Vďaka „francúzskemu bozku“ s iným partnerom než otcom, môže dieťa získať cudziu genetickú informáciu. Uviedla Komsomolská pravda.

Neočakávané výsledky priniesol prieskum Škótskej univerzity v Abertay. Zúčastnilo sa ho 2988 mužov a žien z 13 krajín a 6 kontinentov. Sociológovia sa pýtali, ako často muži a ženy praktizujú „francúzsky bozk“. Známy tiež ako „hlboký bozk“ v anglickej terminológii alebo „vášnivý“ v ruskom ponímaní.

Pýtali sa aj na samotný priebeh bozkávania. Všeobecne sa taký bozk vníma ako veľmi intímny. A „vykonáva sa prenikaním jazyka jedného partnera do úst druhého. Alebo vzájomným dotykom jazykov“.

Podľa prieskumu sa najčastejšie „francúzskemu bozku“ venujú v krajinách s veľkými rozdielmi v príjme na obyvateľa. Pri iných formách intímností tento faktor až takú úlohu nezohral.

Psychológ Christopher Watkins, ktorý viedol výskum, si lámal nad výsledkami hlavu. Vychádzal z toho, že „francúzsky bozk“ by mal patriť k romantickému vzťahu. Spojenie tohto druhu bozku s peniazmi však nedokázal zdôvodniť. Jeho záver bol nakoniec taký, že obyvatelia krajín s veľkými rozdielmi v príjme vyžadujú potvrdenie, že je ich vzťah ozaj seriózny. Preto musí jeden z partnerov presvedčiť druhého, že „to berie vážne“. A „francúzsky bozk“ je najprijateľnejším dôkazom.

Či už s výsledkami prieskumu a ich interpretáciou súhlasíte či nie, je tento typ bozku niečím výnimočný. Dochádza pri ňom totiž k aktivácii nervových zakončení, vďaka čomu vyvoláva pocity vzrušenia. Watkins sa ale nevzdával nádeje objasniť výsledky prieskumu.

Ak sú jeho závery správne, potom je ľahké zistiť krajiny, v ktorých sa ľudia venujú „francúzskym bozkom“ najčastejšie. Existujú mapy znázorňujúce rozdiely v príjmoch. Vychádzajú z takzvaného Giniho koeficientu. Ide o štatistický ukazovateľ ekonomickej nerovnosti a stupeň rozloženia bohatstva v ktorejkoľvek krajine. Rozsah hodnôt koeficientu je od 0 do 1. Čím viac sa blíži k jednotke, tým viac príjmov sa sústreďuje v rukách menšieho počtu skupín obyvateľstva.

Pozor! Vášnivé bozky zanechávajú genetické stopy.

„Francúzsky bozk“ ale nie je až taký neškodný, ako sa zdá. Vášnivo sa bozkávajúci partneri si totiž vymieňajú i časť svojho genetického materiálu. V podstate možno „francúzsky bozk“ prirovnať k „ľahšej verzii“ pohlavného styku.

V starých „cudných“ časoch mal každý bozk veľký význam. Žena, ktorá sa „priľahko“ bozkávala, bola považovaná za koketnú. A ak už muž pobozkal ženu, v podstate to znamenalo žiadosť o ruku. Ako čestný muž sa s ňou musel oženiť.

Ukazuje sa, že prísne tradície nie tak vzdialenej minulosti mali zabezpečiť zachovanie genetickej čistoty. Dnes sa ženy aj muži bozkávajú s rôznymi partnermi. Často bez rozmyslu. Tým prijímajú cudziu DNA. Na ako dlho cudzia genetická stopa zostáva v tele bozkávajúceho, zisťoval tím výskumníkov Ústavu molekulárnej biomedicíny Univerzity Komenského v Bratislave.

„Výskumu sa zúčastnilo 12 párov. Bozkávali sa asi 2 minúty. Potom po 5, 10, 15, 30 a 60 minútach. Následne sme ženám odobrali vzorky z úst. Mužskú DNA partnera sme v nich ľahko identifikovali dokonca hodinu po bozku. Možno, že sa v tele bozkávajúcich udrží i dlhšie,“ uviedla vedúca tímu Natália Komodyová.

Nemožno teda vylúčiť, že dieťa narodené od jedného muža zdedí aj niektoré rysy iného muža. Alebo i viacerých. Tých, s ktorými sa žena vášnivo bozkávala formou „francúzskeho bozku“.