy sú unikátne a nenahraditeľné

Súčasná medzinárodná politika ako keby dávala diplomatom a vládnym predstaviteľom master classy na zdokonalenie ich zručností.

Na jednej strane, neustála previerka znalostí „materiálu“ – do akej miery zodpovední súdruhovia chápu s čím majú dočinenie. Na strane druhej - test kreatívneho myslenia: zvyčajné schémy fungujú v tom lepšom prípade s nízkym koeficientom výkonnosti a niekedy aj úplne zlyhávajú.

V posledných mesiacoch priťahujú pozornosť dve komplikované a konfliktné situácie (každá svojím spôsobom). Pokus o vyriešenie problému sýrskeho Idlibu spôsobil prudký nárast napätia vo vzťahoch medzi Ruskom a Tureckom. Dlhé a vyčerpávajúce rokovania týkajúce sa nového obsahového naplnenia Zväzového štátu Ruska a Bieloruska sú sprevádzané emocionálnymi výbuchmi, najmä zo strany Minska. K alarmujúcim faktorom možno pridať ešte aj Irán - zhoršenie situácie na začiatku roka nepridáva udalostiam na plynulosti.

Bože vyvaruj nás robiť paralely, reč je o inom - interakcia štátov nezapadá do lineárnych schém, s ktorými operujeme často zo zotrvačnosti. To, že záujmy Ruska a Turecka sa v Sýrii nezhodujú a v mnohých ohľadoch sú protichodné, sa už hovorilo viackrát. Rovnako ako aj skutočnosť, že Moskva a Ankara sa navzájom potrebujú, pretože bez druhej strany sa tie isté záujmy nemôžu - každá z nich má svoje vlastné - realizovať.

Schéma funguje už tri roky - s neustálymi vyostreniami a zvyčajnými dohodami, ako ich uhasiť. Už dávno bolo zrejmé, že práve Idlib sa stane zónou najzávažnejších nezhôd. Úlohy Ruska a Turecka sú úplne odlišné, samotná provincia sa zmenila na územie, kde sa zhlukujú najradikálnejšie a ťažko zvládnuteľné sily, ktoré sa tam sústredili v dôsledku rozšírenia zóny kontroly Damasku.



Druhý faktor je podstatný, pretože Ankara sprísňuje svoju pozíciu ešte aj preto, že nie je schopná v plnej miere kontrolovať svojich poručencov. Moskva v rozhovore so sýrskym vedením tiež musí hľadať presvedčivé argumenty, prečo by sa mali v Idlibe správať opatrnejšie než v iných miestach, kde sa problém vyriešil vojenskými prostriedkami.

Ako by nebolo, kríza existuje a čím viac zrážok a strát, tým ťažšie bude ustúpiť bez straty prestíže. Externí komentátori, samozrejme, nie sú zasvätení do  detailov rokovaní, ktoré prebiehajú medzi Ruskom a Tureckom, ale dokonca aj zvonka je zrejmé, ako je všetko zložité a vratké.

Znamená to, že je sýrsky proces v ohrození, ako to tvrdia panikári z každej strany? Smelo predpokladajme, že sa riešenie vždy nájde - a to už z vyššie uvedeného dôvodu. Bez ohľadu na ciele Ruska a Turecka v Sýrii, šanca na ich dosiahnutie je nízka ak je v rozpore s partnerom. Vojenské akcie v tomto prípade problém nevyriešia.

Na rozoskupenie síl a vyjednávacie pozície samozrejme vplyv majú, ale vojenské víťazstvo v súčasnej situácii aj tak nedosiahnu - každá zo strán má možnosť tomu zabrániť. Znamená to, že sa budú musieť krvopotne dohodnúť a robiť vzájomné ústupky. Úlohou Ruska je úplné obnovenie sýrskej štátnosti, ale po tom, čo sa v krajine takmer celé predchádzajúce desaťročie dialo, si to vyžaduje trpezlivosť a netoleruje maximalizmus.

Rusko-bieloruské rokovania sú odlišným javom. Spoločná je iba jedna vec: množstvo znepokojených komentárov o tom, že takmer celá konštrukcia vzťahov je na pokraji krachu. Bieloruská strana je obzvlášť horlivá, ale aj z ruskej strany odznelo dosť vyhlásení (neoficiálnych, mimochodom) v duchu „teraz alebo nikdy“.



Ak si odmyslíme panikárčenie, tak to čo sa deje je úplne prirodzené. Vzťahy Moskvy a Minska majú v súčasnom formáte viac ako štvrťstoročie, logika konania strán sa opakovane menila, ako aj vonkajšie okolnosti. Skôr, alebo neskôr by mal nastať okamih revízie. Proces vypracovania novej formy interakcie a koexistencie nemôže byť ľahký, pretože záujmy štátov sú rôzne, učili sa ich po mnohé roky hájiť. No, ako aj v prvom uvedenom prípade, alternatívy k dohodám neexistujú. Ruská federácia a Bieloruská republika sa navzájom potrebujú, väzby sú unikátne a nenahraditeľné. Preto sú odsúdené na rozvoj.

Čím prísnejšie rokovania budú novým dohodám predchádzať, tým lepšie. Pričom apelovanie na účet bratských národov a všetky ďalšie emócie, ktorými je rusko-bieloruský diskurz preplnený sú teraz len na prekážku. Pretože každý vie, že: niet horšieho a škodlivejšieho pocitu, ako ten, že ste boli pod zámienkou pocitu spriaznenosti prehovorení k niečomu nerentabilnému. To neznamená, že blízkosť a sympatie neexistujú. Posilnia sa však len tým, že ich ochránia pred nevyhnutným medzištátnym vyjednávaním o konkrétnych otázkach.

A ešte jedna dôležitá okolnosť týkajúca sa oboch námetov.

Aj rusko-turecké, aj rusko-bieloruské dišputy sa riešia tvárou v tvár. Ľudí, ktorí sa chcú zapojiť do procesu zvonka je dosť, ako aj túžba jedného zo spolubesedníkov priviesť externé podpory pre posilnenie svojich vlastných vyjednávacích pozícií. To je však ilúzia. Alebo hra. Žiadne vonkajšie sily nemôžu zohrávať vecnú úlohu, vo všeobecnosti ich výsledok ani nezaujíma. Takže o to viac alternatíva k dohodám neexistuje.