Ruský parlament schválil v stredu v treťom a záverečnom čítaní rozsiahle zmeny ústavy, ktoré majú umožniť prezidentovi Vladimirovi Putinovi ostať pri moci ďalších 12 rokov po skončení jeho súčasného mandátu.

Poslanci dolnej komory, Štátnej dumy, návrh podporili v pomere hlasov 383:0, 43 zákonodarcovia sa zdržali hlasovania. Návrh teraz poputuje ešte do hornej komory, Rady federácie. Celoštátne referendum o navrhovaných zmenách sa uskutoční 22. apríla. Kritici Kremľa tieto kroky označili za cynickú manipuláciu a vyzvali na protesty.

Šesťdesiatsedemročný Putin, bývalý agent KGB, je pri moci už vyše 20 rokov, teda dlhšie než ktorýkoľvek iný ruský či sovietsky líder od čias Josifa Stalina.



Prvý raz sa stal prezidentom v roku 2000 a v tejto funkcii pôsobil do roku 2008, keď mu ústavné obmedzenia zabránili kandidovať aj na tretie funkčné obdobie. Potom sa stal premiérom a do prezidentského kresla sa vrátil v roku 2012, pričom funkčné obdobie si nechal medzičasom predĺžiť na šesť rokov. Jeho súčasný mandát mu teda má vypršať v roku 2024.

Ústavné zmeny prijaté v stredu mu majú umožniť kandidovať za prezidenta na ďalšie dve funkčné obdobia. Pred referendom bude o legitimite zmien rozhodovať ešte ústavný súd. Zmeny okrem iného zahŕňajú tiež posilnenie prezidentských právomocí, zákaz homosexuálnych manželstiev a zmienku o "viere v Boha" ako jednej z tradičných ruských hodnôt.