Komentár Vladimíra Maľševa (Fond strategickej kultúry)

Na Západe priam „cítiť“ túžbu po zmene terajšieho hospodárskeho systému.

Ako informovali britské noviny The Guardian, v Nemecku postavia prvýkrát v histórii pomník vodcovi boľševickej revolúcie v Rusku v roku 1917 Vladimírovi Iľjičovi Leninovi! Súd nemeckého mesta Gelsenkirchen, ktoré sa nachádza v srdci priemyselného Porúria, vyhovel žiadosti podanej ľavicovou Marxisticko-leninskou stranou Nemecka (MLPD). Ide o liatinovú sochu vysokú až 2,15 metra. Vyrobili ju v Sovietskom zväze ešte v 30. rokoch minulého storočia. „Leninovci“ ju získali v Českej republike v rámci online aukcie.

„Leninská“ strana vznikla v Nemecku už v roku 1982. Jej ideály sú blízke niekdajším čínskym komunistickým „maoistom“. Jej cieľom je „získať rozhodujúcu väčšinu robotníckej triedy v boji proti monopolu kapitálu". Vplyv strany je zatiaľ zanedbateľný. V súčasnosti nezohráva žiadnu významnú úlohu v politickom živote Nemecka. Povolenie sochy ale považujú pozorovatelia za povšimnutiahodný trend v najbohatšej krajine Európy. Najmä v súvislosti s posilňovaním nostalgie „za starými časmi“ vo východnej časti Nemecka. Teda v bývalej Nemeckej demokratickej republike.

„Napriek tomu, že od zániku socializmu vo východnej časti Nemecka uplynulo už štvrť storočia, niektorí Nemci sa cítia v zjednotenej krajine ako cudzinci. Zdá sa im, že stratili svoju vlasť,“ uviedol profesor sociológie Slobodnej univerzity v Berlíne Klaus Schroeder na stránke Deutsche Welle. Východní Nemci mali podľa neho zrazu pocit, že všetko, čo počas tých rokov dosiahli, stratilo prechodom na trhové hospodárstvo hodnotu. Aj preto zrejme 40 percent nemeckej mládeže, ktorej rodičia vyrastali v bývalom východnom Nemecku, nepovažujú vtedajšie zriadenie za diktatúru. A polovica je dokonca presvedčená, že demokracia v západnom Nemecku nebola ozajstná.

Dnes 58-ročný Günter Bauer z východonemeckého mesta Chemnitz pracoval pred 30 rokmi ako sústružník v továrni. V tom čase sa začali „reformy“. „Sľúbili nám raj. Všetci Nemci sa mali stať bratmi. Sľúbili nám, že rýchlo zbohatneme a príde všeobecné šťastie. Ale moju továreň zatvorili. Naše výrobky sa zrazu stali zbytočné a východonemecké pulty zaplavil tovar zo Západu. Teraz v Nemecku nie je možné získať normálne zamestnanie. Vek odchodu do dôchodku sa zvýšil na 65 rokov. Všetky pozície sú obsadené migrantmi, ktorí sú pripravení pracovať takmer zdarma. Nečudo, že sa 60 percentám obyvateľov východného Nemecka cnie za socializmom“.

Túžba po zmene je zrejmá aj v iných krajinách „Starého sveta“. Mesiace protestov „žltých viest“ vo Francúzsku sú presvedčivým dôkazom nespokojnosti so sociálno-ekonomickou politikou tamojšej vlády. V Grécku získala silné postavenie strana SYRIZA. Koalícia zložená z bývalých komunistov a ľavicových radikálov. Masové ľavicové demonštrácie sú už dlho súčasťou gréckeho diania.

Tento trend je viditeľný aj v USA. Prejavuje sa najmä popularitou Bernieho Sandersa. Ten sa opäť pokúša stať demokratickým kandidátom v prezidentských voľbách. Sám seba nazýva „demokratickým socialistom“. Jeho oponenti ho často označujú za „komunistu“. Sanders samozrejme nie je skutočným komunistom. Počas svojej politickej kariéry ale hlasne obhajoval občianske, pracovné a sociálne práva. Zasadzoval sa za všeobecné zdravotné poistenie, platenú dovolenku, materskú dovolenku, či práva žien a Afroameričanov. Obhajoval tiež zvyšovanie minimálnej mzdy, spravodlivý daňový systém, posilnenie systému sociálneho poistenia, bezplatné vysokoškolské vzdelávanie, či prísnejšiu vládnu reguláciu finančného sektora. A tieto požiadavky nachádzajú podporu vo významnej časti americkej spoločnosti.

Veľký vplyv na „Starý svet“ má aj čínsky sociálny systém. Ide totiž o superveľmoc moderného sveta. Čína skombinovala prvky socializmu a kapitalizmu. A v Ázii, Afrike i Latinskej Amerike je sociálno-ekonomický model Číny mnohými považovaný za úspešný. Záujem o Čínu a jej skúsenosti s vývojom je badať aj v Európe. Preto minister hospodárstva Nemecka Peter Altmaier presadzuje zintenzívnenie vládnych zásahov do hospodárstva. Považuje ich za jediný spôsob, ako môže Nemecko ustáť konkurenciu so štátnou ekonomikou Číny. Vodca britskej labouristickej strany Jeremy Corbyn dokonca vyhlásil, že čínske ekonomické výsledky ukazujú, že „socializmus je úspešnejší než kapitalizmus“.

Každopádne, túžba po väčšej sociálnej spravodlivosti hospodárskeho systému je v súčasnosti na Západe už neprehliadnuteľná.