Zdá sa, že u žien existuje menšie riziko úmrtia na nový koronavírus v porovnaní s mužmi. U detí je to ešte nepravdepodobnejšie ako u iných vekových skupín. Najohrozenejší sú seniori a oslabení jedinci.

U väčšiny ľudí je priebeh infekcie novým koronavírusom nazývaným SARS-Cov-2 mierny. Čo sa však deje u tých najzávažnejších prípadov? Čínske Centrum na kontrolu chorôb nedávno uskutočnilo rozsiahlu štúdiu. Zameralo sa na 44-tisíc nakazených a zistilo, že v skupine zomrelo 2,8 percenta infikovaných mužov a 1,7 percenta žien. U detí a dospievajúcich to bolo 0,2 percenta a u ľudí nad 80 rokov takmer 15 percent.

Znamená to, že u detí a žien je menšia pravdepodobnosť ochorenia na Covid-19? Vedci sa zaoberali viacerými možnosťami. Podľa britského univerzitného lekára Bharata Pankhania, za normálnych okolností, keď sa objaví nový vírus, sa nakazí každý. Deje sa to preto, že neexistuje žiadna imunita, keďže mu doteraz nebol nikto vystavený.

Prečo je u žien nižšie riziko

Rozdiel v úmrtnosti mužov a žien na Covid-19 nie je pre odborníkov prekvapivý. Rovnako sa to prejavuje v širokej škále ďalších infekcií, vrátane chrípky. Čiastočne je to spôsobené tým, že muži majú všeobecne horšie zdravie v dôsledku životného štýlu, ktorý často zahŕňa napríklad i fajčenie. A to poškodzuje pľúca. Odhaduje sa, že v Číne fajčí asi 52 percent mužov a žien len 3 percentá.

Existujú však rozdiely aj v spôsobe, akým na infekciu reagujú imunitné systémy mužov a žien. „Ženy majú prirodzene odlišnú imunitnú odpoveď organizmu, častejšie trpia autoimunitnými ochoreniami a sú dobré dôkazy o tom, že ženy vytvárajú lepšie protilátky na vakcíny proti chrípke,“ vysvetľuje britský profesor Paul Hunter.

Ako je to v tehotenstve?

Oficiálna odpoveď na otázku, či ochorenie Covid-19 v tehotenstve predstavuje zvýšené riziko, je nie. Niektorí odborníci však vyzývajú na opatrnosť. Počas gravidity sa s telom deje mnoho vecí a jednou z nich je oslabenie imunitného systému, čo môže viesť k zvýšenej náchylnosti na infekciu.

Podľa britskej vlády nie sú „žiadne zjavné známky“ toho, že by ženy v tehotenstve mohli byť novým koronavírusom vážnejšie postihnuté. Profesor Hunter si tým však nie je taký istý a vyjadril sa, že „keby to bola moja žena, povzbudil by som ju, aby robila preventívne opatrenia, umývala si ruky a bola opatrná“.

Sú deti skutočne najmenej ohrozené?

Vo veľmi skorých štádiách je výskyt nákaz novým koronavírusom u detí zvyčajne nižší. Jednou z príčin, prečo to tak môže byť, je podľa lekárky londýnskej univerzity Nathalie MacDermottovej, že sú viac chránené a rodičia ich držia mimo dosahu chorých.

Príznaky u detí sa zdajú byť mierne, zvyčajne je to horúčka, kašeľ a nádcha. Za bežných okolností by sa dalo očakávať, že budú dosť choré. Takto je to v prípade chrípky, keď sú deti mladšie ako 5 rokov - a obzvlášť, ak majú menej ako 2 roky – vystavené väčšiemu riziku komplikácií.

Vážnejšie prípady Covidu-19 sa ale objavili aj v detskej vekovej skupine. Má to však súvis s ďalšími zdravotnými problémami ako napríklad oslabenie imunitného systému alebo ťažká astma. Celkovo je priebeh ochorenia u detí miernejší.

Medzi imunitným systémom dieťaťa a dospelého sú dôležité rozdiely. V detstve je imunita nezrelá a má tendenciu reagovať prehnane, čo je dôvod, prečo sú vtedy horúčky také bežné.

Imunitný systém, ktorý beží naplno sa môže preťažiť a to je zlá vec. To je jeden z dôvodov, prečo je nový koronavírus smrteľný. „Očakávali by ste, že sa zblázni,“ vysvetľuje MacDermonttová, „ale nerobí to“. Niečo spôsobuje, že imunitný systém dieťaťa nie je okamžite stimulovaný, a zatiaľ nie je jasné čo. Podľa lekárky sa nezdá, že by vykazovali neprimeranú imunitnú reakciu a niektoré vyzerajú byť asymptomatické, čiže bez príznakov. „Obávam sa, že sme nemali dosť prípadov, aby sme vedeli, aká je skutočná úmrtnosť, najmä u detí do jedného roka a novorodencov,“ dodala MacDermonttová.

Deti môžu ochorieť rovnako ako dospelí

Ďalšia čínska štúdia pracujúca s dátami z mesta Šen-čen naznačuje, že deti sa môžu novým koronavírusom nakaziť rovnako ako dospelí. Predchádzajúce výskumy predpokladali, že u detí sa závažné príznaky tak ľahko nerozvinú. Nebolo jasné, či je to preto, že sa nenakazili, alebo z dôvodu, že ich telo bojovalo proti infekcii efektívnejšie.

„Deti sa nakazia rovnako rýchlo a nie sú choré,“ uviedol americký epidemiológ Justin Lessler. Štúdiu s ním viedol jeho kolega Qifang Bi, takisto zo školy verejného zdravia v Baltimore a ďalší odborníci zo Šen-čenu. Analýza je jedinečná v tom, že sa zamerala nielen na infikovaných ľudí, ale aj na veľké množstvo ich blízkych kontaktov, z ktorých boli niektorí nakazení, ale väčšina nie.

Vedci sledovali 391 ľudí, u ktorých bol diagnostikovaný vírus SARS-Cov-2 na základe príznakov. Okrem toho skúmali aj ďalších 1286 ľudí, ktorí boli s nakazenými v blízkom kontakte, aby zistili, či budú mať pozitívne testovanie na vírus, aj keď nemali žiadne symptómy.

Celkovo zistili, že deti do 10 rokov, ktoré boli vystavené vírusu, sa môžu nakaziť rovnako ako iné vekové skupiny. Pritom 7 až 8 percent kontaktov známych prípadov bolo neskôr takisto pozitívnych.

„Toto môže byť prvý jasný dôkaz, že deti sú na infekciu SARS-Cov-2 náchylné rovnako ako dospelí“, uviedol epidemiológ Ben Cowling z univerzity v Hongkongu. Teraz si kladie otázku, či skutočnosť, že u detí sú prejavy nákazy len mierne, môže byť tým dôvodom, že epidémie zatiaľ neboli v školách zaznamenané.

Pritom stále nie je jasné, akú úlohu deti zohrávajú v prenášaní vírusu. Podľa Lesslera je to jedna z kritických otázok, na ktorej budú ďalej pracovať. Výsledky štúdie by však mohli pomôcť spomaliť ďalšie šírenie nového koronavírusu zavedením opatrení, napríklad v podobe zatvorenia škôl.

Ďalším záverom štúdie je, že ľudia, ktorí žili v rovnakej domácnosti ako nakazený človek, majú 6-krát vyššiu pravdepodobnosť, že takisto ochorejú.

Prečo je nový koronavírus smrteľný

Nový koronavírus začína kašľom a horúčkou. To sú príznaky, s ktorými sa mnohí z nás v zime stretávame. Infekt SARS-CoV-2 však môže spôsobiť nadmernú reakciu imunitného systému. Najzávažnejším symptómom je syndróm akútnej respiračnej tiesne spôsobený rozsiahlym zápalom pľúc.

Zápal je spôsobom boja organizmu s infekciou a jeho snahou o opravu. Takto to funguje napríklad aj u porezaného prsta, ale v skutočnosti ide o komplexný proces. Za istých okolností však vírus môže spôsobiť kaskádovitý zápal orgánov a tie si potom nemôžu plniť svoju funkciu. V prípade veľkého rozsahu napríklad dokáže brániť pľúcam získať dostatok kyslíka, obličkám filtrovať krv či poškodiť črevnú výstelku. Podľa Pankhaniu, vírus môže spôsobiť taký obrovský stupeň zápalu, že to vyústi v orgánové zlyhanie.

Vo vyššom veku je imunita slabšia

U starších ľudí predstavuje riziko vážnych komplikácií kombinácia dvoch vecí. Na prvom mieste je to slabší imunitný systém a potom telo, ktoré toho už menej zvládne. „Kvalita protilátok, keď má človek 70 rokov je oveľa nižšia ako, keď má 20,“ vysvetľuje profesor Hunter. Imunitný systém sa vekom stáva slabším.

Svoju daň si vyberá aj celoživotné opotrebenie. Podľa MacDermottovej, ak má človek 95 rokov, úroveň funkcie obličiek je približne na 60 percentách toho, čo bývala. Infekcia vtedy môže pre organizmus predstavovať obrovskú záťaž. Okrem toho existujú názory, že starší muži môžu byť na zápalovú reakciu náchylnejší.