Komentár Antona Kanevského (Fond strategickej kultúry)

Prečo Moskva odmietla dohodu OPEC+.

V posledných desaťročiach bola prosperita ruského hospodárstva priamo spojená s úrovňou svetových cien ropy. Aký je dôvod ich poklesu v posledných dňoch a aké perspektívy sa otvárajú?

K poklesu cien ropy došlo po stretnutí OPEC+. Na ňom Rusko a Kazachstan odmietli plány na zníženie produkcie o 1,5 milióna barelov denne. Trvala na nich Saudská Arábia. Predĺžila sa tak súčasná dohoda, ale len na druhý štvrťrok roka.

Takéto strategické rozhodnutia sa spravidla prijímajú na základe nie jedného, ​​ale viacerých faktorov. Ale už aj z toho je možné urobiť prvý záver. Moskva nepovažuje závislosť ruského hospodárstva od cien ropy za kritickú.

Po poslednom poklese cien ropy v rokoch 2014 až 2015, ktorý „sa časovo zhodoval“ so zavedením protiruských sankcií, boli devízové rezervy Ruska 356 miliárd dolárov. Počas nasledujúcich štyroch rokov ich Rusko zvýšilo o viac ako 100 miliárd dolárov. A v poslednom roku o ďalších takmer 100 miliárd dolárov až na 570 miliárd. Čo sa blížilo k absolútnemu rekordu roku 2008, teda 599 miliárd dolárov. Uviedol Národný fond sociálneho zabezpečenia. Ceny ropy pritom boli ďaleko od maxima v rokoch 2008 a 2014. Takýto „bezpečnostný vankúš“ umožnil prejsť krízami v rokoch 2008 a 2014. Existuje však aj ďalší dôvod, prečo Moskva použila výnosy z ropy a plynu veľmi obozretne.

V ekonomike môžu nastať situácie, keď je v nej jednoducho „príliš veľa“ peňazí. Teraz hovoríme o „skutočných“ peniazoch, nie vytlačených papierových „akože“ peniazoch. Ekonómovia to označujú ako „holandskú chorobu“. Majú na mysli problémy, ktoré sa vyskytli v holandskej ekonomike, keď rekordne zarábala na vývoze plynu. Pôvodne ale ide o „španielsky“ problém. V oveľa závažnejšej podobe prepukol, keď po objavení Ameriky prišla do krajiny záplava zlata. Španielski murári ale vďaka nemu nezačali rýchlejšie stavať a tamojšie polia sa vďaka zlatu nestali úrodnejšími. Skutočnosť, že plnohodnotné zlato sa stalo peniazmi, viedlo k situácii, keď sa španielske výrobky z dôvodu vysokej ceny ukázali ako nekonkurencie-schopné. Nielen na európskych trhoch, ale dokonca aj doma v Španielsku. Mnohí historici sa domnievajú, že to bola práve „španielska choroba“, ktorá túto superveľmoc renesancie zosunula do pozície nerozvinutého štátu. V súčasnosti už priemerne rozvinutého.

Riziko „španielsko-holandskej“ choroby existuje pre každý štát, ktorý má mimoriadne zisky. Výnimkou sú arabské monarchie. Tie z dolárov za ropu v podstate financujú všetky potreby vrátane dovozu práce a služieb. Je potrebné pripomenúť, že z pohľadu vývozu ropy na obyvateľa vyváža Rusko 30-krát menej než Katar, 15-krát než Nórsko, 9-krát ako Saudská Arábia a dvakrát ako Kazachstan a Azerbajdžan.

I v Rusku sa už objavili príznaky vyššie uvedenej choroby. Prebytok federálneho rozpočtu v minulom roku dosiahol takmer 2 bilióny rubľov. Teda 1,8 % HDP. Približne 10 biliónov určených na národné projekty ale zostalo nepoužitých. Paradoxne je v súčasnom štádiu problém racionálneho použitia hotovosti rovnako kľúčový, ako ich ďalšie dopĺňanie. Riešením je zníženie miery ich rastu a zároveň použitie na strategické projekty.

Kríza nadprodukcie ropy, ktorá trápi OPEC+, bola vlastne vyvolaná „bridlicovou revolúciou“ v USA. Tie sa v posledných rokoch objemami priblížili ťažbe v Rusku a Saudskej Arábii. USA sa zároveň nezúčastnili na žiadnom zasadnutí OPEC+. Zvýšením produkcie naopak prinútili konkurentov niesť všetky náklady spojené s udržaním cien.

Slabou stránkou americkej „bridlicovej ropy“ je ale jej cena. Jej minimálny prah ziskovosti je 40 dolárov. Aj to pri najlepších ťažobných podmienkach. Pokles cien ropy zasiahne americké spoločnosti veľmi tvrdo. Navyše, kto bude ochotný investovať do oblasti s rizikom, že ceny sa môžu kedykoľvek znova zrútiť? V prípade Ruska taký problém nie je.

Ťažba z bridlíc bola v posledných rokoch hlavnou hnacou silou hospodárskeho rastu USA. Spoločnosti pritom nemali zisk len z hlavných ťažobných činností. Ale spoliehali sa aj na rast hodnoty svojich akcií. Ak táto finančná bublina praskne v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom a všeobecne nezdravým stavom akciových trhov, spôsobí to kolaps a plnohodnotný krach.

Možno práve toto budú tie neokázalé, ale o to účinnejšie proti sankcie. Tie, na ktoré mnohí čakali v reakcii na aktivity USA, ktoré zastavili výstavbu Nord Stream-2.

USA sa teraz budú musieť zamyslieť. Či pokračovať v sankciách, alebo si s Ruskom sadnúť k rokovaciemu stolu. A požiadať ho, aby sa vrátilo k dohode s OPEC. Návrat Ruska k rokovaniam v rámci OPEC+ je dôležitý aj pre Saudskú Arábiu. Jej ekonomická situácia je totiž bytostne závislá na vysokých cenách ropy.

Zdá sa, že toto zatiaľ pokojné odmietnutie Ruska rokovať s OPEC+ je tak len predohrou k sérii vážnych udalostí.

Poznámka

V čase prípravy komentára Ruské veľvyslanectvo v USA informovalo, že sa veľvyslanec Anatolij Antonov stretol s ministrom financií USA Stevenom Mnuchinom. Hovorili o „rusko-amerických vzťahoch. O pokroku v napĺňaní dohôd prezidentov Vladimíra Putina a Donalda Trumpa na základe ich Helsinského summitu v roku 2018 a stretnutia v Osake v roku 2019“. Dotkli sa tiež tém energetiky, obchodu a investícií. „Diskutovali o dodržiavaní sankčných programov, o situácii vo Venezuele a ďalších možnostiach obchodu a investícií“. Mnuchin zdôraznil význam „upokojenia energetických trhov“. Stretnutia na tejto úrovni sa zvyčajne nekonajú v dopoludňajších hodinách. Správa o rokovaní sa však objavila na stránke ruského veľvyslanectva na Facebooku už približne o 12:00 miestneho času.