Navštívili 2 890 obcí. Pripravili extrémne rozsiahly program s názvom „Bod zlomu“. A skončili mimo parlament, rovnako ako Dankova SNS.

Smutný príbeh novej ultraliberálnej pravice napísali v tohtoročných voľbách voliči zoskupenia Progresívne Slovensko – Spolu. Chýbalo totiž približne 1000 hlasov, aby sa tieto „nové tváre“  s heslami „Poďme do nich“ alebo „Mladá sila“ dostali do parlamentu.

Chýbali im len štyri desatiny percenta (volebný zisk 6,96 %) a to mali ešte aj nepriamu podporu v podobe prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá vzišla práve z radov Progresívneho Slovenska. Zlyhali však ľudsky. Ľudia určite neocenili blokovanie parlamentu poslancami okolo M. Beblavého a spol., čím chceli zamedziť demokratickému rokovaniu o sociálnych istotách, ako sú 13. dôchodky.

Ich podporujúci oligarchovia z firmy Eset si tak budú musieť vystačiť s minimálnym ziskom strany Za ľudí (5,77 %). Presunúť peniaze, respektíve pozornosť, budú musieť aj podporovatelia Slovenskej národnej strany – finančná skupina Slavia Capital.

Mizerný zisk vo výške 3,16 % síce SNS zaručuje príspevok na politickú činnosť, ale mimo parlamentu. Nepomohli tak ani výrazné kampaňové triky, ako boli horiace vlaky (ZSSK mali pod patronátom práve národniari), alebo zbabraná o diaľničných známkach.

S hlavou v smútku skončil aj dlhoročný parlamentný harcovník a parlamentný spojenec  SNS a Smeru – „harakter Béla“ – keď jeho Most-Híd „nahrabal“ až 2,05 %. Tu sa to však čakalo, keďže jeho pôvodný mecenáš Oszkár Világi presunul ťažisko pozornosti na hnutie Spolupatričnosť.



Najnetransparentnejšia kampaň v podaní strany Vlasť Štefana Harabina získala 2,93 % hlasov a jej niekoľko podporovateľov tiež príde skrátka. Čaká sa síce ešte, či sa Harabin vyhlási aj za víťaza týchto volieb, rovnako ako po tých prezidentských, ale väčšina pozorovateľov politickej scény dúfa, že si Štefan zatancoval politický kazačok už naposledy.

Za zmienku v tejto galérii „padlých“ stojí ešte neúspešný projekt bývalého smeráckeho ministra Tomáša Druckera s názvom Dobrá voľba, ktorému dalo hlas 3,06 % voličov. Tento hybrid, o ktorom bolo od začiatku jasné, že ide o tajný alternatívny projekt oligarchov v pozadí Smeru, ako záchytnej siete odídencov Fica, ale napokon to vyznelo len ako slepý výstrel do tmy, ktorý nám ukázal, že nové strany nemajú u Slovákov veľkú šancu.

Konieckoncov, pohorelo aj tradičné KDH s „novou“ tvárou Alojza Hlinu, pričom Slováci dali radšej prednosť ultrakonzervatívnym katolíkom na kandidátke OĽaNO aj ĽSNS. Preto sa teraz bude musieť Matovič vysporiadať nielen s nimi, ale aj s požiadavkami liberálnej SaS a prípadne Kollárom.

A tak je namieste otázka: ako dlho môže takýto zlepenec vydržať? Mnohí analytici už dnes prirovnávajú Matovičov úspech k trpkej chuti Pyrrhovho víťazstva.