V obciach Dulová Ves a Rokycany v okrese Prešov sa okrem volieb do Národnej rady SR v sobotu konajú i miestne referendá. V oboch prípadoch sa otázka referenda týka toho, či obyvatelia sú alebo nie sú za odvolanie starostky, respektíve starostu.

V Dulovej Vsi je v súčasnosti starostkou Barbora Ježiková a v Rokycanoch Miloš Jaš. V oboch obciach referendum vyhlásilo obecné zastupiteľstvo. Aby bolo platné, k urnám musí prísť minimálne polovica oprávnených voličov.

Podľa Gabriela Székelyho z Inštitútu politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity (FF PU) v Prešove to, že sa referendum koná súbežne s voľbami, nemusí zaručiť jeho úspešnosť.

"Pretože voliči môžu prísť do volebnej miestnosti, odvoliť v parlamentných voľbách, ale môžu odignorovať referendum a nedajú žiaden hlas – či už áno, alebo nie. Budú síce účastní na parlamentných voľbách, ale nevhodia hlasovací lístok, ktorý sa týka samotného referenda," vysvetlil Székely.



Referendum môže byť podľa jeho slov prostriedkom politického boja, čo je známe i z histórie. Ako príklad uviedol brexit.

"Je to najrelevantnejší príklad, keď politická frakcia alebo politické sily dokážu zneužiť tento nástroj, samozrejme, spolu s ostatnými faktormi, ktoré na to pôsobia. V komunálnej úrovni vzťah občanov k starostovi môže byť intenzívny v tom, že sledujú jeho pôsobenie, či narába transparentne s financiami a tak ďalej, ale niekedy to môžu vnímať aj tak, že ho neodvolajú jednoducho z dôvodu, že je napríklad ich sused," povedal Székely.

"Celá pointa je v tom, že občania na lokálnej úrovni, ak budú napríklad nahnevaní, tak ho odvolajú, ak by urobil naozaj nejaký veľký prečin. Skôr je to tak, že musí byť naozaj veľmi vážna príčina na to, aby ho odvolali," dodal Székely.