Komentár Svjatoslava Kňazeva (Fond strategickej kultúry)

Východnú a západnú Európu rozdeľuje vzťah k rodine a viere.

„Starej Európe“ sa prestávajú páčiť „barbarské zvyky“ Poliakov a Bulharov v oblasti rodových vzťahov. Rozhodla sa naučiť ich, čo znamená „skutočná“ európska láska.

Francúzsky Le Monde publikoval koncom februára článok s názvom „Vo východnej Európe vypukla vojna medzi pohlaviami". Jeho autori sa domnievajú, že bývalé socialistické krajiny majú bližšie k Rusku než k západnej Európe. Z čoho nemajú dobrý pocit.

Dôvodom obáv sa stalo, že sa začiatkom roku 2020, pri vchode do poľského mesta Świdnik, ktoré je známe svojimi tradičnými zvykmi, objavil nápis „Zóna bez LGBT“. Vďaka sociálnym sieťam sa fotografia stala známou v celej Európe. Čo vyvolalo útoky na miestnych obyvateľov. Neskôr sa ukázalo, že išlo o aktivitu miestneho umelca. Takto sa totiž rozhodol bojovať za práva homosexuálov. Faktom je, že mestské úrady minulý rok prijali vyhlásenie proti európskej „sexuálnej revolúcii“ a pokusom ohroziť autoritu rodiny a detí. Okrem mesta Świdnik prijalo podobné dokumenty približne 90 ďalších poľských miest. Homosexuálov v nich nikto neprenasleduje. Aktivistom LGBT to ale stačí na propagandu.

Tvorca provokatívneho „umenia“ v Świdniku Bart Staševský vysvetlil svoj zámer: „Mal som snahu ukázať, ako sa ľudia, ktorí iniciovali tieto uznesenia, odklonili od európskych hodnôt a priblížili sa k hodnotám Ruska. Tam je propagácia homosexuality zákonom zakázaná“.

Tento príbeh poskytol francúzskym novinárom dôvod na „pobúrenie“ nad propagáciou tradičných rodinných hodnôt v Poľsku. Tiež sa im nepáči, že Maďarsko nechce uzákoniť adopciu detí pármi rovnakého pohlavia. Podľa nich nie sú v poriadku ani výsledky referenda z roku 2013 v Chorvátsku. Tam 66 % účastníkov bolo proti uzavretiu „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia. A navyše je tu i odmietnutie bulharských súdov uznať LGBT „manželstvá“ uzavreté v zahraničí.

Expertov z Le Monde zarmútil fakt, že v bývalých socialistických krajinách nedošlo k „sexuálnej revolúcii“. Takže ľudia v nej môžu pozerať na život úplne iným spôsobom ako v Holandsku alebo Švédsku.

Francúzsky Le Monde uvádza, že obyvateľstvo väčšiny krajín strednej a východnej Európy je z väčšej časti nepriaznivo naklonené k homosexuálom. Štúdia, ktorú uskutočnila minulý september Európska komisia, svedčí v tejto otázke o „skutočnej priepasti“ medzi východnou a západnou časťou Európy. Iba 31 % Slovákov, 38 % Rumunov a 39 % Bulharov je pripravených dať LGBT komunite osobitné práva. Napríklad právne uznanie „sobášov“ a adopcií osôb rovnakého pohlavia.

Počet stúpencov tradičných hodnôt pritom v krajinách východnej a strednej Európy naopak rastie. Od roku 2015 sa počet priaznivcov udeľovania osobitných práv ľuďom LGBT v Bulharsku znížil o 12 %. V Českej republike a na Slovensku o 5 %.

A dáva im za pravdu i štúdia amerického Pew Research Center. V USA notoricky známa „sexuálna revolúcia“ zašla až tak ďaleko, že prirodzená neochota človeka uznať sexuálnu odchýlku ako normu je všeobecne odsúdená. V kine, literatúre, na internete sú vzťahy pederastov a lesbičiek romantizované a oslovované. A hoci v skutočnosti veľa Američanov chce vidieť mužov ako mužov a ženy ako ženy, ich hlas prakticky nepočuť.

Vráťme sa do Európy. Podľa štúdie Pew Research Center je rozdiel v hodnotách obyvateľstva medzi krajinami bývalej socialistickej komunity a západnou Európou jednoducho šokujúci. Za „manželstvá“ rovnakého pohlavia je vo Švédsku 88 % opýtaných. Okolo 86 % je to v Dánsku a Holandsku. Ďalej 82 % v Belgicku, 77 % v Španielsku a Veľkej Británii. A pre porovnanie. Na Slovensku je to 47 %, v Poľsku 32 %, Chorvátsku 31 %, Maďarsku 27 %, Rumunsku 26 %, Estónsku 23 % a Bulharsku iba 18 %. V Ruskej federácii je podporovateľov „sobášov“ osôb rovnakého pohlavia len 5 %. V Grécku je pravoslávne náboženstvo dokonca zakotvené priamo v ústave.

Väčšina obyvateľov krajín východnej Európy považuje náboženstvo za dôležitú súčasť národnej identity. Približne 76 % v Grécku, 66 % Bulharsku, 64 % Poľsku, 58 % Chorvátsku a 57 % Rusku. Pre porovnanie. Vo Švédsku je to len 15 % priaznivcov, v Dánsku 19 %, Holandsku 22 % a vo Veľkej Británii a Nemecku 34 %.

Tieto čísla ukazujú, že bývalé socialistické krajiny, ktoré vstúpili do Európskej únie, sa v dôsledku tohto politického rozhodnutia dostali do civilizačného rozporu so „Starou Európou“. Väčšina obyvateľov krajín strednej a východnej Európy stále považuje za normu prirodzený vzťah opačných pohlaví. A nie novú „morálku“, ktorú sa im snažia vnútiť novo liberálne elity, ktoré stále ovládajú Západ.

V tejto situácii sú len dve možné cesty. Buď národy krajín strednej a východnej Európy odmietnu „európske spoločenstvo“, ktoré im zjavne na hodnotovej úrovni začína byť cudzie. Alebo budú čeliť krutému morálnemu a duchovnému rozkladu. A v konečnom dôsledku i strate národnej tváre a tomu, čomu sa od nepamäti hovorí ľudská dôstojnosť.