Je ruský bistatický radar Struna-1 skutočnou pascou pre stíhačky so zabudovanou technológiou stealth?

Stealth je technológia, ktorá má čo najviac obmedziť viditeľnosť, identifikáciu či zameranie prostriedku (lietadla, lode alebo pozemného vozidla) pomocou rôznych detekčných systémov, najmä radaru a prostriedkov využívajúcich infračervené žiarenie.

Nationalinterest uvádza, že jedným z najinovatívnejších riešení na odhalenie technológie stealth je ruský bistatický radarový systém Struna-1 / Barrier-E vyvinutý spoločnosťou NNIIRT, divíziou akciovej spoločnosti Almaz-Antey.



Almaz-Antey je popredným výrobcom protivzdušnej obrany a radarov v Rusku. Vyrábajú protilietadlové systémy Tor, Buk a S-400. Struna-1 bola pôvodne vyvinutá v roku 1999. Ďalší vývoj Struny-1, systému Barrier-E, bol neskôr predstavený na leteckom salóne MAKS v roku 2007. Údajne bude systém nasadený v okolí Moskvy.

Struna-1 sa líši od väčšiny radarov v tom, že ide o bistatický radar, čo znamená, že prijímač a vysielač radaru sú na dvoch rôznych miestach, na rozdiel od konvenčnej radarovej technológie, kde sú prijímač a vysielač umiestnené v rovnakom zariadení. Práve to je dôvod prečo dokáže Struna-1 odhaliť prostriedky so zabudovanou technológiou sealth, ako je napr. americké stíhacie lietadlo F-22.

Klasické radarové systémy sú obmedzené zákonom prevrátených štvorcov, čo znamená, že keď sa cieľ pohybuje voči zdroju rádiových vĺn, sila radarového signálu klesá. Detekcia radaru však funguje tak, že prijíma odrazy radarového signálu. Pri konvenčnom radare to vedie k tomu, že prijatý signál je štyrikrát slabší, čo znižuje kvalitu radarového príjmu, takže je ťažšie rozlíšiť presné informácie o nepriateľskom lietadle.



Struna-1 trojnásobne zvýši účinok radarového prierezu (RCS) cieľa a ignoruje všetky antiradarové systémy, ktoré môžu rozptýliť rádiové vlny. To umožňuje detekciu nielen tajných lietadiel, ale aj iných predmetov s nízkym RCS, ako sú napr. riadené strely.

Každá rozmiestnená veža, ktorá slúži ako príjmač / vysielač sa v ruských publikáciách nazýva Priyomno-Peredayushchiy Post (PPP). Maximálne rozpätie medzi dvoma vežami je 50 km. To vedie k maximálnemu teoretickému dosahu perimetru do 500 km.

Tieto jednotlivé veže majú relatívne nízku spotrebu energie a nevydávajú toľko energie ako tradičné radary, čo ich robí menej zraniteľnými. Veže sú mobilné, čo im umožňuje aj rýchle nasadenie v čase konfliktu. Nízka výška vysielacích a prijímacích veží (len 25 m nad zemou) robí zo Struny-1 veľmi dobrý nástroj pri detekcii cieľov v nízkej nadmorskej výške, čo je druh cieľa, s ktorým majú konvenčné radary často problém.