Komentár Vladislava Guleviča (Fond Strategickej kultúry)

Ani ponaučenie z Druhej svetovej vojny nepomohlo Európe zbaviť sa fašizmu.

V európskych krajinách, ktoré skončili po vojne v americko-britskej okupačnej zóne, sa bývalí vysoko postavení nacisti a ich spolupracovníci často dostali do pohodlných kresiel namiesto väzníc. Moderná Európa vyzerá ako nedbanlivá gazdiná, ktorá zabudla vymetať pavúky, ktoré sa schovávajú v kútoch. Čo môže opäť naplno oživiť nacizmus. Existuje veľa historických predpokladov.

Nacistický generál Adolf Heusinger dostal svojho času post predsedu Vojenského výboru NATO. Erich von Manstein a Heinz Guderian, ktorí pôsobili na východnej fronte, sa v novej nemeckej vláde stali obrannými poradcami. Reinhard Gehlen bol zakladateľom špeciálnych služieb Nemecka. S nacistami sa neostýchali spolupracovať i slávna Coco Chanel či  zakladateľ značky L'Oréal Eugene Schuller. V súčasnosti je jeho vnučka Francoise Betancourt Myers najbohatšou ženou na svete s majetkom 53,3 miliárd dolárov. Ďalší, ktorí obchodovali s nacistami sú aj koncerny BMW, Robert Bosch GmbH a Bertelsmann.

V októbri 2018 Európsky parlament na základe osobitného uznesenia vyzval krajiny EÚ, aby zakázali neonacistické, rasistické a xenofóbne organizácie. Z nejakého dôvodu ale vyzval k ochrane práv LGBT komunity. Zástupcovia Európskeho parlamentu akosi zabúdajú na početné spojenie homosexuality a nacizmu. Aj nemecký filozof Theodor Adorno bol presvedčený, že „typický autoritatívny človek, ktorý tvorí sociálno-psychologický základ fašizmu, je sadomasochistický homosexuál, ktorý musí vodcu bezmyšlienkovo poslúchať“. Prvé nacistické kruhy sa totiž objavili medzi homosexuálmi. Zhromažďovali sa v krčmách a iných podobných zariadeniach. Aj vodca nacistickej organizácie SA Ernst Röm bol známy homosexuál.

Dnes v Európe existuje zjavná výmena konceptov. Brusel označuje ako neonacistické strany a organizácie tie, ktoré s ním nemajú nič spoločné. Ale sú proti nekontrolovanému prijímaniu migrantov a propagande LGBT. Francúzsky národný front Marine Le Pen a talianska Liga severu Mattea Salviniho známe svojim euroskepticizmom a postojom k USA, sú tiež na zozname neonacistov. Pritom Americká nacistická strana legálne pôsobí v samotných USA. Ale to sa akosi netýka bruselských aktivistov za ľudské práva.

Európa sa tvárila, že jej nevadí, keď v roku 2018 poľský premiér Mateusz Morawiecki položil kvety na počesť v podstate poľského protisovietskeho gangu, ktorý spolupracoval s Gestapom a Wehrmachtom. V Bruseli však začali hovoriť o hrozbe fašistickej diktatúry hneď, ako sa Varšava rozhodla reformovať súdy a médiá. S cieľom obmedziť vplyv nadnárodných štruktúr EÚ v Poľsku.

Európska tlač nenazvala fašistom ani maďarského predsedu vlády Viktora Orbána, keď si uctil pamiatku Maďarov, ktorí bojovali proti Červenej armáde. Ale zazlieva mu, že odmieta prijať migrantov z Afriky.

Vo Valnom zhromaždení OSN „demokratická“ Európa takmer ako celok odmietla hlasovať za uznesenie navrhované Ruskom, ktoré odsudzuje oslavovanie nacizmu.

Vo výročnej správe ruského ministerstva zahraničných vecí „O situácii s oslavovaním nacizmu, šírení neonacizmu a iných praktík, ktoré prispievajú k eskalácii moderných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej netolerancie“ sa uvádza: „Pokračuje nárast počtu xenofóbnych a rasistických incidentov, prejavov agresívneho nacionalizmu, šovinizmu a iných foriem rasovej a náboženskej neznášanlivosti v priestore Európskej únie, USA, Kanady a na Ukrajine. A aj v ďalších krajinách. Nečinnosť v potláčaní rasizmu a intolerancie sú odôvodnené údajnou absolútnou povahou práva na slobodu prejavu“.

V belgickom Zedelgeme, kde boli zadržaní lotyšskí spolupracovníci SS, im miestna správa odhalila pamätník. Má pripomenúť „historické väzby“ medzi Belgickom a Lotyšskom. Niet divu, keď v Belgicku otvorene pôsobia neofašistické organizácie ako Flámska bojová organizácia a Rasové dobrovoľné sily.

V Bulharsku ešte len nedávno zakázali sprievod svetiel pochodní na oslavu pamiatky bulharského spolupracovníka s nacizmom generála Hrista Lukova. Miestne úrady tento pochod označili za „brutálny pokus o pamiatku holokaustu a jeho nevinných obetí“.

V Nemecku sa Hitlerove narodeniny minulý rok oslavovali na rockovom festivale „Štít a meč“. Usporiadala ho Nemecká národná demokratická strana.

V talianskom meste Salò si fašistický vodca Benito Mussolini zachováva titul čestného občana, ktorý dostal Duce v roku 1924.

V Holandsku bol najväčší katamarán na svete pomenovaný po holandskom spolupracovníkovi SS Pietrovi Scheltem Heeremovi. Premenovali ho až po verejných protestoch. Od roku 1971 v tejto krajine legálne pôsobí neonacistická organizácia „Holandská ľudová únia“. Obhajuje zavedenie predmetu „nacionalizmus“ do škôl.

Ulice a vzdelávacie inštitúcie sa v Rumunsku nazývajú už nielen na počesť maršala Iona Antonesca, ktorý zaútočil na ZSSR spolu s Hitlerom, ale aj po ďalších rumunských vojnových zločincoch. Ministrovi propagandy vo vláde Antonesca Nikiforovi Krajnikovi, námestníkovi ministra financií Mirceaovi Vulcanescovi. S podporou rumunského prezidenta, etnického Nemca Klausa Iohannisa, Demokratické fórum Nemcov Rumunska získalo vlastnícke práva k 100 nehnuteľnostiam v kraji Sibiu. Fórum je pritom nástupcom Deutsche Volksgruppe, ktorá bola v Rumunsku zakázaná v roku 1944.

Fínske vládne orgány sa po uverejnení správy „Fínski dobrovoľníci SS a zverstvá proti židovskému obyvateľstvu, civilným občanom a vojnovým zajatcom na Ukrajine a na Kaukaze v rokoch 1941 až 1943,“ odmietli ospravedlniť. Správu pritom zostavoval aj Fínsky národný archív. Minister obrany Jussi Niinistö povedal, že „nemôžete obviňovať zverstvá všetkých fínskych legionárov SS. „My Fíni nie sme takí,“ uviedol.

"Si náš, sme tvoji navždy!". To je motto členov Slovenského hnutia obrody pod vedením Róberta Šveca. Jeho členovia ho vyslovujú pred portrétom Hitlerovho slovenského spojenca Jozefa Tisa. Švec má v úmysle premeniť hnutie na politickú stranu a časom uspieť v parlamentných voľbách. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uvádza nárast počtu trestných činov považovaných za „rasový extrémizmus“. V roku 2015 bolo zaznamenaných 30 takýchto excesov, v roku 2018 už 159.

Vo Švédsku nie je žiadny zákon, podľa ktorého by švédski dobrovoľníci SS mali niesť zodpovednosť. Oficiálny Štokholm sa dokonca ospravedlnil za vydanie sovietskej spravodlivosti v roku 1945 Lotyšom, Litovcom a Estóncom. Tiež spolupracovali s Hitlerovým režimom.

Napriek tragickým ponaučeniam z Druhej svetovej vojny sa tak podľa všetkého Európa s nacizmom nevyrovnala. A znova umožňuje rozmnožovať toto zlo na svojom priestore.