Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic má mať podľa informácií z politických kuloárov záujem o post generálneho prokurátora. Súčasnému šéfovi Jaromírovi Čižnárovi totiž uplynie funkčné obdobie v júli tohto roku.

Záujem o túto kľúčovú funkciu má byť aj dôvodom, prečo Lipšic byť v novej vláde ministrom vnútra. Preto má OĽaNO na vnútro Gábora Grendela, ktorý bol ešte donedávna pre ohrozenie bankového tajomstva.

Anjelom spásy na prokuratúre zrejme nebude ani samotný Lipšic, ktorý za spôsobenie smrteľnej dopravnej nehody v roku 2016 dostal trest tri roky podmienečne s päťročným odkladom vrátane probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej lehote. Potom sa vzdal aj poslaneckého mandátu. Nehovoriac o tom, že bol podozrivý aj z komunikácie s Kočnerovou volavkou Alenou Zsuzsovou.



Kombinácia týchto dvoch politikov na postoch ministra vnútra a generálneho prokurátora by pritom vytvorila akúsi „novodobú inkvizíciu“. Obaja sa totiž roky poznajú, sú z jednej strany a tak by nebola naplnená požiadavka na nezávislosť prokuratúry od štátneho ministerstva.

Voľba generálneho prokurátora je podľa mimovládok v súčasnosti príliš politická

Okrem toho Nadácia Zastavme korupciu pripomína, že problematické môžu byť aj príliš silné kompetencie šéfa prokuratúry, ktorý prakticky môže vstúpiť do akéhokoľvek trestného konania svojich podriadených.

„Najkľúčovejšia je voľba generálneho prokurátora, ktorá je v súčasnosti príliš politická. To by sme my navrhovali zmeniť, aby vrcholové posty zastávali nezávislí odborníci," povedala riaditeľka nadácie Zuzana Petková ešte v januári pre agentúru SITA.

Druhou kľúčovou oblasťou možno podľa Petkovej oslabiť príliš silnú moc generálneho prokurátora, prípadne zaviesť väčšiu kontrolu jeho rozhodnutí. "Prakticky totiž môže šéf prokuratúry zasiahnuť do akéhokoľvek trestného konania, ktoré vedie jeho podriadený či už okresný, alebo krajský prokurátor," povedala Petková.



Generálneho prokurátora menuje a odvoláva prezident na návrh Národnej rady. Systém voľby šéfa inštitúcie je obdobný ako v prípade ústavných sudcov. Platí, že na zvolenie potrebuje kandidát získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39.

Viaceré inštitúcie sú za to, aby sa zmenil aj tento spôsob a poslanci by museli hľadať minimálne kvalifikovanú väčšinu, teda 76 hlasov. To však pre matovičovcov a spol. zrejme nebude žiadny problém.