Komentár Sergeja Kozlova (Pohľad)

Rusko a Západ sú v súčasnosti v otvorenej „hybridnej vojne“.

Všeobecne sa predpokladá, že špeciálne operácie vykonávajú zdatní maskovaní muži so samopalmi. V skutočnosti to tak zďaleka nie je. Ide hlavne o rozmýšľanie, ktoré je iné ako u bežných vojakov.

Moderné špeciálne operácie už nie sú len útoky, prepadnutia či sabotáže. V terminológii NATO nazývané tiež „priame operácie“. Aj keď tieto zostávajú jedným z hlavných druhov akcií špeciálnych síl všetkých krajín. V posledných rokoch sa psychologické a informačné operácie, ktoré sú podstatou hybridného boja, stali čoraz dôležitejšími.

Psychologických operácií sa teda nezúčastňujú typy ako filmové postavy Sylvestra Stalloneho. Ich operácie sú ale o to špeciálnejšie, pretože majú najzávažnejší vplyv na armádu a obyvateľstvo nepriateľských krajín.

Za zakladateľa tohto druhu operácií je považovaný nacista Joseph Goebbels. V tridsiatych rokoch minulého storočia formuloval základné postuláty vojenskej a politickej propagandy:

1. Zbrane sú na nič, ak si nezískate srdce národa


2. Ovládnutie más je jediným účelom propagandy.


3. Musíme hovoriť rôznymi jazykmi. Jedným pre hlavné mesto a druhým pre provinciu. Jedným pre robotníkov a druhým pre úradníkov.


4. Na ovládnutie más sú povolené všetky prostriedky. Hlavné je, aby účinkovali.


5. Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Nejde nám o pravdu, ale o jej účinok.


6. Čím je klamstvo čudesnejšie, tým je uveriteľnejšie rýchlejšie sa šíri.


7. „Správy“ musia byť primitívne, bez podrobností a v podobe sloganu. Najhorším nepriateľom propagandy je intelekt.


8. Propaganda musí útočiť na city nie na rozum. Preto by mala byť jasná a chytľavá

Všetky tieto pravidlá v dnešnej dobe nestratili svoj význam. A aktívne sa používajú proti Rusku.

Študenti Goebbelsovho modelu

Ozbrojené sily USA už dlho a v plnej miere využívajú tieto pravidlá vplyvu na masové vedomie.



Ešte v auguste 1949, počas vojny v Kórei, americké ozbrojené sily prijali príručku FM-33-5 „Vykonávanie psychologického boja“. Za najdôležitejšiu formu psychologického boja označila propagandu. Teda systém opatrení na šírenie politických informácií. Venovala veľká pozornosť obsahu propagandy, technike jej udržiavania, typom letákov, ako aj metódam na boj proti propagande nepriateľa.

V roku 1956 zriadil Pentagón Úrad špeciálnych metód vojny. Začal sa zaoberať „osobitnými metódami“. Konkrétne kombináciou techník, foriem a metód psychologického boja zameranými na podkopanie nepriateľa zvnútra v snahe rozšíriť bojisko. Z dočasnej taktickej zbrane obmedzeného vplyvu sa mal zmeniť na silnú strategickú zbraň.

Psychologická vojna sa tak stala hlavnou súčasťou špeciálnych operácií. Jej rozvoj pokračoval počas vojny vo Vietname. Práve tam začali USA zhromažďovať a spracovávať informácie pre potreby psychologického boja pomocou počítačov. V záujme psychologických operácií sa dokonca pokúsili vytvoriť jednotný informačný systém (PAMIS).

Američania okrem ovplyvňovania vedomia prostredníctvom propagandy ovplyvňovali aj podvedomie. Jeden príklad. 101. letecká divízia, ktorej symbolom je škriekajúci orol, sa chystala na útok proti Viet Congu. Nad územím obsadeným partizánmi pravidelne lietali lietadlá s reproduktormi vysielajúcimi krik orla. Na pozadí vysielali detské výkriky vo vietnamčine so žiadosťou dieťaťa, aby sa jeho otec vrátil domov. Súčasťou vysielanie bolo i varovanie, že sa pred orlom nemožno ukryť. Výsledkom bola panika a hromadné vzdávanie partizánov.

Okrem pravdivých „bielych“ informácií americkí spravodajcovia používali i polovičnú „šedú“ pravdu. Ale tiež „čierne“ priame lži a hrubé provokácie. Príkladom sú atentáty na vietnamských náboženských a politických vodcov, ktoré pripísali povstalcom.



Napriek porážke USA vo Vietname, boli ich psychologické operácie dosť efektívne. Počas vojnových rokov prešlo na stranu nepriateľa asi 250 tisíc Vietnamcov.

Práca s médiami

Po Vietname urobili USA ďalší veľký pokrok. Vylepšili ovplyvňovanie publika v spolupráci s takzvanými „nezávislými médiami“.

Počas vojny v Iraku sa okrem pravidelných štruktúr psychologických operácií vytvorilo okolo 40 novinárskych tlačových kancelárií v štruktúre vojenských veliteľských a kontrolných orgánov mnohonárodných síl. Do výberu a spracovania informačných materiálov, ktoré velenie považovalo za vhodné, bol zapojený osobitný referent pre styk s verejnosťou. Títo dôstojníci posielali špeciálne natočené videá do televíznych spoločností. Tie v „správnom svetle“ zobrazovali činnosť koaličných síl. Akreditovaní novinári museli podpísať, že sa budú riadiť pravidlami šírenia informácií. Rovnaká technológia bola použitá v Iraku i v roku 2003.

Podobný model fungoval aj v auguste 2008 počas agresie proti Južnému Osetsku. USA do Gruzínska „povolali“ niekoľko miestnych a zahraničných spravodajských agentúr. Tie potom bombardovali svet správami a vytvorili obraz Ruska ako agresora proti nevinnému Gruzínsku.

Ako to funguje dnes

To všetko viedlo k tomu, že samotný termín „psychologické operácie“ získal veľmi nepriaznivý význam. Čo americkej armáde začalo brániť v plnení jej propagandistických úloh. V júni 2010 sa preto „PSYOP“ operácie premenovali na „Vojenské informačné podporné operácie“, teda „MISO“. Súbežne bolo zriadené aj „Kybernetické velenie“. Vznikla samostatná štruktúra na vykonávanie útočných operácií na internete. Jej cieľmi sú vlády rôznych krajín, korporácie, umelá inteligencia, ako aj obyčajní používatelia a tvorcovia obsahu.

V súčasnosti informačno-psychologické operácie dosiahli novú úroveň. Predstavujú doslova „celistvý produkt“. Teda multimediálny, textový a grafický formát. Cieľom je tvoriť názor verejnosti, správanie a povzbudzovať k činnostiam. Či už ide o výber oblečenia, jedla, študijného miesta, práce, krajiny pre život, či volebného kandidáta. Mediálne produkty sa stávajú nástrojom na tvorbu štandardov myslenia a hodnôt.

Informačno-psychologické operácie môžu byť dlhodobo strategické, strednodobo taktické a aktuálne operatívne.



Na operatívne a taktické úlohy stačia jednotky pridelené k jednotlivým vojenským útvarom. Strategické operácie však vykonávajú špeciálne sily. Spolu s nimi agentúry a iné „nezávislé“ médiá. Teda rozsiahle štruktúry špecializujúce sa na prácu s informáciami.

Spolunažívanie rôznych kultúr vedie k vzájomnému ovplyvňovaniu. Čo v normálnej situácii nie je nebezpečné. Špeciálne jednotky sa však snažia využiť i túto oblasť vplyvu na masové vedomie ľudí. Rusko je hlavným predmetom takéhoto ideologického a informačného útoku. Západ robí všetko pre to, aby sa obmedzil vplyv ruskej kultúry na ich civilizáciu. Zavádza šíreniu ruskej kultúry umelé prekážky.

Najdôležitejším vplyvom západných špeciálnych služieb na ruskú populáciu je ideologická práca opisujúca výhody západného spôsobu života. Ide o šírenie hodnôt a štandardov masovej západnej kultúry. Hlavne prostredníctvom hudby, módy, zábavných televíznych programov a filmov. Mediálny priestor je preplnený „túžbou po ľahkom živote“.

Používa sa psychologický nátlak. Spočíva v opakovaní falošnej správy s odkazmi na „autority“. Príkladom je nevyžiadaná pošta či odkazy na sociálnych sieťach. Na zvýšenie účinku pôsobí emocionálny obsah. Príjemca ho často bez kritickej analýzy posiela ďalším.

Známymi trikmi sú aj skryté narušenie logiky, zámena práce, falošná podobnosť, záver bez dostatočného dôvodu, zámena príčiny následkom, či výmena konceptov. Napríklad na internete vidíte video, ktoré ukazuje starých ľudí prehrabávajúcich sa v odpadkovom koši. Do toho znie hlas ruského prezidenta o „úcte k ľuďom staršej generácie, ktorá je znakom vyspelosti spoločnosti a jej udržateľnosti“.

Takto sa informačný priestor napĺňa propagandou agresie, ignorancie a zvrátenosti. Cieľový prijímateľ je úmyselne zavalený informačným odpadom. Nútený opustiť zásady a prijať nové postoje. Hlavnou cieľovou skupinou je mládež do 25 rokov.

Výsledkom je zmena vnímania. Podnety prijaté akoby „mimochodom“ vstupujú do celkového vnímania prijímateľa. A k celkovému úpadku intelektu.

Ľudia prestávajú vnímať svet logicky, objektívne a celistvo. Vedci hovoria o „klipovom myslení“. Človek sa nemôže dlhšie sústrediť a jeho schopnosť analyzovať sa znižuje. Charakteristické sú stereotypy, nadmerná emotívnosť, detinskosť, nedostatok systematickosti a ľahká ovplyvniteľnosť.



Samozrejme, všetky tieto činnosti nemôžu byť vykonávané spontánne. Stoja za nimi „isté sily“. Krajiny „zjednoteného Západu“ majú nástroje a techniky na psychologické informačné operácie. Ich metódy umožňujú vyvíjať tlaky na politické vedenie iných štátov. A iniciovať aj ich zmenu bez zásahu fyzickej sily. A pri relatívne nízkych nákladoch.

A nejde iba o americké štruktúry. V súčasnosti stoja v čele informačno-psychologických operácií proti Rusku ukrajinské a české jednotky. Na ich činnosť dohliada strategické centrum NATO v Rige. Spolupracujú i s Kybernetickým centrom NATO, Veliteľstvom špeciálnych operácií a 4. operačnou skupina informačného zabezpečenia Pentagónu.

Pod rúškom vojenských cvičení

Všetky tieto jednotky vykonávajú svoje činnosti „pod krytím“ pravidelných cvičení. NATO v súčasnosti organizuje najväčšie cvičenie za posledné štvrťstoročie. Nazýva sa „Obranca 2020“. Medzi oficiálne ohlásenými aktivitami sa ale neuvádzajú činnosti špeciálnych operačných síl. Západné médiá však s odvolaním sa na svoje zdroje uvádzajú, že počas cvičenia je naplánovaných i niekoľko „bližšie nešpecifikovaných“ akcií. Možno predpokladať, že pôjde aj o psychologické operácie.

Povahu týchto akcií možno odhadovať na základe cvičení, ktoré sa uskutočnili vo východnej Európe za posledné tri roky. Napríklad v roku 2017 sa uskutočnili najväčšie v histórii českých špeciálnych síl s názvom „Temný tieň 2017, Letiaci tieň a opakovaný Temný tieň“. Špeciálne sily čelili hrozbám, ktoré sa zvyčajne nazývajú ako „hybridné“. A čo je obzvlášť dôležité, uskutočnili sa nielen na cvičiskách, ale tiež v skutočnom mediálnom priestore.

„Nepriateľ spustil dezinformačnú kampaň, pošpinil našich politických vodcov a zdiskreditoval fakt rozmiestnenia síl NATO. A tak musíme reagovať. Centrum podpory špeciálnych síl si začalo uvedomovať svoje schopnosti vykonávať psychologické operácie,“ uvádza sa v zázname cvičenia. „Našou úlohou je podporovať činnosť špeciálnych síl prostredníctvom psychologických a informačných operácií. Propaganda nepriateľa je pomerne silná. Musíme ju analyzovať a prijať vhodné protiopatrenia“.



„Našou zodpovednosťou je kontrola nálady obyvateľstva. Ak je propaganda nepriateľa založená na zavádzajúcich informáciách, snažíme sa ich vyvrátiť. Podporujeme tiež jednotky NATO aj miestne ozbrojené sily v informačnom prostredí. Jedným z dôležitých princípov psychologických operácií je aktuálnosť. Prvá osoba, ktorá sa vyjadrí k situácii, má významnú výhodu. Preto sa snažíme monitorovať všetky udalosti nielen v oblasti akcie. Monitorujeme všetko, hlavne aby sme túto výhodu využili,“ uvádzajú výsledky cvičení.

Aj Ukrajinská armáda sa plánuje zúčastniť cvičenia „Obranca 2020“. Ukrajinský špecialisti plánujú identifikovať možné ruské „dezinformačné opatrenia“ súvisiace s cvičením. Je teda predpoklad, že so začiatkom cvičenia možno očakávať zintenzívnenie informačných útokov proti Rusku.

Ako má Rusko reagovať

V prvom rade otvorene priznať, že sa Rusko nachádza v hybridnej vojne so „zjednoteným Západom“. Jasne organizovaný systém ochrany by mal byť založený na štátnej ideológii stanovenej zákonom. Vznik štátnej ideológie umožní organizovať ideologické práce s obyvateľstvom v rámci vnútorného informačného priestoru. Ale aj mimo Ruska.

Iba pravda môže poraziť záplavu lží a dezinformácií. Ďalším krokom by preto mala byť regulácií médií, ktoré sú v rozpore so štátnou ideológiou. V súčasnosti mnohé médiá nekonajú v záujme Ruska.

Najdôležitejšiu úlohu by malo zohrávať vzdelávanie mládeže. Preto je potrebné „preveriť“ všetkých učiteľov stredných škôl. Samotní učitelia sú často zdrojom cudzej ideológie. Je potrebné zmeniť učebnice o dejinách Ruska. Aby odrážali skutočné udalosti. Je to paradoxné, ale program modernej histórie vyšších ročníkov zahŕňa iba päť hodín venovaných Veľkej vlasteneckej vojne.

Čeliť informačnému útoku proti Rusku a jeho obyvateľstvu možno len formovaním morálnych duchovných a vlasteneckých hodnôt. Je to úloha vzdelávacích inštitúcií a najmä škôl. Tak ako v sovietskych časoch. Výsledkom by mal byť pocit vernosti ústavným a vojenským povinnostiam a tiež ochota prejaviť ich podľa potreby v bežnom každodennom živote.