Tesne po voľbách je jasné, že novú vládu zostaví Igor Matovič. Jeho populistická koalícia však nemusí trvať dlho.
Karty sú rozdané a celé Slovensko bude v priebehu najbližších dní a týždňov čakať na to, koho si Matovič prizve ku koaličným rokovaniam. Veľa možností však nemá.
Líder hnutia OĽaNO, ktoré v parlamentných voľbách získalo 25 percent voličských hlasov, už pred voľbami vylúčil akúkoľvek koaličnú spoluprácu so Smerom či stranou ĽSNS Mariana Kotlebu.
Matovičove možnosti pri výbere koaličných partnerov sú tak značne okresané a to najmä po tom, ako sa koalícii PS/Spolu tesne nepodarilo prekročiť brány parlamentu. Všetko však nasvedčuje tomu, že strata liberálov budúcu koalíciu príliš nezabolí. Práve naopak, môže ju výraznejšie posilniť.
Šéf OĽaNO totiž ešte pred voľbami odmietal akúkoľvek agendu liberálov, ktorá sa mala týkať napríklad zrovnoprávnenia LGBTI osôb. Matovič sa vďaka tomu vyhne zdĺhavým rokovaniam, v ktorých by tak či tak trval na odmietnutí viacerých programových priorít koalície PS/Spolu.
Najbližším koaličným partnerom Matoviča, a jedným z prvých, ktorí budú pozvaní za rokovací stôl, tak bude Boris Kollár. Keďže Sme rodina, ktorá vo voľbách skončila na treťom mieste, používa veľmi podobnú rétoriku a politické metódy ako víťazná koalícia pod záštitou OĽaNO, lídri oboch politických subjektov si budú mať čo povedať.
U oboch lídrov má navrch konzervatívna rétorika. V hodnotových a kultúrnych otázkach sa teda s veľkou pravdepodobnosťou zhodnú. Rozpory nenájdu ani v témach, ktoré sa budú týkať boja s korupciou či, ako počas celého volebného večera zdôrazňoval Kollár, posilňovania sociálnej oblasti.
Spoločným menovateľom Matoviča a Kollára je aj praktizovanie takzvanej „nepolitickej politiky“. Bez ucelených priorít však pri rozdeľovaní rezortov prežijú náročné obdobie. Ak sa im to nakoniec podarí, v závislosti na prepočte konečných percent na poslanecké mandáty, budú zrejme potrebovať minimálne ešte jedného partnera.
Môže sa tak stať, že strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí sa do užšieho výberu koaličných partnerov OĽaNO nakoniec nedostane. To bude platiť najmä v prípade, ak trojkoalícia OĽaNO, Sme rodina a SaS získa dostatočný počet poslaneckých kresiel.
Strana Za ľudí by sa mohla stať „nadbytočnou záťažou“. V politickej praxi totiž platí, že širšia koalícia by mohla priniesť viac nestability. Kiskovci by však aj v opozícii mohli predstavovať stabilnú podporu pri hlasovaní parlamentu a to najmä pri návrhoch ústavných zákonov.
Jediný „politický prvok“ v novej koalícii by v takejto konštelácii predstavovala SaS. Tá sa síce v časti ekonomických a kultúrnych okruhov nezhodne s predstavami OĽaNO ani Sme rodina, ale v konečnom dôsledku môže vďaka svojmu prepracovanému programu priniesť do trojkoalície značnú mieru stability.
Ak bude chcieť nová koalícia prežiť, stabilita bude jedným zo zásadných prvkov, ktoré k tomu bude potrebovať. Bude mať totiž zdatných protivníkoch v radoch opozície.
Napriek tomu, že Smer v týchto voľbách zaznamenal historickú porážku, dokázal od voličov získať nezanedbateľnú podporu prevyšujúcu 18 percent. Strana, ktorá v období od roku 2006 do roku 2016 dokázala zvíťaziť vo všetkých parlamentných voľbách, neodpustí koalícii v novom zložení ani tú najmenšiu chybu.
Napriek silnej podpore, ktorú bude mať Matovič na svojej strane, nemusí líder OĽaNO zvládnuť novú, oveľa zodpovednejšiu funkciu tak, ako by si predstavoval. V tomto ohľade môže Matoviča nakoniec potopiť jeho zásadovosť, ktorú Smer pri najbližšej možnej príležitosti využije v jeho neprospech.
Každá chyba či každé politické „potknutie“ Matoviča v novej funkcii bude nahrávať body ako Smeru, tak aj štvrtej najsilnejšej ĽSNS. Obe strany sa pokúsia využiť jeho nepredvídateľnosť. V prípade, že líder OĽaNO nebude schopný udržať stabilnú koalíciu v chode, Smer a ĽSNS sa pokúsia pretaviť takto získané body do svojich volebných preferencií. Hrozí tak, že prípadné Matovičovo zlyhanie naplno otvorí priestor, ktorý by po nasledujúcich voľbách mohli získať kotlebovci.