Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Svetové centrálne banky sú pripravené „hodiť“ ďalšiu hospodársku krízu na koronavírus.

Vzhľadom na vysoký stupeň neistoty ohľadom šírenia koronavírusu je ťažké posúdiť jeho vplyv na hospodárstvo. Napriek tomu také odhady vznikajú. Pripomínajú ale skôr snahu o manipuláciu ekonomiky.

Vlády a centrálne banky zodpovedné za riadenie hospodárstva a hlavní hráči trhov zisťujú, že argument „lebo koronavírus“ je vábivým zaklínadlom. A snažia sa ním ospravedlniť rozhodnutia, ktoré by im len ťažko prešli za štandardných okolností.

Od začiatku roku 2020, keď všetci začali hovoriť o koronavíruse, už niekoľko centrálnych bánk rozhodovalo o kľúčových sadzbách, A takmer vo všetkých prípadoch sa už odvolávali na epidémiu.

Príkladom pre ostatných bol Federálny rezervný systém USA (Fed). Dňa 3. marca znížil svoju kľúčovú sadzbu na 1 až 1,25 % z pôvodných 1,5 až 1,75 %. Hlavným argumentom bol očakávaný vplyv COVID-19 na americké hospodárstvo.

O čo išlo Fedu

Po prvé. Rozhodnutie bolo prijaté na mimoriadnom zasadnutí Výboru pre operácie na voľnom trhu. Naposledy sa také núdzové rozhodnutie prijalo v októbri 2008 po páde banky Lehman Brothers.

Po druhé. Predchádzajúce zmeny boli spravidla len o 0,25 %. Rozhodnutie z 3. marca bolo dvojnásobné.

Ďalšie zasadnutie výboru by sa malo uskutočniť 17. až 18. marca. Odborníci sa domnievajú, že môže dôjsť k ďalšiemu poklesu. Prezident Donald Trump privítal rozhodnutie z 3. marca. Uviedol, že Fed by mal „konať rozhodnejšie a usilovať sa o ďalšie zníženie sadzieb“.



Donald Ellenberger, senior portfólio manažér Federated Investors Inc., k téme povedal: „Keďže Fed vystrelil zo svojej bazuky, pravdepodobne vie, ako môže pandémia ovplyvniť ekonomiku USA. A trh predsa poháňa strach“.

A prekvapenie aj prišlo. Fed ani nečakal na plánované zasadnutie a medzitým znova znížil kľúčovú úrokovú sadzbu o 0 až 0,25 %. Dôvodom bola „hrozba hospodárskeho poklesu v dôsledku koronavírusu“. Trump prirodzene prijal rozhodnutie s nadšením.

Situácia v americkom hospodárstve je rovnako zlá ako v roku 2008, keď došlo ku kolapsu Lehman Brothers. Možno ešte horšia. Fed okrem zníženia kľúčovej sadzby urobil aj niekoľko ďalších núdzových rozhodnutí. Oznámil aj zintenzívnenie programu kvantitatívneho uvoľňovania. Teda tlačenia nových peňazí. V nasledujúcich mesiacoch zvýši Fed svoje portfólio štátnych dlhopisov o najmenej 500 miliárd dolárov. Dosiahne tak 3 bilióny. Navýši sa aj portfólio hypotekárnych záložných listov pološtátnymi inštitúciami ako Ginnie Mae, Fannie Mae a Freddie Mac. Malo by sa zvýšiť najmenej o 200 miliárd dolárov. Na 1,6 bilióna dolárov.

Všetky aktíva Fedu sa tak tento rok zvýšia z 4,3 bilióna dolárov na 5,0 biliónov. Fed čoskoro prekročí rekordnú úroveň aktív. Tá dosiahla v januári 2015 celkovo 4,52 bilióna dolárov. Odborníci ale upozorňujú, že nahromadenie vlastných aktív prostredníctvom nákupu pokladničných a hypotekárnych záložných listov počas troch programov uvoľňovania neviedlo k očakávanému oživeniu. Fed bude skôr alebo neskôr musieť nasledovať príklad Japonskej centrálnej banky. Tá už dlhšie nakupuje podnikové cenné papiere, dlhopisy a akcie. V zúfalých pokusoch o záchranu americkej ekonomiky Fedu zrejme neostane nič iné, než nakupovať akcie amerických korporácií.

A nakoniec ďalšie bezprecedentné rozhodnutie Fedu. Znížil povinné rezervy bánk na nulu. Teda banky nemusia mať vo Fede uložené žiadne rezervy. Doteraz to bolo 10 %. „Týmto podporíme poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom,“ uviedol Fed. Takto môžu komerčné banky zvyšovať celkový objem peňazí v obehu.

Fed inšpiroval i ostatné centrálne banky. Tiež znižujú kľúčové sadzby, aktivujú tlačiarenské stroje a znižujú alebo úplne rušia povinné minimálne rezervy pre komerčné banky. Všetko kvôli koronavírusu. Cesta je voľná.



Obavy ECB

Európska centrálna banka (ECB) zasadala 12. marca. Úrokové sadzby nezmenila, keďže sú už aj tak extrémne nízke. Miera refinancovania zostala na 0 %. Maržové pôžičky na 0,25 % a vklady na mínus 0,5 %. Nová prezidentka Christine Lagardová vyjadrila obavy z koronavírusu v Európe. Oznámila rozšírenie programu nákupu aktív. Do konca roka by ECB mala zvýšiť svoje aktíva o 120 miliárd eur. Významnou časťou z nich budú podnikové dlhopisy. Začína tým priamo zachraňovať firemných gigantov v Európe.

Odvážna Bank of England

Aj Bank of England prejavila „mimoriadnu odvahu“ pri znižovaní kľúčovej sadzby. Okamžite znížila sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu na 0,25 % ročne. Nová hodnota je najnižšia od roku 2016. Bank of England zároveň rozhodla o programe urgentných pôžičiek pre banky. Tie mali peniaze nasmerovať do reálnej ekonomiky. Znížila aj mieru primeranosti vlastných zdrojov pre banky v období akútnej fázy krízy. Program pôžičiek vláde je navrhnutý tak, aby zabezpečil finančnú podporu pre podniky v reálnej ekonomike.

Je pozoruhodné, že Bank of England znížila kľúčovú sadzbu v predstihu. Ešte pred zasadaním naplánovaným na 26. marca. Nie je vylúčené, že ju na ňom znova zníži na 0,05 %. A navyše oznámi aj program kvantitatívneho uvoľňovania.

Preventívna Kanada

Medzi ďalšie vedúce centrálne banky, ktoré v reakcii na epidémiu koronavírusu znižujú kľúčové sadzby, patrí kanadská. Podľa Fed tiež okamžite znížila sadzbu o dva stupne. Z 1,75 na 1,25 %. A 14. marca došlo k ďalšiemu poklesu a opäť o dva kroky. Až na 0,75 %. „Toto neplánované rozhodnutie o sadzbe je preventívnym opatrením z hľadiska negatívnych dôsledkov na kanadskú ekonomiku spôsobených pandémiou COVID-19 a nedávnym poklesom cien ropy,“ uviedla vo vyhlásení Kanadská centrálna banka.

Ani Nóri sa nechcú nechať zahanbiť

Do klesajúceho trendu v kľúčových sadzbách sa zapojili aj menšie centrálne banky. Centrálna banka Nórska 13. marca znížila kľúčovú sadzbu o 1,5 na 1,0 %. Podľa nej „existuje značná neistota, pokiaľ ide o trvanie a následky prepuknutia koronavírusu. Čo predstavuje riziko výrazného hospodárskeho poklesu“.



G7

Hneď na začiatku marca sa vo Washingtone uskutočnilo stretnutie finančnej G7ky. Teda centrálnych bánk a ministerstiev financií najvplyvnejších krajín sveta G7. Diskusia sa týkala opäť epidémie koronavírusu. Keďže už prerušila výrobné reťazce a zrútila trhy s akciami a komoditami. Zúčastnení sa zhodli v pripravenosti „prijať opatrenia vrátane fiškálnych“. Centrálne banky chcú naďalej „využívať svoje mandáty, podporovať cenovú stabilitu a hospodársky rast, ako aj stabilitu globálneho finančného systému“.

Zvyšuje sa aj súčinnosť centrálnych bánk. Fed a päť ďalších centrálnych bánk, konkrétne Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan, ECB a Swiss National Bank, sa v rámci skupiny G6 dohodli na zlepšení vzájomného poskytovania hotovosti. A to prostredníctvom existujúcich dolárových výmenných liniek. Dohodli sa na znížení nákladov o 0,25 percentuálneho bodu. Centrálne banky, ktoré si požičiavajú doláre od Fedu, ich budú ponúkať každý týždeň počas 84 dní.

V Rusku zatiaľ pokoj

Pokiaľ ide o Ruskú centrálnu banku, poslednú zmenu základnej sadzby urobila 7. februára. Sadzbu znížila o 0,25 percentuálneho bodu na 6,0 %. Komentár k zmene neobsahuje žiadne odkazy na „faktor koronavírus“. Ďalšie naplánované zasadnutie o kľúčovej sadzbe sa uskutoční 20. marca. Okrem koronavírusu však banka bude musieť pri rozhodovaní zohľadniť aj ďalšie dôležité faktory. Teda pokles cien ropy, zvýšenie odlivu kapitálu z krajiny a pravdepodobnosť nových ekonomických sankcií voči Rusku.

Skutočné príčiny krízy

Aktivity popredných svetových centrálnych bánk nasvedčujú, že „koronavírusový faktor“ sa stáva dôležitým argumentom v prospech ďalšej liberalizácie už aj tak uvoľnenej menovej politiky. Bez ohľadu na to, ako uvoľnená je v súčasnosti menová politika, len ťažko už môže zabrániť rodiacej sa svetovej hospodárskej kríze. Už je zrejmé, že vinníkom bude koronavírus. Ale skutočnými príčinami blížiacej sa krízy budú chamtivosť majiteľov peňazí a v kapitalistický model svetovej ekonomiky.