Komentár Petra Akopova (Pohľad)
Po celom svete možno očakávať posilnenie národných a socialistických síl.
Svet po koronavíruse sa zmení. Aké zmeny čakajú medzinárodné vzťahy a aké trendy teraz získajú silu?
Hlavnou novinkou koronavírusu je, že svet pozoruje jeho šírenie v režime živého vysielania. Keď v roku 2003 zúrila atypická pneumónia a prasacia chrípka v roku 2009, ľudstvo ešte stále nebolo také zjednotené. Rozšírenie internetu nebolo tak univerzálne. Online život ešte nebol pravidlom pre väčšinu obyvateľov sveta.
Samotné prepuknutie choroby a reakcie naň sleduje takmer celé ľudstvo. Jeho časť podlieha panike. Čo zasa ovplyvňuje správanie ostatných. Karanténne a reštriktívne opatrenia škodia svetovému hospodárstvu. Krajiny sa navzájom uzatvárajú. V každom prípade kríza raz skončí. Pandémia začne ustupovať možno začiatkom leta. A krajiny začnú vyvodzovať ponaučenia, ktoré z nej nadobudli.
Už je jasné, že globalizácia, o ktorej kríze hovorili nielen jej oponenti, ale aj priaznivci, nerieši skutočné hrozby, ale ich naopak prehlbuje. Nejde len o rýchlosť šírenia koronavírusu po celom svete leteckou dopravou. Skôr o to, že neexistuje všeobecný plán boja proti nemu.
Hlavnou výhodou globalizácie je však podľa jej prívržencov práve to, že nám umožňuje zjednotiť sily celého ľudstva. Konkrétne v boji proti hrozbám a výzvam ako hlad, choroby a vojny. Jednotná svetová vláda by mala podľa myšlienky globalizácie viesť ľudstvo pevnou rukou „cez búrky a skúšky k jasnej digitálnej multikultúrnej budúcnosti“.
Nič z toho ale teraz nebadať. Dokonca aj pionier globalizácie, jej samotný autor, atlantický Západ, sa vnútorne rozdelil. USA zatvorili brány pred Európou. Spochybnená je aj samotná integrácia. Európska únia akoby zmizla. Tým vlastne uvoľnila ruky národným vládam.
Prirodzene, že podporovatelia globalizácie sa vyhovoria, že zlyhala, lebo nebola úplne dokončená. Pre väčšinu ľudí žijúcich na Západe to však bude znamenať iba jedno. Len národný štát môže chrániť občanov. Všetky nadnárodné štruktúry sú klam a príživníci.
V dôsledku toho sa po verme úspešnom zvládnutí pandémie zvýši vplyv priaznivcov národných štátov. Prehlbovanie európskej integrácie bude prakticky mŕtve.
Vo zvyšku sveta bude prístup k integrácii približne rovnaký. Na čo sú predsa nadnárodné orgány, ak počas krízy nedokážu zasiahnuť?
Zároveň možno očakávať opačnú kampaň. Internacionalisti využijú pandémiu, aby svet presvedčili, že za ňu môže nedokončená „globalizácia“. Teda „celosvetový socializmus“. A celé ľudstvo treba zjednotiť.
Málokto s tým ale bude súhlasiť. Možno očakávať ďalší nárast popularity nacionalistov v celej Európe. V posledných rokoch už napriek tomu získavali body v súvislosti s utečeneckými krízami, nespokojnosťou s európskou integráciou a narušením národnej identity. Nová situácia môže urýchliť ich príchod k moci. Tam, kde to zatiaľ nejde, ako v Nemecku, zhorší krízu vládnucich strán.
Nacionalisti už prevzali moc v mnohých kľúčových krajinách. Teraz ich sila ešte porastie.
Ďalšie ponaučenie z krízy je tiež povšimnutiahodné. Takzvané autoritárske krajiny sú účinnejšie než liberálne systémy. Čína bola síce zdrojom koronavírusu, ale jej štátna a sociálna štruktúra, v skutočnosti oveľa menej komunistická a oveľa viac národná, umožnila rýchlo zablokovať jeho šírenie. Dôležitá je nielen úroveň organizácie, ale aj sociálno-ekonomická štruktúra štátu.
Štátna kontrola, vlastníctvo a zdravotníctvo ukázali silu tým, ktorí roky básnili o neviditeľnej ruke trhu. To povedie k zvýšeniu popularity zástancov sociálnej kontroly a verejného vlastníctva.
Samostatnou témou je informačná vojna spojená s koronavírusom. Vzájomné obviňovanie sa krajín zo šírenia či dokonca umelej výroby „biologickej zbrane“. Aj keď má oficiálne koronavírus prirodzený pôvod, veľká časť ľudí vo svete pripúšťa, že mohol byť naschvál vyvinutý a rozšírený.
Toto nielen poukazuje na mytologickú povahu ľudského vedomia. Poskytuje aj predstavu o stave mysle moderného ľudstva. Vyzerá, že v podstate očakáva „čiernu budúcnosť“. Čo poskytuje obrovské príležitosti na riadenie a manipuláciu svetovej verejnej mienky. Hlavne prostredníctvom skutočných či vymyslených hrozieb. Prípadne novou pandémiou.
Vírus ovplyvní aj svetovú rovnováhu síl. Pokusy použiť pandémiu na vyvolanie nenávisti voči Číne boli neúspešné. Spočiatku strach z Číňanov rástol, no neskôr opadol. Keďže vďaka nebývalým opatreniam bola Čína schopná „uzamknúť“ vírus vo Wu-chane. A úspešne liečiť pacientov.
Zvýšilo sa však rešpektovanie sily a schopností čínskeho štátu. Hlavne čínskej organizácie vo svetle oneskorenej reakcie európskych orgánov a problémov talianskeho zdravotníctva. EÚ, ktorá preukázala slabosť jednoty, stratí svoju svetovú váhu. Čína naopak zvýši vplyv. V USA sa posilnia národný antiglobalisti Trumpa. Čo mu poskytne ešte viac sebadôvery pri obhajobe prezidentského kresla.
Uzatvorenie hraníc, ako aj zatvorenie mnohých priemyselných odvetví v Číne, ktorá sa stala „svetovou továrňou“, presvedčia všetky skutočné svetové mocnosti o potrebe prehodnotiť bezpečnosť zásobovania. Pri prvej príležitosti sa budú zrejme snažiť presunúť životne dôležitú výrobu späť domov. A nejde len o lieky. Svetová „deľba práce“ tým príliš neutrpí, ale výrazne to oslabí globalizáciu.
Pred súčasnou krízou čelila globalizácia najmä politickému odporu. S nespokojnosťou a s odporom podriadiť sa kontrole „atlantických dirigentov“ zjednoteného sveta. Stále však presviedčala tým, že nemá ekonomickú alternatívu. Jednoducho, kapitál ide tam, kde je to preň výhodnejšie. Z Európy do Ázie a následne z Ázie do Afriky.
Nikto sa teraz nezaujíma o to, či šijú džínsy v Etiópii alebo Bangladéši. Ale kde vyvíjajú a vyrábajú lieky a zdravotnícky materiál. A to je faktor, ktorý určuje silu akejkoľvek krajiny. Spolu s kontrolou nad svojimi hranicami, menovým systémom a potravinovou sebestačnosťou.