Efektivita Taiwanu a Južnej Kórei v boji s novým koronavírusom vychádzala zo skúsenosti s podobnými epidémiami. Napriek nespornému úspechu, západné vlády zatiaľ ázijské demokracie o radu veľmi nežiadajú. Komentár priniesli The Financial Times.

Keď sa Ih-Jen Su pozrie na najnovšie štatistiky koronavírusu, nemôže si pomôcť, ale cíti hrdosť. S 59 potvrdenými prípadmi a jedným úmrtím sa Taiwanu podarilo zabrániť vypuknutiu epidémie, ktorá paralyzovala susednú Čínu. Odhliadnuc od toho, že väčšina ľudí vo verejnej doprave nosí rúška, život plynie ako obvykle.

Táto skúsenosť je v ostrom kontraste s rokom 2003, keď bol profesor Su vedúcim Centra na kontrolu chorôb a stál v čele boja proti závažnému akútnemu respiračnému syndrómu (SARS), ktorý mal na krajinu zničujúci účinok.

Nálada na Taiwane sa tiež dramaticky líši od pocitov paniky a zmätku, v ktorých sa zmieta Európa a Spojené štáty americké. Pandémia mnohých zaskočila. „Nie ste pripravení, nemáte skúsenosti,“ hovorí Su.

Taiwan

Dobrou správou pre západné vlády je, že opatrenia, ktoré Taiwan a ďalšie ázijské krajiny zaviedli v posledných troch mesiacoch spomaľujú a dokonca aj oslabujú pôsobenie choroby. Zásadné boli včasné cestovné obmedzenia, masívne testovanie spojené so skríningom kontaktov a prísne pravidlá karantény. Univerzálne zdravotníctvo, jasné riadiace štruktúry a proaktívna komunikácia so zapojením verejnosti boli takisto nápomocné.

Týmto prístupom sa podarilo zabrániť šíreniu vírusu v Taiwane a Singapure. Južná Kórea, Hong Kong a Japonsko takto zas obmedzili alebo spomalili mieru infikovania obyvateľstva.



Zatiaľ čo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporučila, aby sa krajiny poučili z Číny, ktorú ocenila za „možno najambicióznejšie, najaktívnejšie a najsmelšie úsilie v snahe o potlačenie choroby v histórii“, niektorí odborníci v oblasti zdravia sú presvedčení, že ázijské demokracie ako Taiwan a Južná Kórea môžu byť lepšími modelmi riadenia epidémie v západných krajinách, vzhľadom na odlišnú povahu čínskeho politického systému.

„Jedným z najdôležitejších faktorov nášho úspechu bola transparentnosť,“ uviedol Chang Shan-chwen, popredný odborník v oblasti infekčných chorôb a vedúci expertného poradného tímu Hlavného epidemiologického veliteľského centra v Tchaj-pei (Taipei). „V (čínskom) autokratickom systéme zostane každý občan doma, keď sa to povie. Toto je však niečo, čo sa v slobodných a demokratických krajinách nedá ľahko dosiahnuť.“

Zlou správou pre západné vlády však je, že jednu nevyhnutnú súčasť ázijskej reakcie nie je možné zopakovať. Prístup regiónu bol formovaný traumatickými spomienkami na ďalšie nedávne epidémie – najmä SARS – čo znamenalo, že vlády boli lepšie pripravené rýchlo a rozhodne reagovať a obyvateľstvo bolo oveľa ochotnejšie spolupracovať.

Južná Kórea

Odborník na kórejskú históriu a kultúru Leighanne Yuh hovorí, že skúsenosti zo SARS a ďalších epidémií, ako aj sledovanie rýchlosti šírenia nového koronavírusu v Číne, vyvolali „pocit naliehavosti“ a dodržiavanie „sociálnej zdvorilosti“ naprieč krajinou. Pilierom stratégie v boji proti vírusu bolo v Južnej Kórei testovanie čo najväčšieho možného počtu ľudí.

Dokonca tu zriadili mobilné testovacie jednotky, kedy môže byť vidieť pracovníkov odetých v bielych ochranných oblekoch, ako sa nakláňajú do áut, aby mohli odobrať vzorky od vodiča a ďalších pasažierov. Výsledky testov sú známe do niekoľkých hodín. Týmto sa znižuje riziko zbytočného zhromažďovania ľudí a možnosť ich kontaminácie v nemocniciach.

Na obrazovkách smartfónov neustále naskakujú upozornenia, ktoré informujú verejnosť o nových prípadoch nákazy v ich okolí (na Slovensku bola prednedávnom spustená podobná aplikácia, pozn. red.). Rovnako sa objavujú hlásenia zdravotníkov o tom, ako postupujú v úsilí na zastavenie epidémie, aktualizujú sa dvakrát za deň. Obmedziť šírenie vírusu v nezanedbateľnej miere pomohla aj otvorená komunikácia v spojení s online systémom na sledovanie infikovaných ľudí.



Zdá sa, že tento prístup funguje. Južná Kórea bola koncom februára šokovaná, keď sa vyskytlo ložisko infekcie spojené s katolíckou sektou. V priebehu 10 dní sa z necelých 50 prípadov na celú krajinu dostali na počet 5-tisíc potvrdených prípadov. Teraz, po uskutočnení 270-tisíc testov, nespočetných varovaniach a tlačových konferenciách klesol počet nových hlásení z viac ako 900 na svojom vrchole na 76 prípadov identifikovaných v nedeľu. Celkovo bolo infikovaných 8162 ľudí.

Krajina ešte nie je z najhoršieho vonku. Sto prípadov, ktoré zas odhalili minulý týždeň v call centre v Soule, ponecháva úrady v napätí. Doterajší úspech však odzrkadľuje, že sa poučili z drsných lekcií respiračného syndrómu zo Stredného východu v roku 2015.

V júni toho istého roku osobitný výbor WHO kritizoval Soul za celý rad nedostatkov vrátane nízkeho povedomia o víruse medzi zdravotníkmi i širokou verejnosťou, slabé opatrenia na kontrolu infekcie v nemocniciach a nedostatočnú izoláciu nakazených.

Odvtedy boli mnohé nemocnice vybavené jednotkami na kontrolu infekcie a tiež špeciálnymi podtlakovými jednotkami, ktoré zabraňujú šíreniu vírusu vzduchom (na Slovensku existuje takého zariadenie na Kramároch, pozn. red.). a slúžia na izoláciu nakazených pacientov. Takisto prepracovali smernice o infekčných chorobách, na základe ktorých teraz odporúčajú ľuďom s respiračnými príznakmi navštíviť najprv špecializované skríningové centrum, a nie nemocnicu.

Epidémia MERS poukázala na nedostatočný prístup k testovacím súpravám, kvôli čomu sa nemocnice museli pasovať s veľkým počtom podozrivých z nákazy. Podľa Honga Ki-hoa z Kórejskej spoločnosti pre laboratórnu medicínu preto zaviedli systém pre zrýchlené schvaľovanie novovyvinutých testovacích súprav.



Mimo prívržencov katolíckej sekty, ktorá má na konte takmer polovicu všetkých prípadov nového koronavírusu v Južnej Kórei, je dodržiavanie ochranných opatrení verejnosťou ako nosenie rúšok, používanie dezinfekčných prostriedkov na ruky a obmedzovanie osobného kontaktu takmer všeobecne rozšírené, takže zásahy zo strany vlády sú len minimálne.

Japonsko

Populácia pripravená vyhovieť prísnym kontrolám bola tiež rozhodujúcim faktorom úspechu v Japonsku. Hoci vláda krajiny bola kritizovaná za nízku mieru testovania posádky výletnej lode Diamond Princess. Odborníci však tvrdia, že sociálne a kultúrne normy, ktoré sú založené na sebadisciplíne a poslušnosti voči autoritám sú okrem iného dôvodom, prečo sa Japonsku podarilo obmedziť počet infekcií.

„Existuje tu sociálna norma, že by ste nemali spôsobovať problémy druhým ľuďom,“ vysvetľuje odborník na medzinárodnú politiku Kazoto Suzuki. „Ak sa o seba nestaráte a ochoriete, je to vnímané tak, že spôsobujete problémy ostatným.“

Vypuknutie epidémie nového koronavírusu tu viedlo k úzkostlivému používaniu dezinfekčných prostriedkov a umývaniu rúk. Nenosenie rúška vo vlaku by vyvolalo okamžitý nesúhlas. Japonská posadnutosť rúškami sa však objavila ešte pred novým koronavírusom. Ich predaj prudko vzrástol počas pandémie prasacej chrípky H1N1.

Hong Kong

Hongkongská vláda bola jedna z najaktívnejších. Mesto prerušilo vyučovanie, uzavrelo väčšinu verejných zariadení a povedalo obyvateľom, aby sa nezhromažďovali už vtedy, keď počet potvrdených nepresiahol ani 20 prípadov.

Hong Kong sa po úspechoch v období boja so SARS opäť obrátil na policajný „superpočítač“, ktorý sa normálne využíva na riešenie kriminality. Zdravotnícke úrady tiež pravidelne aktualizujú mapu s vyobrazením budov, v ktorých bývali alebo boli ubytovaní pacienti s COVID-19.

Obyvatelia zároveň prísne dodržiavajú rady odborníkov, aby si umývali ruky a nosili rúška, pretože spomienky na SARS, ktorý má v meste na svedomí takmer 300 životov, sú v ich mysliach stále živé.

Ešte raz Taiwan

Ale nikde si z lekcie SARS nezobrali tak veľa ako v Taiwane. Krajina posilnila svoje kapacity, pribudla viac ako tisícka špeciálnych podtlakových jednotiek a laboratórií so zameraním na infekčné choroby. V súčasnosti dokážu otestovať až 2400 ľudí denne a tento počet ešte dokážu zvýšiť zapojením ďalšieho personálu.

Taiwan tiež vybudoval logistický systém so zásobami základného zdravotníckeho materiálu. Jedinečnou je však ich štruktúra riadenia, ktorú zaviedli ešte počas SARS. Existuje tu Hlavné epidemiologické veliteľské centrum, ktoré je nezávislé od vlády. Jeho vedúci má rovnaké postavenie ako ministri. Medicínski odborníci a vládni úradníci tvrdia, že táto štruktúra pomáha konať nezávisle od politiky, čím zaisťuje rýchlu reakciu.

Všetky reformy mali možnosť otestovať počas pandémie H1N1 v roku 2009. Umožnilo im to odhaliť veci, ktoré nefungovali a urobiť ďalšie vylepšenia.

Súčasná situácia preverila ich systém naozaj naplno – a je zrejmé, že touto skúškou už prešli. Ich prístup oceňujú aj medzinárodní odborníci. „Taiwan je príkladom toho, ako môže spoločnosť rýchlo reagovať na krízu a chrániť záujmy svojich občanov,“ skonštatovala skupina amerických vedcov.

Zdá sa však, že západné vlády si to moc nevšimli. „Možno sú tu odborníci, ktorí dúfajú, že im pomôžeme s testovaním,“ hovorí profesor Chang, „ale čo sa týka riadenia verejného zdravia, zatiaľ nás nikto nepožiadal o radu.“