V okamihu, keď dopočítali výsledky slovenských parlamentných volieb, sa potvrdilo, že koalícia PS -Spolu zostala o 3 stotiny % – uvážte, naozaj len tri stotiny mimo parlamentu, všetko so mnou začalo „mykať“ a s nevídanou dychtivosťou som si prial, aby som už sedel za klávesnicou a pustil sa do analýzy rozhodnutia slovenských voličov… píše portál vlkovobloguje

Čakal som všeličo, ale toto...

Začnem tradične – prezentáciou základných čísel, ale len základných. Pretože to, čo ma zvyčajne zaujíma, teda doplnkové grafy, popisujúce jednotlivé strany z pohľadu – kto, kde, prečo a ako, aby bolo možné dobrať výsledky v súvislostiach, v tomto výnimočnom prípade nie sú vôbec dôležité. Tu ide o výsledok samotný a o to, čo oznamuje. A na to žiadne doplnkové informácie nie sú potrebné!

Ale najskôr tie bazálné čísla:

Kto, kde na Slovensku vyhral:

Takže k číslam a grafom je učinené zadosť a poďme k jadru.

Tvrdím, a to s plnou zodpovednosťou, že v týchto slovenských voľbách sa stalo niečo, čo by som nikdy nepokladal za možné – totiž, že v nich prehrali úplne všetci. Tí, ktorí do nich nastúpili priamo a veľa tých, ktorí sa ich ani nezúčastnili ako politické subjekty. A dokonca aj jeden politický prúd – izmus.

Akokoľvek Igor Matovič jasá, až sa do vlastnej kože zmestiť nemôže, patrí podľa môjho úsudku k tým porazeným aj on.

V tomto článku nehodlám veľmi popisovať čo a ako, kto a prečo/len u niekoľkých výnimiek, kde to bude mať nejakú pridanú hodnotu/ale najmä to, kto prehral a čo to pre neho znamená. Začnem tými menej dôležitými, porazenými. Z húfu tých malých, čo podľa očakávania neprešli, ako hovoria golfisti – cut, si ich vyberiem len pár.

Harabinov debakel

Začnem Vlasťou Dr. Harabina. Ani nie 3%, po skóre docielenom v prezidentských voľbách, je jasný debakel. Navyše nečakane veľký. Strana stála a padala s lídrom. A tomu bohužiaľ už chýba charizma. Je hovorcom nespokojných, rovnako ako Matovič, ale nie je schopný ponúknuť zábavu, esprit a vzbudiť dojem, že bude lepšie. Skrátka zostal alternatívou len pre ľudí zo svojej politickej bubliny. Pretože väčšina tých voličov na protest neriešila témy, a to ani tie, ktoré Vlasť oprávnene nastolila, ale chcela len protestovať a k tomu si užiť happening. Takže minimálne časť potenciálnych Harabinovcov siahla po Matovičovi. Pravdu však má Marian Kotleba, keď konštatuje, že jediné čo sa tejto politickej formácii podarilo, je roztrieštenie potenciálu národniarov a ich oslabenie, ktoré v podstate prihráva nominálnym víťazom ústavnú väčšinu. Osobne by som si stavil na to, že tento projekt skončil a odobral sa do histórie. A ani nezískal svojich 5 minút slávy.

Lavírovanie SNS

To isté, v bledomodrom, sa dá napísať o SNS. Tá účasťou vo vláde stratila "peľ" protestnej strany. Jej lavírovanie v rade dôležitých otázok, akými bol napr. nákup stíhačiek, a s tým aj súvisiace nejasné počínanie ohľadom americkej základne, jej vzalo veľkú časť voličov. A tí, čo sa nechali ovplyvniť mainstreamom, tak u tých zarezonovali, hoci je to ťažko iracionálne. A v podstate ju napokon spčasne dorazila aj trvalá kampaň ostatných strán proti Smeru a Ficovi, v zmysle toho, že kto spolupracuje so zlodejom, je určite tiež zlodej.

SNS zostalo len tvrdé jadro národne orientovaných, ktorí opäť v súčine s prepadnutou Vlasťou dopomohli momentálnym triumfátorom k ústavnej väčšine. Na rozdiel od Harabinovej formácie, ale ich kandidatúra, ako doteraz vládnej strany, mala reálnu logiku. Netrúfam si povedať či táto strana tiež končí. Má na rozdiel od tej Harabinovej nejakú územnú štruktúru, sem tam nejakého starostu a zastupiteľov na nižších úrovniach. Ale čaká ju v podstate len prežívanie.

Hlinove kacírstvo pochovalo KDH

Rovnaké prežívanie platí aj o KDH. Predvídalo sa, že síce tesne, ale celkom určite prenikne do parlamentu. A prirodzene ako súčasť budúcej vládnej väčšiny. A presne toto, najskôr ambície strany a najmä jej lídra Hlinu, napokon pochovalo. Ako má religiózne orientovaný človek veriť jeho paktovaniu s kacírom a najväčším liberálom, ktorý chce legalizovať sobáše LGBT a podobné novoty? Takže v malom, no nadkritickom množstve, migroval inam. Veľmi pravdepodobne k Matovičovi. Ten, hoci sa to zdá nemožné, sa stal pre časť veriacich dôveryhodnejším, ako ich stranickonáboženskí predstavitelia!

Maďari ale budú chýbať

Kto prehral mimoriadne, je slovensko maďarská menšina. Prvýkrát od vzniku SR nemajú Maďari svojho poslanca v parlamente, o ministroch vo vláde nehovoriac. Je to naozaj ich ťažká národná porážka, zavinená úplnou hlúposťou, vzájomnou nevraživosťou a neznášanlivosťou lídrov. Bugár, ktorý sa dlho v slovenskej politike úspešne prezentoval ako múdra "horákyňa" či princezná "Kolobežka, čo vie byť oblečená/neoblečená a pricestovať/prísť zároveň, už ako muž nedokázal opäť voličov presvedčiť, že je len tak trochu tehotný. Na staré kolená sa musí poobzerať po nejakej poctivej práci.

Ale, škodoradosť nie je vôbec na mieste! Táto maďarská parlamentná absencia je pre Slovensko veľmi zlou správou a jeho prehrou! S drahým účtom v budúcnosti! V komunite preváži vplyv nacionalistov a orientácia na Budapešť a Viktora Orbána. Nemožno tomu zabrániť. Voliči majú jednoduchý argument – umiernenosť voči Bratislave a v parlamentnej práci politici Mostu-Híd zlyhali. Toto bude mať dlhodobý dopad. Najmä vtedy, keby Maďarsko začalo prosperovať viac ako Slovensko. Byť Igorom Matovičom, tak ……. ale nemienim byť čechúnskym vševedkom, aby som mu radil.

Kvalita lídrov PS/SPOLU pripomínala kilo tvarohu

Prirodzene, že prvotriednou senzáciou a zaiste aj najväčšou, je prepadnutie koalícia PS Spolu! Tej chýbalo celoslovensky len 960 hlasov, aby sa do NR predrala. Síce skrvavená, ale predrala. O to viac tá prehra musí bolieť! Nepochybne každý, kto chce teraz interpretovať sobotňajšie výsledky, toto musí pojať a vysvetľovať.

Nepustím sa do hlbokých rozborov vnútorných vzťahov medzi Trubanovcami a Beblabovcami, nehodlám posudzovať ani ich kampaň, stratégiu, charizmatickosť lídrov, ktorá evokovala kvality kila tvarohu alebo sadry a nebudem posudzovať ani úroveň ich komunikačnej roviny. Inak by som si na tom normálne zgustol. S jednou jedinou výnimkou – tú predstavuje Beblavého obštrukcia v Národnej rade pri poslednej mimoriadnej schôdzi. Ani nie tak kvôli blokovaniu Instanbulskej zmluvy, v tom majú liberáli aj ich voliči jasno. Ale hlasovalo sa aj o 13. dôchodkoch. A keď ide o peniaze pre ľudí a navyše pri súčasnej úrovni slovenských dôchodkov a ešte aj v tej najhorúcejšej fáze predvolebnej kampane... Trúfam si tvrdiť, že tých 960 chýbajúcich hlasov sa stratilo v tejto obštrukcii a zmizlo nenávratne k Matovičovi! Pretože aj liberálno mysliaci dôchodca na Slovensku potrebuje peniaze.

Vygumovanie modernej "európskej" cesty lieberálnej

Lenže vygumovanie Trubana a Beblavého nie je len ich porážka. Presne tu sa dostávame k tomu, čo možno mnohí z vás doteraz neprijali, a síce, že prehrali úplne všetci a dokonca aj tí, ktorí vo voľbách vôbec neučínkovali či fyzicky vôbec neexistujú! Ja vidím celkom troch:

1. prehrala, a to obrovsky – Zuzana Čaputová


2. prehral slovenský liberálne prúd ako taký


3. prehral absolútne zbesilý a z reťaze odtrhnutý mediálny mainstreamový front a politické mimovládky, čo si osvojili verejný priestor

Vysvetlím prečo, ale dám tie tri body do jedného celku.

Zuzana Čaputová celkom iste počítala s tým, že získa v parlamente svoj poslanecký klub, ktorý sa stane súčasťou vládnej koalície, čo ju podporí v jej niektorých politických krokoch. Napríklad, v tom, že ďalej formálne zablokuje Istanbul. Že skrátka jej poslanci za ňu vybavia politickú prácu, do ktorej sa nechce pustiť sama, aby sa neušpinila.

Nič také teraz k dispozícii nemá. Ak chce presadiť prijatie 3x odmietnutej zmluvy o rode, potom jej nezostáva iné, ako ísť sama s kožou na trh. A odteraz už stále. Až do konca mandátu. Ona drvivo nedávno vyhrala a teraz je jej politická báza v troskách! Neviem si predstaviť väčšiu porážku. S výnimkou neobhájenia prezidentského mandátu!

Liberálna fikcia Čaputová

Pamätáte jej víťazstvo vo voľbách a jeho interpretáciu? Ako mainstream, a to ako slovenský, tak český, jasal, že si Slovensko vybralo veľkou väčšinou liberálnu orientáciu? Že chce kráčať modernou „európsku“ cestou?

Výsledok Progresivcov nepochybne oznamuje, že išlo o fikciu, prianie mainstreamových pisálkov a intervjukov, ktorá im viedla ruku, stvorila myšlienku a úplne falošný obraz krajiny! V sobotu slovenskí voliči liberalizmus nekompromisne odmietli! V NR SR je len jedna jediná ehm … strana, ktorá ho artikuluje, a tou je iba Kiskapartaj. Ostatní sa viac či menej viditeľne vymedzujú!

Čaputová netriumfovala preto, že predstavuje liberálnu tvár Slovenska, ale ako protest proti Ficovi, Smeru a každému, kto je s ním nejako spojený. V lepšom prípade potom preto, že vystupovala veľmi decentne a umiernene, na rozdiel od „chlapských“, vadiacich sa súperov a vyzerala veľmi pekne ako v telke, tak na bilboardoch! Ale nikdy kvôli jej liberálnemu naturelu! Po tejto sobote o tom nemôže byť pochýb.

Samovražda mainstreamových médií

Najväčším porazeným, ktorý sa aktívne volieb vôbec nezúčastnil, je potom slovenský mediálny mainstream! Išiel celé štyri roky nekompromisne z vŕšku a teraz si rozbil hubu. A to totálne!

Progresívci predstavovali jeho svätý grál! Najmä, od okamihu, keď sa Kiska ocitol v škandáloch. Všetky stávky vedľa tej najväčšej – konečne poraziť Fica a odstaviť ho od vlády - títo vlastníci jedinej platnej pravdy a jediného správneho názoru stavili na PS/Spolu. Pomoc bola na Volume maximal. A teraz ? Teraz nula a Matovič. Progresívci sú fuč!

Ja byť šéfredaktorom alebo redakčným pilierom Denníka N, Sme, Markízy a podobných, premýšľal by som o samovražde! Minimálne profesijnej. Namiesto novinárčiny by som si našiel trafiku a tam tie noviny, písané niekým so zdravým rozumom – predával.

Kruté precitnutie mimovládnej pravdy

Prehra je o to bolestnejšia, že škaredé kačiatko predikovanej vládnej väčšiny – Kollár a spol. by s predpokladanými mandátmi Progresivcov pravdepodobne nehral žiadnu úlohu pri dopočítavaní hlasov ústavnej väčšiny. Mainstream nedohliadne za hranice Bratislavy všetko meria podľa nej. Takže si ani neráčil všimnúť, že PS/Spolu je vlastne len bratislavská miestna politická formácia. Nejaká taká obdoba bývalého regionálneho hnutia Severočeši.cz, ktorá kedysi vygenerovala pár senátorov, a potom chcípla na suchoty. Že skrátka s výnimkou niekoľkých málo okresov v bezprostrednej blízkosti slovenských metropol v nej nikde nikoho nezaujíma! To je ale kruté precitnutie v tých najsprávnejších redakciách!

Rovnaký debakel, ako konečný počet si môžu na svoje konto pripísať všetky tie slovenské politické mimovládky, ktoré hnali uplynulé dva roky ľudí do ulíc a organizovali tu štrajk lekárov, tu zase učiteľov a robili politiku bez volieb. Porazené, aspoň zatiaľ, sú aj ony.

Víťazstvo samozvanej pravdy sa vyparilo

Som zvedavý, čo si ako cieľ podpory nájde mainstream a mimovládny sektor teraz. Chceli, aby volič konečne prehovoril. Stalo sa! Fico a Smer sú v opozícii, Kotleba až štvrtý, Harabin mimo! Ale víťazstvo napriek tomu fuč? Škandalizácia Smeru a ostatných nevygenerovala ďalšiu Čaputovú v premiérskom kresle, ale Matoviča! Skutočná výhra! Jackpot, povedal by som. To je to lepšie, nové, progresívne, moderné, svetové Slovensko??? Nebol by nakoniec Pellegrini, Šefčovič, Lajčák ďaleko lepšou garnitúrou? Kto seje vietor, žne búrku, pani Todová, pán Šimečka, havrany, Soltezsi a ďalší!

Vy čo ste poslúchli moju výzvu, aby ste šli voliť a teraz smútite nad výsledkom a hovoríte si – to som rovno mohol zostať doma, keď zvíťazili títo. Treba si však uvedomiť, že ste tým naopak dali stopku Progresívcom a dosiahli obrovského víťazstvo! K vstupu do NR SR im chýbalo skutočne málo, len pár stotín percenta. A to len a len preto, že ste došli k urne, a tým im zdvihli volebnú účasť. Bez ohľadu na to pre koho ste hlasovali. Vyhrali ste! Na celej čiare. Keby ste ostali doma, mali by ste ich teraz v Národnej rade.

Tým máme vysporiadaných tých, ktorí poslanecké mandáty nezískali alebo ani získať nemohli.

Kiska splnil úlohu ako Kiska

Teraz je na čase popísať porazených, ktorí číselne uspeli. Takže majú poslanecké kreslá. Lenže napospol prehrali tiež! Každý jeden z nich.

Začať musím Kiskom. Dokázal to, čo zlyhalo Trubanovi a Beblavému. O prsia sa votrel do Národnej rady. A vydáva to za fantastický úspech. Vraj sú mladá strana a boli cieľom strašnej štvavej kampane Smeru, ktorý si ich vybral ako hlavný cieľ.

Treba si však spomenúť, ako sa chvastal, že bude premiér a to hneď po založení tej svojej pseudostrany, ale aj na ďalšie jeho silné reči. Teraz len rozpráva o tom, že sú mladá strana a vstup do parlamentu je úspech úspechov a ako ho poškodila vymyslená kampaň Smerákov. Lebo to bol istotne Smer, ktorý ho nahovoril, aby sa ešte pred vstupom do politiky spojil s bossom popradského podsvetia a istým Šuligom, a kupoval od nich ukradnuté pozemky, o ktorých zrejme – viď tretie uniknuté video, vedel ako získali. SMER ho pri tom natočil? Alebo si za to všetko môže sám?

Škoda, že si túto otázku nepoložilo o pár tisíc voličov viac, ktorí ho nakoniec dostali do NR SR! Stačilo celkom málo a Kiska išiel tam, kam v politike patrí. Takto je parlamentnou stranou. V podstate za debakel a neprepadnutie vďačí len a len dvom veciam:

1. tým, že na rozdiel od Progresivcov zabodoval v okrese Poprad a susednom Kežmarku, kde oni nebodovali. Inak už sa chytal len tam, čo PS – Spolu, t. j. v Bratislave a okolí, v Košiciach!


2. Skutočnosti, že NAKA a slovenská justícia, po zverejnení troch komprovideí od bieleho koňa Šuligu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ohľadom ukradnutého pozemku v Tatrách Šuliga ako najdôležitejší Kiskov svedok pred súdom, keď svedčil v jeho prospech o jeho nevinne, sa pravdepodobne dopustil elementárneho krivého svedectva. NAKA a prokuratúra namiesto toho, aby okamžite konala a podala si ako Šuligu, tak aj Kisku – nehla ani prstom. Vlastne – ospravedlňujem sa – ona bola práve silno preťažená! Pretože musela riešiť neskonale dôležitejšie veci. Namiesto toho vyrazila za stredoškolskou študentkou Líviou, ktorá prevádzkuje,  tzv. Kulturblog. Kde sa vymedzuje proti pedofílii, LGBT hystérii, a tak podobne. No a tú bolo potrebné najskôr podrobiť výsluchu. Lebo je blízka Kotlebovej ĽSNS. Týmto bola fakticky kriminalizovaná pred učiteľmi i spolužiakmi. Pochopiteľne, keď NAKA vypočúva Liviu, ťažko môže mať ešte aj kapacitu na Kisku a Šuligu!

Avšak tento podivuhodný dvojaký meter slovenskej NAKA asi tak nejako predznamenáva budúcu činnosť a zameranie tohto elitného útvaru a ďalších zložiek činných v trestnom konaní na Slovensku v nových pomeroch. Ak voliči cítia, že je to v poriadku, necítim žiadnu reálnu možnosť mu to vyhovárať. Slovensko, ako v prípade svojich Maďarov – aj tu prehralo. A Kiska, hoci tvrdí pravý opak – tiež!

Bude zaujímavé sledovať, ako to napokon vezme Matovič, pretože ho nevyhnutne nepotrebuje. Paralelne s tým si rád počkám na mainstream, ktorý doteraz Kisku šetril a dokonca v tých jeho daňových a pozemkových čachroch priam až neuveriteľne otvorene ospravedlňoval a podporoval. Nemôžem si pomôcť, najväčším porazeným sú tí drzí a sebavedomí majitelia jedinej pravdy, čo to mediálne šialenstvo na Slovensku roztáčali celé štyri roky!

Sulík dolietal s odretými ušami

Ďalším lúzrom je Sulík. Ešte nedávno jasný líder opozície, a tiež tutovo sebamenovaný budúci premiér. Potom prišla Čaputová a jeho úplný zostup dole. Aj on doslova tajne vnikol cez 5 %. Aj tak je to úplná porážka. Čo chcete od človeka, ktorý v povolebnej noci povie do mikrofónov, že jeho strana nepovažuje nič zo svojho programu natoľko za kardinálne, aby to bránilo vzniku koaličnej vlády? Čo teda v budúcom kabinete akosi hodlá zastupovať? Prípadnú stoličku? Tá je zjavne nadovšetko to, čo sľuboval pred voľbami. A ako hlavný bonus pre seba víta fakt, že sa zbavil rebelov. Víťaz ale vyzerá úplne inak!

Realita menom Kotleba

Medzi porazených sa nutne radí aj Marian Kotleba. Môže si hovoriť čo chce, ale evidentne narazil na svoj strop. Aj keby mu Vlasť nezobrala one necelé tri percentá, žiadne terno by rovnako neurobil a voličov nepridal.

Vážení, žijeme v názorovej bubline, ktorá nám všemožne nahovára, že čo si myslí ona "bublina", to rezonuje v spoločnosti. Rovnako ako aj Progresívci. Lenže v opačnom garde! Nič z toho nie je pravda. Kotleba nebol schopný okolo seba sústrediť ďalšieho protestného voliča a to z rôznych dôvodov. Niektorým nevoňal on, iným vyhrotená národná rétorika, ďalší skočili na slaninu tajnej, ale masívnej a hanobiacej kampane mainstreamu, iní, a nie je ich práve málo, išli cestou, ktorou mi kedysi mával ktosi pred nosom, keď napísal – budem voliť Zemana, pretože je s ním aspoň sranda!

Za niečo také by sa mala odoberať svojprávnosť! Väčšinový slovenský protestný volič, z nemalej časti, dal prednosť OĽaNO pred ĽSNS len preto, že s Kotlebom, na rozdiel od "šaša z Trnavy" taká sranda nebola! Navyše, Kotleba nesľuboval nič nové a v minulom parlamente takisto nič nedokázal. Matovič síce tiež nie, ale to protestní voliči, a iných teraz nezískal, ešte nevnímajú. To až nabudúce! Slovensko volilo celkom masívne protestne. Ale Marian Kotleba z toho protestu nevzal ani deko!

Trúfam si odhadnúť, že Matovič aj jemu zobral nejaké 3-4 percenta! Avšak, zo všetkých tých doteraz prediskutovaných porazených prehral ďaleko najmenej. Pretože jeho volebné témy platia. Aspoň pre časť spoločnosti a platiť budú aj ďalej. Na tom žiadna budúca vláda v Bratislave nič nezmení. Pretože ich nepreberie a tým pádom ani nezačne riešiť. Malým víťazstvom tejto strany je parlamentný návrat exposlanca Mazureka, ktorého nepochopiteľný justičný rozsudok zbavil nedávno mandátu. Stal sa skokanom volieb, keď sa zo 150. miesta kandidátky triumfálne vykrúžkoval na druhú volebnú pozíciu, hneď za šéfa strany. Takže politicky angažovaná triedna justícia, praktizovaná dnes slovenskými súdmi, dostala ťažké zaucho. Ale nerobme si ilúzie, že by sa z toho poučila.

Ďalším pánom na holenie v poradí je Smer.

Všetci exhibujú nad tým, že SMER konečne prehral. Áno, Fico prehral. Ale položme si otázku či mohol neprehrať? V tej, štyri roky trvajúcej, mediálnej štvanici a totálnom šikanovaní, ktorá po Kuciakovej vražde získala charakter verejného lynču a úplnej hystérie?

Čokoľvek urobil líder Smeru, resp. nakoniec celá jeho strana, vždy sa to škandalizovalo a odsudzovalo. Kuciakova vražda, s ktorou Smer nemal vlastne nič spoločné, bola proti nemu úplne brutálne zneužitá. Jej výročie zhodou okolností pripadlo vždy do predvolebného termínu. Ako pre prezidentské, tak parlamentné voľby. A samotný proces sa stal, svojím načasovaním, neoddeliteľnou súčasťou volebnej kampane proti Smeru.

Pridajme si k tomu podobné záležitosti, ako film Sviňa a ďalšie, iste úplne „náhodne“ termínované záležitosti a máte tu ovzdušie, kedy voliť kandidátku s číslom 19., či pochvalne zmieniť jej lídra/lídrov, sa rovnalo preukázaniu občianskej odvahy porovnateľnej s ponovembrovým hlásením sa ku komunistom.

Nijako to nerozporuje to, že Smer sa zapojil do korupčných reťazcov a, že už bolo asi načase mu dať stopku, pretože dlhé držanie moci skrátka korumpuje už zo svojej podstaty. Ale za to, čo iným stranám alebo Kiskovi prechádzalo u médií a verejnosti skoro bez povšimnutia, bol Fico okamžite mediálne ukrižovaný! Nepochybne mohol aj za premnoženie lykožrúta! A nikto nebral do úvahy, že arcigaunera Kočnera zavrela a začala súdiť práve Ficova vláda a Smer. Napríklad. Hoci to podľa tvrdenia majiteľov jedinej prijateľnej pravdy bol práve smerácký gauner.

V tejto atmosfére je výsledok veľmi, ale veľmi prijateľný. Mám skoro chuť ho označiť oným podivným klausovským termínom – neprehra. Udržal jadro. Rovné súčtu hlasov pre Progresivcov, Kisku a Sulíka. Teda tých, ktorých podporovali mainstreamoví vymývači mozgov štyri roky. Získal viac, a to výrazne, ako mu pripisovali posledné oficiálne aj neoficiálne prieskumy! Nevidím, z hľadiska priameho výsledku, pre túto stranu nič katastrofického. Nič, čo by nemohla ustáť. A premeniť v budúcnosti vo výhru.

Rozdelenie SMERu

Problém Smeru je inde. A je to veľký problém – rozdelenie Smeru na dve krídla, medzi Pellegriniho a Fica. Povedzme, že ide o Smeráckých liberálov a fundamentalistov. S tým, že „liberáli“ v osobe súčasného premiéra získali viac preferenčných hlasov ako predseda strany. Tu sa láme chlieb. V tom či strana zostane jednotná a v budúcnosti dokáže operovať ako homogénna jednotka alebo či prevládnu osobné ambície a snaha stranu ovládnuť. S dôsledkom, že sa buď úplne rozštiepi alebo minimálne dôjde k odchodu jedného z krídel, a tým aj jeho voličského potenciálu. S príslušnými fatálnymi dôsledkami.

Pellegriniho absolútne nezmyselný odkaz Matovičovi, že je pripravený rokovať o budúcej vláde, čím sa mu demonštratívne vzdal na milosť/nemilosť a Matovič si ho vychutnal a verejne nakopol a pokoril. To neveští nič dobrého! Nechápem prečo to Pellegrini robil. Demonštroval len svoju slabosť a submisivitu. Smer nie je, a dosť dlho nebude na ťahu. Musí len čakať. Toto vie aj politický začiatočník. Nie dosluhujúci predseda vlády.

Prečo to urobil? Trasie sa sná'd za tým, aby nejako zostal pri moci? Potom sa musím opýtať, čo všetko je pripravený kvôli tomu urobiť? Bohužiaľ, má za sebou momentálne väčšiu časť voličov Smeru. Strana pri tom prehrala len skutočne málo. Naozajstnú porážku si môže spôsobiť len sama. Vnútornými rozpormi. Keď zostane v pokoji a pri tvrdej opozičnej práci, neurobí chybu!

Víťazstvo ako zárodok budúcej prehry

No a dostávame sa k tomu, koho všetci oslavujú ako víťaza – Matoviča a OĽaNO. Áno, početne Matovič získal najviac a zostavovať vládu je teraz na ňom. Ale on prehral tiež. Každé víťazstvo je zárodkom budúcej porážky. Zodpovedne hovorím, že neverím, že Igor Matovič v budúcich voľbách zopakuje rovnaký výsledok a lepší už v žiadnom prípade. Dokonca pôjdem tak ďaleko, že si dovolím predpovedať, že ich ani nevyhrá.

Nielen to – pre mňa je veľkým porazeným sobotňajšieho hlasovania! Má po dážďovkách! Koniec sladkých časov v opozícii, keď len kritizoval, ale nemusel nič dokazovať! On nezaložil politickú stranu, nemal víziu ako čímkoľvek pohnúť, iba realizoval podnikateľský projekt. Ako ľahko zarábať politikou veľké peniaze.

Rovnako, ako v ČR Vít Bárta s VV a teraz Okamura. Ide o to dostať sa do parlamentu a inkasovať štátny príspevok. Žiadne mega peniaze, typu Penta alebo Slota, ale napriek tomu kráľovské sumy! Toto mu doposiaľ bezchybne fungovalo! Preto „strana“ o 4 ľuďoch a preto po zmene zákona úplne nepriehľadné stranícke štruktúry a preto odsunutie dosluhujúcich poslancov na nevolitelné miesta a preto aj kandidátka zložená z úplne nesúrodých ľudí, ktorých jedinou prednosťou bola mediálna známosť a v podstate závislosť na lídrovi! Marketing.

Tak pekne si to naplánoval, a tak bezchybne mu to doteraz fungovalo! A od teraz utrum! Musí prevziať zodpovednosť. A už nebude môcť pohodlne a nezáväzne kritizovať. Teraz nadišiel tragicky nepríjemný čas plniť sľuby. Napríklad aj ten, že každý onkologický pacient sa dočká do 14 dní operácie! Fico a Smer zmizli, respektíve, čo nevidieť zmiznú z riadenia štátu. Ale to nijako neovplyvní zdravotný systém. Tým nepribudne ani financií, ani sa nezvýši počet nemocníc, lôžok v nich, počet doktorov a sestier. Nič z toho nenastane. Ako potom Matovič zariadi realizáciu tohto sľubu?!

A rovnako je to s radom ďalších sľubov. Už v predvolebnej výzve ste si mohli prečítať jeho heslo – "tým, že zamedzíme korupciu a rozkrádanie, bude dosť na všetko." Je to bohapusté klamstvo.

Slovensko s polovičným počtom obyvateľov má len štvrtinový rozpočet oproti Česku. Aj v Česku sa kradne a korupcia kvitne. Ale polovica z rozpočtu ide na dôchodky a platy. Tá sa ukradnúť nedá. Len niečo z tej zvyšnej polovice. Ale to tiež nie je ani zďaleka všetko, pretože štát jednoducho aj cez predražené nákupy toho nakoniec celkom dosť z naplnenia kasy predsa len dostane. Znovu to opakujem – aj keby na Slovensku naozaj žiadna korupcia a rozkrádačky neexistovali, so súčasným rozpočtom sa veľmi čarovať nedá. Rozhodne nie tak, aby Matovič pokryl aspoň časť svojich sľubov. Lenže presne toto, teda zázrak, sa od neho čaká. Najmä u jeho elektorátu!

Nie je Kristus, aby piatimi chlebmi a dvoma rybami nasýtil zástupy. Aj keď to sľúbil! Tí, čo volili protestne, presne toto čakajú a budú to aj požadovať!

Pridajme k tomu, že Matovič robil zo seba konzervatívca odmietajúceho manželstvá LBGT, a tiež Istanbul a ďalšie veci. Teraz ako premiér začne jazdiť do Bruselu, riešiť tamojšiu agendu a koexistovať so západnými politikmi. Keby som vlastnil stávkovú kaneláriu, vypísal by som kurz na to, ako dlho potrvá, kým sa ohne do žiadanej figúry. V neposlednom rade pod tlakom prezidentky, a predovšetkým slovenských médií! Tým Matovič zas tak úplne nevonia. A nepotrvá dlho, ako ho vezmú pod paľbu. Pridajte si k tomu nutnosť koaličnej vlády a neexistenciu nejakého pevného programu OĽaNO.

Počul som pekný bonmot, ktorý je zrejme, minimálne z časti pravdivý – vraj ani nepozná všetkých svojich poslancov, ktorí nastúpia do parlamentu.

Majú to byť nezávislé osobnosti!

Matovič má v svojom poslaneckom klube skutočne aj nezávislé osobnosti a niektoré tam aj budú. K tomu sa pridá ešte aj dosť nesúrodá koalícia, keď menší partneri nepochybne začnú tlačiť na nadproporčný vplyv pri zostavovaní vlády a získanie zaujímavých rezortov. Nepochybne sa strhne bitka hlavne o financie, hospodárstvo, vnútro, spravodlivosť. O školstvo, zdravotníctvo, o kultúru asi žiadna bitka nebude. Predstava, že možno Sulíka a Kisku odbiť kultúrou je smiešna. Už tu vznikne poriadna bitka, kde potečie krv. Veľká ťažkosť je spojená už len s udržaním parlamentného klubu pohromade. A pri Matovičovej nepredvídateľnosti a teatrálnosti – Kto od neho očakáva seriózne neokázalú a mediálne nevďačnú prácu?

Ja by som jeho účinkovanie videl tak, že v prvej perióde – dajme tomu rok, rok a pol sa sústredí nie na zariaďovanie toho lepšieho a lepšie fungujúceho Slovenska, ale len na škandalizáciu Smeru a Fica cez ich kriminalizáciu. S opakovaným vysvetlením – my to nemôžeme zlepšiť, pretože Fico … Lenže aj toto sa voličom omrzí. V druhej fáze dôjde k prehadzovaniu viny vnútri koalície. Ak k tomu doľahne na strednú Európu hospodárska depresia, migračná kríza či podobná čierna labuť, som veľmi zvedavý, čo sa v Bratislave bude diať!

Ale nech tak alebo tak – Matovičovi skončili sladké časy. Skeptik, čo do jeho schopností, nie som len ja. Matador slovenskej politiky František Mikloško, po oznámení predbežných výsledkov konštatoval – dobrá správa je, že Fico a Smer končí, ale zlá, že bude pri moci Matovič. Nepochybujem, že Mikloško pozná slovenskú politiku ďaleko lepšie ako ja.

Avšak – pripúšťam, že aj on, a tým skôr ja, sa môžeme mýliť. Že sa ukáže, že Igor Matovič nie je Šašo a provokatér, ale naozajstný štátnik netušeného rozmeru. A, že jednoducho vyrastie s funkciou a skoro neriešiteľnými úlohami. Keď to nastane, nebudem váhať a lídrovi OĽaNO sa osobne ospravedlním. Bez akýchkoľvek vytáčok.

Tým by sme mali rozobratých všetkých porazených týchto volieb a ja môžem končiť.

Vlastne, končiť nemôžem. Pretože existuje jeden víťaz. Ako stojí v titulku. Ktorý si svoje víťazstvo zatiaľ asi ani neuvedomuje! Ak ste si všimli, že jedna politická formácia, ktorá prešla hladko do Národnej rady ešte nie je spomenutá, už viete, koho myslím!

Víťazom je Kollár

Áno, mienim Kollára a jeho Sme rodina! Títo, podľa mňa zvíťazili. Ak si to vôbec uvedomia. Hovoríte, že to vedia a hlasno oslavujú a jasajú? Hmm … ..

Ak správne čítam, tak reagovali pozitívne na Matovičovú ponuku, aby vstúpili do koalície, tak, aby táto získala ústavnú väčšinu. A Kollár si už nárokoval, že chce dopravu a obranu pre svoju stranu. Budúci premiér supersilový rezort vylúčil. Ten vraj nedá za žiadnu cenu. Bodaj, ten chce využiť na škandalizáciu Smeru a odvedenie pozornosti od svojho budúceho vládnutia.

Ja byť Kollárom, tak s Matovičom do holportu nejdem. Nechám ho napospas Kiskovi a Sulíkovi. Väčšinu by získal aj s nimi. A pokojne by som si počkal. Počkal si na to, až sa táto vláda, a predovšetkým jej líder, znemožní. Kollár má totiž úplne rovnakého voliča ako Oľano – protestného nespokojenca, ktorý si voľbou potrebuje vybiť svoju frustráciu! Inú ambíciu nemá.

Ak je môj odhad budúcich vecí na Slovensku správny, potom tí, čo tak razantne prebehli k OĽaNO v posledných dňoch, ak ich súčasná voľba sklame, budú hľadať nový domov. Potom by mala prísť jeho chvíľa! Ale iba ak sa s Matovičom nezapletie!

Má všk aj druhý dôvod – už snáď zabudol, čo na jeho adresu hovorili všetci traja budúci koaliční partneri? Že ho označovali za nekoaličného partnera terajšieho opozičného tábora? A teraz im má byť dobrý? Prečo? Len preto, že s ním  Matovič náhle chce rokovať ako s vôbec prvým subjektom?

Kollár má vo svojich rukách voľbu – byť víťazom alebo len ďalším porazeným sobotňajších volieb.

Prehrala ale aj Čaputová a Slovensko vôbec

Kladiem si otázku či prehralo aj Slovensko … Odpoveď nie je ani zďaleka taká jednoduchá, ako si myslia voliči budúcich koaličných strán, či v opačnej pozícii tí, čo hlasovali za budúcu parlamentnú menšinu, či tých, čo sa do Národnej rady vôbec nedostali.

Čaputová hovorí, že Slovensko hlasovalo za zmenu. Nemyslím. Žiadna zásadná zmena sa konať nebude. Podľa mňa dúfa márne, že nebude musieť podpísať odstúpenie od Istanbulu. A nielen to. Zmena v jej zmysle chápania sa rozhodne konať nebude. To protestestný hodnotovo neukotvený Matovičov volič nedovolí.

Slovensko si chcelo len oddýchnuť od Smeru a Fica! Kľúčové slovo je oddýchnuť, nie odrezať! Na odrezanie je zisk Smeru príliš veľký. Odrezalo sa naopak od liberálov a ich programu! A znovu opakujem – skutočnú prehru si môže Smer privodiť naozaj len sám. Ak obe krídla začnú vojnu.

Veľmi by ma zaujímalo či nová vláda odvolá narýchlo deklarované 13. dôchodky, voči, ktorým sa na tej mimoriadnej schôdzi NR liberáli toľko vymedzovali. Toto však Matovič neriskne a 13. dôchodky zostanú!

Späť k tomu Slovensku ako celku – vyhralo? Prehralo?

Neviem. Možno je Matovič štátnik veľkého formátu a doteraz to tajil! Neposmievame sa. Takáto možnosť existuje. A rýchlo zistíme, aká veľká.

Matovič ako štátnik?

Keď to dopadne podľa všeobecných predpokladov? Ani potom to nemusí byť prehra Slovenska. Konečne by, napríklad mohli prísť na to, že ísť voliť s jediným motívom – pomstiť sa aktuálnemu držiteľovi moci a nič viac, je k ničomu!

Protest nie je program. Je potrebné hlasovať pre niečo. Nie sa s volebným lístkom len pomstiť! Toto, keby nastalo, tak by to napokon naozaj predstavovalo veľké víťazstvo pre krajinu pod Tatrami!

A ešte niečo. Niekoľkokrát som na Slobodnom vysielači podstúpil rozhovor či je dobré nechať voliť aj krajanov žijúcich v zahraničí! Vždy som bol zásadne proti. Kto v krajine nežije a neplatí dane, nemal by mať právo rozhodovať o ich použití a predpisovať domorodcom, kto im bude vládnuť!

Pozrite si české voľby v roku 2006, keď hlasy zahraničných Čechov zachránili Topolánka od prehry a nakoniec ho dosadili, s prebehlíkov Melčákom a Pohankom/na Zemanov popud/do Strakovky.

V tomto svojom názore sa cítim výsledkom hlasovania zahraničných Slovákov v sobotu dokonale potvrdený!

Keby to záležalo len na ich hlasoch, mala by Slovenská národná rada toto obsadenie:



Rozpor medzi tými, čo na Slovensku reálne žijú a pracujú a medzi tými, čo do toho chcú hovoriť z diaľky nemohol byť väčší! Ešte niekto chce argumentovať v prospech hlasovania zahraničných krajanov?