Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR tvrdia, že odmeňovanie učiteľov je stále slabo naviazané na kvalitu výučby.

Revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe, ktorú vypracovali, poukazuje, že získanie príplatku je opäť podmienené účasťou na vybraných typoch vzdelávania. Nemení tak podľa nich finančnú motiváciu učiteľov vzdelávať sa, a teda nemusí zaručiť zvýšenie kvality. Vysvetľujú, že uvoľnené prostriedky z kreditového systému mohli byť použité na iné formy odmeňovania. Uznávajú, že podiel odmien a osobného príplatku je potrebné zvýšiť. Zároveň dodávajú, že zdroje v dôsledku zachovania kreditového príplatku chýbajú.

Analytici poukazujú na záver revízie výdavkov na vzdelávanie z októbra 2019, ktorá tvrdí, že napriek snahe systému odmeňovania zohľadniť kvalitu pedagógov, sa to v súčasnosti nedarí. Podľa danej revízie zrušenie kreditového príplatku malo ušetriť za tri roky 15 miliónov eur. Peniaze mohli byť následne využité na zvýšenie podielu netarifnej zložky mzdy učiteľov. Vládni analytici vtedy poznamenali, že rezort školstva neušetrí, lebo do roku 2026 sa bude vyplácať niekdajší kreditový príplatok v podobe príplatku za profesijný rozvoj.

V revízii sa navrhovalo, aby bol tento príplatok úplne zrušený, pretože podľa názoru analytikov návšteva kurzov pre získanie príplatku nezaručuje zvýšenie kvality vzdelávania žiakov. V roku 2017 ho poberalo 65 percent pedagogických zamestnancov, ročné náklady tvorili vyše 51 miliónov eur a v priemere tvoril kreditový príplatok približne 3,5 percenta priemernej mzdy pedagogických zamestnancov.



Prieskum Slovenskej komory učiteľov z roku 2014 a projekt To dá rozum z roku 2018 potvrdili, že zvýšenie platu je jednou z dvoch dôležitých motivácií pre absolvovanie ďalšieho vzdelania. „Kvalitné kontinuálne vzdelávanie pre učiteľov je pritom dôležitou súčasťou systému, jeho naviazanie na odmeňovanie je však spojené s viacerými rizikami a problémami,“ poznamenávajú analytici rezortu financií.

Kreditový príplatok poslanci zmenili na príplatok za profesijný rozvoj v júni 2019. Podľa Priebežnej implementačnej správy z daného roku však táto zmena do augusta 2026, dokedy má platiť prechodné ustanovenie zákona, nemení pôvodnú motiváciu k absolvovaniu vzdelávania a nemusí zaručiť zvýšenie kvality. Získanie príplatku je tak znova podmienené účasťou na vybraných typoch vzdelávania.

Podľa analytikov mohli byť uvoľnené prostriedky z kreditového systému použité na iné formy odmeňovania kvality, ako sú napríklad osobné príplatky či odmeny. „Podkladom na tieto typy odmeňovania je aj hodnotenie riaditeľa školy, chýbajú však jasne definované kritériá hodnotenia,“ približujú situáciu.



Ďalej ozrejmujú, že osobný príplatok a odmena nie sú nárokovateľné, a preto na ne nie sú vyčlenené špecifické financie. Inštitút vzdelávacej politiky a ÚHP tvrdili, že to následne spôsobuje značnú rozmanitosť vo vyplácaní osobného príplatku a odmien medzi jednotlivými školami. Analytici uznávajú, že podiel odmien a osobného príplatku je potrebné zvýšiť. Následne dodávajú, že pre zachovanie kreditového príplatku vo forme príplatku za profesijný rozvoj zdroje chýbajú.

Nový školský zákon, ktorý poslanci schválili v júni, platí od septembra 2019. Priniesol zmeny v príplatkoch pre učiteľov, systém zbierania kreditov za vzdelávanie zmenil na príplatky za profesijný rozvoj. Upravil aj akreditácie a podmienky preukazovania bezúhonnosti učiteľov. Parlament schválil zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch 2. apríla s účinnosťou od 1. septembra. Vtedajší prezident Andrej Kiska zákon 18. apríla vetoval. Veto však bolo prelomené.

Revízia výdavkov je súčasťou vládneho projektu Hodnoty za peniaze, v rámci ktorého projekt reformuje pravidlá, nastavuje procesy a posilňuje inštitúcie, ktoré podporujú prijímanie rozhodnutí vo verejnom záujme a významne zvýšia hodnotu za peniaze vo verejnom sektore.